Otrok nikdy nefrfle
Americký vojak Brendan Marrocco v Iraku unikol o vlások smrti, ale výbuch ho tak dokaličil, že ďalší život sa zdal utrpením. Človek so slabšou povahou by možno dokonca uvažoval o samovražde, ale on spravil úplný opak. Môže slúžiť ako vzor odhodlania ľuďom, ktorí si myslia, že ak z vôle bankstrov sú zmrzačení, prídu o zdravie, ak im zabijú blízkych, ak im rozvrátia hospodárstvo a spravia z miliónov žobrákov - majú ďalej mlčať, poslúchať a tešiť sa ako skutoční kreténi.
Pôvodný názov: "What is your excuse?"
Názov s nadhľadom: "Našiel si, čo si tam hľadal?"
Zdroj: http://9gag.com/gag/5387353
Nestačil ten jeden obrázok? Mna ti obrázky jeho zmrzačenia a oslavovania nezaujímajú, aj keď tam dáš správny koment.
To máš tak - jeden dobrý obrázok, za tisíc slov. A tento bol tak za 1624 slov (Nariadenie eu o správnej uhorke)
ale kazilo mi to umelecký dojem:
človek-pavúk zmietajúci sa popred nadšene tlieskajúci dav.
(samotný osud toho zvyšku človeka to ruší a je neodstatný)
To len tak, aby si ma chápal.
Vrámci miešania hrušiek s jablkami, uhoriek s vojnovou PRopagandou, sa pýtam: Čomu vlastne tý ľudia tlieskajú?
pri výročí práve WTC. Tlieskajú bežným bežcom a medzi nimi prebehol aj pavúk - čo viacerým očividne predsa len nechalo ovisnúť gambu. Ale tlieskajú ďalej. Všetci sú v stejnokroji, asi sú to vojaci, nie?
Asi nikdy nepočuli o Pavkovi Korčaginovi - aby vedeli, do čoho idú, tí dnešní skutočne neotrockisti z Ameriky.
Čo si mam predstaviť pod pojmom neotrockisti? Máme na obzore nejaký nový -ism? :-D
O Pavkovi Korčaginovi som nepočul ani ja. Citujem z www.csfd.cz/film/193939-pavel-korcagin/
Sovětský celovečerní barevný film byl natočen podle proslulého románu Nikolaje Ostrovského „Jak se kalila ocel" (po prvé zfilmoval tento román v r. 1942 režisér Mark Donskoj). Je to historie Pavla Korčagina, mladíka, který prožívá za revoluce velmi těžký osud. Vlastní zkušenost i příklad revolučního námořníka Žuchraje jej přivedou do řad revolucionářů. Z odstrkovaného, kdysi plachého chlapce se stává odhodlaný, uvědomělý bojovník za nový řád; Pavel se stává příkladem ostatní mládeži. Zúčastní se bojů legendární První jízdní armády. Po zranění se vrhá do práce v Komsomolu a organisuje komsomolskou stavbu úzkokolejky, která má dovážet do Kyjeva dříví a tak zachránit město před vymrznutím. Na stavbě však znovu onemocní. Dostavují se následky zranění, Pavel ochrne na celém těle a ztratí zrak. I tentokrát však dovede být svému lidu užitečný. Obklopen věčnou tmou, píše Pavel Korčagin-Nikolaj Ostrovskij nesmrtelné dílo o odvaze a prostém hrdinství ve jménu revoluce a nového života, „Jak se kalila ocel".
Ľudský duch ma neobmedzenú moc. To je fakt. To, že mnohí vo vyššom veku na to zabudnú, to je tiež fakt. To, že na to zabudnem aj ja, sa môže stať. To, že mnohí svojho ducha nechajú ubyť duchom iného ubytého človeka, TO VIDÍM NA SLOVENSKU VO SVETE KAŽDÝ DEŇ (Ešte dodávam, že často zazriem v tele Slováka človeka aj Ducha neubitého).
Náš pavúčik tie tiež húževnatý. Škoda, že svoju energiu životnú nasmeroval najprv na ničenie. V jeho prípade je to draho zaplatené poznanie. Stále žije, takže ešte má úlohu na tomto svete. Dúfam, že k sebe prezrie, a uvodomí si, že to nie je ulóha byť predmetom vojnovej PRopagandy.
Ostatne oni, Američania, majú tu propagandu s každej strany:
"Ako sa kalila oceľ",to aj tak nik nečítal(ja nie), ten film nik nevidel (ja nie) ide o to, že Pavko Korčagin bol pojem na základných školách. Myslím, že na ňom a nejakých podobných bol každý zaočkovaný proti nadšenému debilizmu. Nadšenému sebaobetizmu.
Druhý taký bol Meresjev. Nič proti nemu, ale my sme sa toho prežrali. Ovšem tento americký pavúk ten sovietsky typ debility prekonáva výrazne - niečo, na čo by som vážne, ale vážne, ešte pred 10 rokmi neveril.
v tomto zmysle ma napadol film vlcie diery, kde sa u-zvedomela obet obeti hadže opasany granatmi pod tank...niekedy uz nevladzem. Drzat pohromade ideovo,ekonomicky, rodinu ci rod, osobnostne duchovne nestagnovat a popritom vnimat momentalny casopriestor tyranosaurov je niekedy nad sily clena slusnej strednej triedy udrzujuc vsetko nad vodou 10-12 hodinovou nepritomnostou doma. Doplnkove zjavenia literatury c.g.Junga pretknute vlastnymi pseudopreslapmi v zivote kombinovane s genovo- memovym dedicstvom, dotvaraju mozaiku styridsiatnika zonglujuceho urovnou tretieho tabora utoku na sedemtisicovku povedla hladnej, perverzne rehotajucej sa priepasti. Kedy mam byt kurva tym, cim som.
k tomu ti možno gratulovať.
ak vidíš rehotajúcu sa priepasť, tak si doma.
Treba utesnať úniky: Zamestnanec je najľahšie zdaniteľny subjekt. Skúsiť "nakupovať" čas druhých ľudí. Skusiť pracu doma (prácu bližšie k domovu). Socializovať sa s podobne "postihnutými" (neostať atomizovaný a izolovaný) a zistiť ich riešenia...
A čím si?
doktor v bavarii, fajnovo atomizo-izolovany-s hypoteckou na krku, lebo mi pripadalo este idiotskejsie slahat 1000 euro mesacne prenajomcovi