Biely kôň SDKU

Na začiatku musím milióntykrát zopakovať, že oficiálna parlamentná politika je len prázdne divadlo pre masy a slovenská politická scéna nie je hodná ani za napľutie na ich ksichty. Ale komédia, ktorou včera definitívne dospela do svojho konca SDKU, strana, ktorá bola symbolom terajšieho 25-ročného postkomunistického obdobia, stojí za zaznamenanie.

Samozrejme, meno SDKU nejestvuje celých 25 rokov, menili si názvy a zoskupenia. Ale je to stále tá istá štruktúra, SDKU je len jej najvýraznejší symbol, najvýraznejší predstaviteľ. Proamerická servilita nebola síce jediná sila, ktorá formovala šťvrťstoročný postkomunistický vývoj, boli tu aj mečiarovci a iní, ale táto je najsilnejšia, lebo mala neporovnatelné zdroje zo zahraničia. Iné sily sa mohli oprieť len o lokálný národný fundament - a ten sa im práve rozpadal pod nohami, takže ich rola bola menej významná.

Po odhnití komunistickej ideológie Západ a explicitne anglosionisti výrazne investovali aj na Slovensku, aby nechránenú stavbu rozobrali a utrhli si pre seba čo najväčší žvanec. Domáci potkani s nimi aktívne kolaborovali, naivné domáce teľce ich v tom podporovali a aj tí menej naivní museli ustúpiť a starať sa o vlastné (ekonomické) prežitie. Západ založil na Slovensku mnoho strán - ale postupne splynuli a ich vlajkovou ľoďou sa stala SDKU, ktorá nepokryte slúžila ako tunel na odvod zdrojov, moci, vplyvu a financií na Západ. Nebolo to žiadne tajomstvo vtedy, nie je to tajomstvo dnes a nebude to tajomstvo ani pre históriu.

Samozrejme, strana SDKU je už pár rokov v smrtelnej agónii a jej zakladajúce potkany už utiekli (dnes už v podstate utiekol aj potKaník ). Ale včera pri voľbe nepodstatného šéfa NKU jej posledný predstavitel, frankenstein Frešo, dosiahol, že na neho a tým pádom na SDKU napľuli všetci predstavitelia prozápadného smeru. Popľuli a podupali svoju mater, v priamom prenose, na tlačovke. Frešo a SDKU sa stali definitívne psancami a zradcami - ako bolo povedané: "Frešo je biely kôň oligarchov". Hu hu, z úst prokapitalistických sluhov to je naozaj humorné a presvedčivé. A pritom je to dávno jasné: celá SDKU nebola nikdy nič iné, len biely kôň špinavej cudzej plutokracie.

Najviac sa smeje zrejme SMER. Ani nie tak kvôli nepodstatnej osobe zvolenej do spomínaného úradu (veď  starý Mitrík bol naopak Radičovej či Dzurindov kôň v SISke), ako skôr kvôli tomu, ako dokáže blbú opozíciu stále ľavou rukou rozhádať a znemožniť.

Človek sa vážne zamýšla, či lokálna moc na Slovensku neleží na ulici. Tito tajtrlíci v parlamente ju totiž určite nemajú.

 

 

ps. dokonca aj kolaborant Danglár musel či mohol zobraziť pravdu :)

hrob SDKU

Autor: 
region: 
vrbovčan

Nevieš niečo bližšie o takzvanom Londýnskom klube? Spomínal ho kdesi Mečiar, že prišli za ním a oznámovali mu, kto má o čo zo štátneho majetku záujem. Popisuje to len ako epizódu, ale evidentne ho reakcia na týchto ľudí položila. A to môže byť rád, že to prežil.
Čosi o tom je tuná: "https://www.youtube.com/watch?v=t5gVvbp0GT0"

Norman

Jeden z mnohých klubov.

Jestvuje ten špruch, že skôr, ako sa spojili proletári, sa spojili kapitalisti.

Na dnešné pomery aplikované by to malo znieť:
Skôr, ako začali bežní ľudia koncipovať "konšpiračné teórie" o spojeniach mocných, tak dávno predtým mocní sveta si začali vymýšlať konšpiračné teórie o svojom pôvode a spoločných záujmoch, a podľa týchto výmyslov sa začali aj naozaj spájať do klubov a siekt.

Alebo ešte ináč:
Mnohí si myslia, že jestvuje satan a boja sa ho. Tieto obavy sú takmer vždy iracionálne a hlúpe; satan nejestvuje.
Ale pravda je, že objektívne jestvujú satanisti.
Toľko k Londýnskemu klubu.