Prečo ľudstvo hlúpne?

Na webe Counter - Currents vyšla obsiahla recenzia nedávno vydanej knihy zaoberajúcej sa inteligenciou a jej úpadkom. Čitateľ je v nej oboznámený s presvedčivou tézou, že v súčasnosti dochádza k poklesu ľudskej inteligencie, pričom tento úpadok bude aj naďalej pokračovať (pokiaľ ľudstvo nepristúpi k eugenike). Poďme sa teda podrobnejšie pozrieť na túto problematiku.


Celý názov knihy znie "Koniec našej múdrosti: Prečo sa stávame menej inteligentnými a čo to znamená pre budúcnosť". Autormi sú dvaja vedci, Edward Dutton a Michael Woodley, ktorí argumentujú, že v 19. storočí sa začala priemerná inteligencia na Západe znižovať v dôsledku diferencovanej miery plodnosti. Kým predtým platilo, že inteligentnejší jedinci mali tendenciu zanechať po sebe viac pozostalých detí, tak dnes je situácia opačná: inteligentní ľudia majú nižšiu plodnosť. Autori zároveň tento trend spájajú s kolabsom minulých civilizácií (vrátane pádu Ríma a následného obdobia Temného veku). Zároveň predpovedajú nástup nového Temného veku aj pre súčasnú západnú civilizáciu.

1. O inteligencii

Inteligencia, ako autori knihy objasňujú, je zjednodušene "schopnosť rýchlo riešiť komplexné problémy"(9). Kniha úspešne debunkuje niekoľko populárnych kritík konceptu inteligencie ako je napr. jej meranie pomocou IQ testov, pri ktorom autori vysvetľujú, že tu nejde o zmeranie nejakej úzkej schopnosti, ale odhad tzv. faktoru g, t.j. všeobecnej mentálnej schopnosti. Práve faktor g koreluje so širokou škálou špecifických zručností a odráža aj konkrétne výsledky v reálnom svete. Napríklad u menej inteligentných ľudí je väčšia pravdepodobnosť, že skončia ako alkoholici, fajčiari či kriminálnici, zatiaľ čo inteligentnejší ľudia žijú v priemere dlhšie a zarábajú aj viac peňazí.

Testovanie IQ nie je kultúrne predpojaté, pretože je rovnako efektívne pri predpovedaní takýchto výsledkov bez ohľadu na kultúru alebo rasu testovaných ľudí. Inteligencia tiež nie je primárne produktom prostredia, keďže štúdie identických dvojčiat ukazujú, že za rozdiely v inteligencii môžu na úrovni 80% gény.

Autori knihy nám poskytujú fascinujúce vysvetlenie, ktoré faktory spôsobili, že po väčšinu ľudskej histórie mali viac inteligentní jedinci výhodu v reprodukcii. Táto výhoda je však dnes stratená.

Prvý faktor, o ktorom diskutujú, je polygamia, ktorá je dodnes praktikovaná v niektorých spoločnostiach (najmä v spoločenstve lovcov-zberačov). Muži v takýchto skupinách súťažia o spoločenský status, ktorý vo veľkej miere znamená i prístup k ženám.

Víťazi takýchto súťaží budú s najväčšou pravdepodobnosťou patriť k inteligentnejším, pretože vykazujú vyššiu schopnosť v riešení problémov ako je napr. lov a vytváranie aliancií. Takýto vysokostatusoví muži budú mať vždy viac manželiek, zatiaľ čo mnohí iní nebudú mať žiadnu. Štúdia bušmenov z púšte v Kalahari zistila, že "až 62% dospelých mužov tu nesplodilo žiadne dieťa" (36). V takýchto primitívnejších spoločnostiach často platí, že najinteligentnejší predajú svoje gény v oveľa väčšom rozsahu, zatiaľ čo gény najmenej schopných sú v každej generácii stratené.

Aj pastorálne spoločnosti a rané národné štáty favorizovali vo väčšom rozsahu inteligentných, pretože vyššia inteligencia bola potrebná k tomu, aby ľudia dokázali fungovať v takýchto zložitejších spoločnostiach. Každý národný štát mal väčšie triedne rozdelenie s tým, že vyššia trieda bola signifikantne zdravšia a dokázala lepšie zabezpečiť svoje deti ako chudoba - a preto si i mohla dovoliť viac potomkov.

2. Vplyv trestného súdnictva

Jedným z najzaujímavejších faktorov, ktorý v období stredoveku a raného novoveku zvýšil inteligenciu, bol systém trestného súdnictva. V moderných časoch sa predpokladalo, že i väznica je formou eugeniky, keďže pre obmedzený prístup k ženám je u zločincov oveľa menšia pravdepodobnosť, že splodia potomka. Kriminalita, podobne ako všetky osobnostné črty, je výrazne ovplyvnená génmi, takže by to malo znamenať menej kriminálnikov v každej budúcej generácii.

Ale autori v knihe tiež citujú výskum, ktorý naznačuje, že popravy historicky odstránili z genofondu nielen kriminálne sklony, ale aj tých najmenej inteligentných. Uvádzajú, že pri zločinoch, za ktoré bol na začiatku novoveku trest smrti, bolo popravených až 1% jedincov v každej generácií, pričom ďalšie 1% z nich buď zomrelo vo väzení, alebo boli zabití na mieste činu. Išlo z väčšej časti o chudobných a nevzdelaných ľudí, a to nielen preto, že práve táto skupina má všeobecne vyššiu zločinnosť. Páchatelia zločinov, ktorí boli na vyššom spoločenskom stupni, si totiž mohli dovoliť financovať lepšie väzenské podmienky. Taktiež prostredníctvom legálnych provízií, ako bola napr. výhoda duchovenstva, sa odsúdení mohli vyhnúť poprave, ak preukázali, že vedia písať a čítať. V starších dobách boli rovnako bohatstvo, ako i gramotnosť, vysoko cenené a spájané (úplne správne) s inteligenciou.

3. Dysgenický vplyv kresťanstva

Autori poukazujú na to, že vplyv kresťanstva bol oproti súdnictvu skôr opačný.

Za prvé, kresťanstvo zakázalo polygamiu, takže s výnimkou tých mužov, ktorí sa nikdy neoženili, žiaden muž nemohol mať viac manželiek bez ohľadu na inteligenciu.

Za druhé, zaviedlo u kňazov celibát. Kňazi museli byť schopní a ochotní stráviť obrovské množstvo času čítaním kníh, takže je jasné, že v období, kedy väčšina obyvateľstva bola negramotná, predstavovali najinteligentnejšiu časť spoločnosti. Na druhej strane autori tiež upozorňujú, že celibát bol často porušovaný. Z histórie poznáme množstvo prípadov klerikov s milenkami a nemanželskými deťmi vrátane niektorých pápežov.

Za tretie, kresťanstvo zakázalo potraty. To znamenalo, že sa začalo rodiť viac detí tým, ktorí majú relatívne nízku inteligenciu. Nechcené dieťa je dôsledok toho, že ľudia neplánovali a nezvažovali budúce dôsledky svojho konania.“

Za štvrté, cirkev tiež zakázala antikoncepciu. U menej inteligentných je tiež menej pravdepodobné, že použijú antikoncepciu z dôvodu ich menšieho záujmu o budúce dôsledky. Antikoncepcia preto skôr redukuje príspevok inteligentných ľudí do genofondu.

4. Vzostup inteligencie pred jej úpadkom

Autori nielenže argumentujú, že v minulosti dochádzalo k selekcii inteligencie, ale tiež predstavujú priame dôkazy o tom, že inteligencia sa, pred svojim nedávnym poklesom, v skutočnosti zvýšila. Dôkazy zahŕňajú zvýšenie veľkosti mozgu, zlepšenie gramotnosti a matematických schopností či zníženie miery vrážd, keďže zločinnosť koreluje s nízkou inteligenciou. Argumentujú, že dokonca i také záležitosti, ako pokles úrokových sadzieb, boli znakom rastúcej inteligencie, pretože schopnosť odložiť uspokojenie opäť koreluje s inteligenciou a ľudia ochotní požičať si peniaze za vysoké úroky demonštrujú ochotu akceptovať nižšiu okamžitú odmenu.

Najpozoruhodnejším dôkazom pre zvýšenie inteligencie bol pokles oficiálne sankcionovanej brutality. Túžba vidieť iných ako sú mučení implikuje nedostatok empatie, čo je opäť črta, ktorá koreluje s nízkou inteligenciou. Autori preto argumentujú, že zrušenie rôznych foriem verejnej krutosti naznačuje zvýšenie inteligencie. Napríklad v 17.storočí bolo v Anglicku množstvo delikventov verejne popravovaných. Išlo o verejné predstavenia, ktoré zahŕňali skôr uškrtenie než milosrdnejšie metódy zlomenia krku páchateľa.

Tí, ktorí boli odsúdení napr. za vlastizradu boli vešaní, naťahovaní a rozštvrtení, čo zahŕňalo aj to, že boli vykastrovaní, sťatí a rozsekaní na kúsky, ktoré boli potom vystavené verejnosti. Takýto brutálny trest nebol dlhšie uskutočnený po r. 1782, pričom verejné popravy boli úplne ukončené v r. 1869. Taktiež verejná krutosť k zvieratám predstavuje znak spoločnosti s nízkou empatiou a nízkym IQ. Zápasy kohútov alebo psov boli v dávnejších dobách bežnou formou zábavy a v Anglicku boli zakázané v roku 1835.

5. Iné faktory ovplyvňujúce priemernú inteligenciu

K ďalším faktorom, ktoré mali vplyv na inteligenciu a ktoré autori spomínajú sú: 

1. Vynález kondómov. Ten bol zaiste prelomový. Výraznejšie sa začali používať od polovice 19.storočia. Ako sme už spomenuli predtým, antikoncepcia znižuje fertilitu predovšetkým inteligentnejších, pretože tí ju budú používať častejšie.

2. Úmrtnosť novorodencov bol tiež jeden zo zaujímavých faktorov. Tá sa zase častejšie objavovala u slobodných matiek, ktoré v dávnejších časoch často opustili nechcené deti a nechali ich jednoducho zomrieť. Ako dnes vieme, slobodné matky sú v priemere menej inteligentné ako vydaté ženy. Avšak pokrok v oblasti sanitácie, medicíny a všeobecného bohatstva spoločnosti po priemyselnej revolúcii znamenal, že detská úmrtnosť dramaticky poklesla - z úrovne 45% v 17. storočí na 10% v r. 1900. A hoci je tu stále negatívna korelácia medzi inteligenciou a dnešnou detskou úmrtnosťou, tak absolútna väčšina detí nezomrie v detstve, dokonca i medzi najchudobnejšími. Nejde dlhšie o faktor inteligencie prežívajúcej populácie.

3. Sociálne dávky sa tiež ukazujú byť dysgenickými. Autori tu odkazujú na významnú prácu Charlesa Murraya z r. 1984 pod názvom Losing Ground. Slobodné matky, spoločne s tými ženami, ktoré zvyknú mať neplánované tehotenstvá, inklinujú k tomu mať nízke IQ. Pred zavedením sociálneho štátu v 2. polovici 20.storočia, tu existovala silná finančná i spoločenská prekážka pre to, aby takéto ženy mali deti. To znamená, že ich mali menej často a tie ženy, ktoré takto otehotneli zvykli dať svoje deti na adopciu. Avšak s garantovaným systémom sociálnych dávok spoločne s uvoľnením spoločenskej stigmatizácie slobodných matiek, sa zvýšil počet pôrodov u tých, ktorí sú najmenej schopní si sami zabezpečiť príjem.

4. Imigrácia. A napokon jeden z najvýznamnejších faktorov je imigrácia z krajín, ktoré majú nižšie priemerné IQ. V západných krajinách zvyknú mať imigranti z nezápadných krajín nižšie IQ ako domáca populácia. Napríklad v takom Dánsku majú ľudia nezápadného pôvodu priemerné IQ 86. Ide o číslo, ktoré je nedostatočné pre sebestačnosť v modernej západnej spoločnosti. A nielenže populácia takýchto ľudí narastá skrz imigráciu, ale taktiež je tu dôkaz, že Neeurópania majú vyššiu mieru pôrodnosti ako bieli.

Vzhľadom na všetky tieto faktory, anglický psychológ a odborník na inteligenciu Richard Lynn odhaduje, že v r. 2106 klesne priemerné IQ v Spojenom kráľovstve na úroveň 87.

6. Flynnov efekt

Hlavná téza autorov môže byť pre mnohých ľudí prekvapivá vzhľadom na ich známosť tzv. Flynnovho efektu, ktorý bol pomenovaný po známom politickom vedcovi a odborníkovi na inteligenciu Jamesovi R. Flynnovi. Ten skúmal výsledky IQ testov v priebehu 20. storočia, pričom zistil dramatický vzostup inteligencie u viacerých národov, či už západných, z tretieho sveta, z bývalých komunistických krajín, ako aj z východnej Ázie (Čína, Japonsko, Kórea). Ak by sme jeho zistenia previedli do nominálnej hodnoty, potom to naznačuje, že dnešná priemerná osoba by v 30-tych rokoch bola považovaná za istý druh génia, keďže IQ sa za desaťročia zvyšovalo o 3 až 5 bodov. Autori knihy však vysvetľujú, prečo je takéto uvažovanie zavádzajúce.

Testovanie IQ je pokus odhadnúť faktor g alebo tzv. všeobecnú inteligenciu. Avšak rôzne časti IQ testu majú "rôznu úroveň faktoru g", to znamená že viac alebo menej korelujú s faktorom g. Autori poukazujú, že samotný faktor g sa nezvyšuje, namiesto toho sa skóre zlepšuje "pri tých častiach testu, ktoré sú najmenej založené na faktore g" (116). Samotný Flynn súhlasí s týmto záverom. Zlepšenie bude súvisieť so zvýšením abstraktného myslenia, ako je napr. zaraďovanie vecí do kategórií.



Autori uznávajú, že k týmto zlepšeniam došlo vďaka environmentálnym vplyvom, ale zdôrazňujú, že ide o výraznejší posun len v tých častiach testu, ktoré sú najmenej ovplyvnené faktorom g. Predovšetkým, argumentujú, že od priemyselnej revolúcie sa spoločnosť zmenila takým spôsobom, aby viac podporovala abstraktné myslenie. To zahŕňa zvýšenie úrovne vzdelania, rozvíjanie jednoduchšieho prístupu k informáciám, potrebu pochopiť aspoň základnú vedu, aby bolo možné "fungovať v priemyselnom svete s jeho neustále sa zvyšujúcou mechanizáciou..."(119). Taktiež došlo k zlepšeniam v životnom prostredí ľudí. Na Západe dnes takmer nikto netrpí zakrpatenou inteligenciou v dôsledku podvýživy.

7. Pozorovateľné dôsledky poklesu inteligencie

Autori poskytujú niekoľko priamych dôkazov, že IQ upadá vrátane zníženia reakčného času a schopnosti rozlišovať medzi farebnými odtieňmi. Jedným z najzaujímavejších príznakov poklesu v IQ je úpadok kreativity, ktorá sa podľa štúdie kórejskej psychologičky Kyunga Hee z College of Wiliam signifikantne znížila od r. 1990. Medzi jej závery, ktoré potvrdzujú túto tézu, patrí napr. to, že "deti sa stávajú menej emocionálne expresívnymi, menej energickými, menej zhovorčivými a verbálne expresívnymi, menej vtipnými, menej nápaditými, menej nekonvenčnými, menej živými a vášnivými, menej vnímavými, menej schopnými spojiť zdanlivo irelevantné veci a menej syntetizujúcimi a je menej pravdepodobné, že budú schopné nazerať na veci z iného uhľa pohľadu" (292). Takýto vývoj môže vysvetliť pozorovaný pokles kvality populárnej zábavy, vrátane hudby, televízie a filmov.

Istá štúdia z r. 2012 podporila myšlienku, že kvalita populárnej hudby upadá, ale nie od roku 1990, ale už od 60-tych rokov. Konkrétnejšie, novšie skladby vykazujú pokles rozmanitosti v tom čo sa označuje ako "farba". Ide o aspekt zvuku, ktorý sa niekedy označuje ako "tónová farba" a ktorý je vo veľkej miere zodpovedný za rozdielnosť zvuku tej istej noty, ktorá sa hrá napr. na saxofóne alebo gitare. Došlo tiež k zmenám v akordoch a melódiách. Nejde len o subjektívne vnímanie, že každá popová pieseň dnes znie rovnako.

Ďalšie meranie, ktoré môžeme použiť na aproximáciu inteligencie, môže byť použité aj na aproximáciu všeobecnej úrovne civilizácie. Ide o "makro-inováciu", t.j. významné vedecké a technologické objavy na úrovni elektrickej energie alebo lietadla. Autori citujú amerického fyzika Jonathana Huebnera, ktorý v r. 2005 uskutočnil odhady celosvetovej miery výskytu veľmi významných objavov vo vede a technike behom posledných 500 rokov. Huebner zistil, že "miera vedeckej inovácie na jedného obyvateľa vzrástla štvornásobne v období medzi rokmi 1450 až 1870 a odvtedy už len klesá" (82). Dutton a Woodley tiež naznačujú, že postupne strácame schopnosť udržiavať už zavedené technológie. Ako príklad možno uviesť, že od r. 1972 sa neuskutočnilo žiadne vyslanie posádky na Mesiac alebo od r. 2003 nebol v prevádzke žiaden nadzvukový Concorde.

Záver - zvrátime to?

Bohužiaľ, autori nie sú veľmi optimistickí, pokiaľ ide o vyhliadku zvrátenia ľudskej degenerácie. Odporúčajú genetickú manipuláciu pre eugenické účely, avšak zároveň píšu, že také niečo dnes pôsobí odpudzujúco pre väčšinu študentov medicíny, nehovoriac o obyčajných ľuďoch. Podľa nich väčšina ľudí dnes nie je schopná akceptovať či pochopiť abstraktné uvažovanie skryté za eugenickými opatreniami.

Autori sa obávajú najmä toho, že ak by sa eugenická technológia nakoniec zaviedla, tak nebude použitá v prospech širšieho obyvateľstva, ale len zneužitá elitou, ktorá by ňou zvýhodnila iba samú seba. Zároveň dodávajú, že akékoľvek pokusy nanútiť takéto technológie ľuďom by mohli byť odmietnuté veľkou časťou populácie až do takej miery, že by to eventuálne viedlo k občianskej vojne.

Dutton a Woodley sú tiež pesimistickí aj pri iných hypotetických riešeniach. Spomínajú, že návrat tradičného náboženstva by hypoteticky mohol spomaliť úpadok civilizácie, ak by povzbudil aj tých najinteligentnejších k tomu, aby mali viac detí. Avšak takéto niečo bude veľmi ťažké, pretože je tu negatívna korelácia medzi inteligenciou a religiozitou. Je ťažké vyvolať náboženskú oddanosť medzi tými, ktorí sa potrebujú najviac reprodukovať.

Napriek pesimistickej vyhliadke autori nakoniec uzatvárajú knihu s ich vierou v teóriu sociálneho cyklu v zmysle ktorej po dosiahnutí úpadku nastáva vždy vzostup. Temný vek tu bude zase len do času. Odporúčajú čitateľovi "dobre si uložiť znalosti našej civilizácie" v nádeji, že opäť obohatia ľudí budúcnosti v čase, keď sa spoločnosť vzchopí a bude opätovne smerovať k Zlatému veku. 

 
Roland Edvardsen

S tou polygamiou nemajú podľa mňa pravdu. Monogamia je eugenická (a navyše pacifikuje mužské násilie, lebo slobodní muži bez žien bývajú násilnejší, agresívnejší, kriminálnejší. Potom čo sa muž ožení a splodí potomka, tak dôjde k poklesu jeho testosterónu a s tým spojenej agresivity). Nie je náhoda, že polygamické spoločnosti sú skôr tie primitívnejšie, upadnutejšie. Stačí sa pozrieť na takú Afriku či Blízky východ, kde praktikujú normatívnu polygamiu. Hej, je to anti-intuitívne, pretože elitní muži naozaj môžu byť viac reprodukčne úspešní v systéme polygamie, ale je to tak. Problém je totiž v tom, že elitní muži sú v polygamnej spoločnosti úspešnejší aj so ženami nižšej kvality. Takže je tam zase opačný efekt: nízkostatusové (rozumej aj nízkointeligentné) ženy sú reprodukčne úspešnejšie v polygamnom systéme oproti ženám vyššej kvality. A dysgenický efekt u žien prevyšuje eugenický efekt u mužov (a myslím, že som aj čítal, že žena má vyšší vplyv na inteligenciu potomka ako otec).

Ľubov

ktorej sa venuješ ,Roland,vyžaduje už aj istú dávku odvahy .Ak padne po prvý raz po oslobodení Európy nahlas slovo eugenika,bude to aj vďaka takýmto autorom.

No,snívam rada.((. Myslím,že je jediné riešenie pre nás všetkých. Nepopulárne a hovorí sa mu "malý dvor a veľký bič."
Disciplína bude musieť byť vynútená silou,nátlakom. Inak to už nepôjde,tvrdiť teraz nejaké slniečkárske žvásty je bezpredmetné. Potrebujeme pevnú ruku.Stretla som sa aj s názorom,že eugenický efekt mala istým spôsobom aj povinná vojenská služba. Tak to bolo vždy,v armáde najviac zdravých mužov.

PS https://www.infovojna.sk/archiv/dopoludnie-na-infovojne-s-adrianom ( je to relácia z 30.januára)

Ak ste nepočuli túto reláciu,rozhodne odporúčam. Dopĺňa tému.

Náhodný okoloidúci

Ak je v nejakej spoločnosti zavedená polygamia a niektorí muži majú viac manželiek a s nimi veľa detí, tak skôr či neskôr to po niekoľkých generáciách môže viesť k incestným príbuzenským vzťahom so všetkými negatívnymi dôsledkami, zvlášť v uzavretých malých skupinách.

Náhodný okoloidúci

1. Intelekt sa nededí z otca na syna. To znamená, že ak ste geniálny, potom váš syn nezdedí 100% vašich génov.
2. Idiocia sa nededí z otca na syna. Ak ste úplný idiot, potom váš syn nebude rovnaký idiot ako vy (k čomu vám blahoželáme).
3 . Intelekt otca môže zdediť len dcéra. A to len z polovice.
4. Muž môže zdediť intelekt iba od svojej matky, ktorá ho zase zdedila od svojho otca.
5. Dcéry géniov budú presne z polovice chytré ako ich otcovia, ale ich synovia budú geniálni. Ak je ich otec hlúpy, potom budú dcéry
presne z polovice tak hlúpe ako ich otcovia.
6. Preto geniálne ženy takmer neexistujú, rovnako tak ako neexistujú stopercentné ženy idiotky.
Zato je veľmi veľa mužských géniov a hlúpych mužov. Preto existujú celé generácie notorických opilcov, slobodných matiek, ale aj
laureátov Nobelovej ceny (takmer všetci muži).
Čo z toho vyplýva pre mužov:
1. Ak chcete predpovedať duševné schopnosti vášho syna, pozrite sa na otca vašej ženy (ak je akademikom, potom váš syn bude tiež
šikovný).
2. Vaša dcéra zdedí polovicu vašich schopností. Ale tiež polovicu vašich nedostatkov. Inteligenciou sa bude blížiť vám. Jej syn získa
všetky vaše schopnosti. Pokiaľ chcete chytré potomstvo, mali by ste snívať o dcére.
3. Svoje schopnosti získate po mamičke, ale skôr po dedkovi.
Čo z toho vyplýva pre ženy:
1. Váš syn je vernou kópiou vášho otca, takže výkrik "si rovnako hlúpy ako tvoj otec" "nie je vôbec na mieste.
2. Vaša dcéra bude vzdelaná ako vy, ale schopnosti bude mať po svojom otcovi.

Našiel som to na voltaire.netkosice.sk/index2.html

Odkaz na pôvodný zdroj v češtine:
http://electropiknik.cz/viral/intelekt-se-nededi-z-otce-na-syna-dedi-se-...

Norman

ale to sú riadne nezmysly.
To by neprešlo ani na skeptických portáloch :)

Náhodný okoloidúci

Možno to vyzerá ako nezmysly, ale zrejme je to výsledok empirického pozorovania.

Norman

Na čom je založený tvoj pocit, že "zrejme je to výsledok empirického pozorovania"?

Sú to úplne ničím nepodložené tvrdenie o role pohlavia v dedení.
Pohlavie je určené jedným chromozónom, a tieto mentálne schopnosti určite nie sú len v ňom. A tak ďalej, a tak ďalej ... teraz nemám čas. Ale naozaj je to znôška ničím nepodložených a vzájomne si protirečiacich tvrdení.

Náhodný okoloidúci

Hľadal som, hľadal, a niektoré staršie štúdie naznačovali, že IQ detí závisí od IQ ich matky, ale ďalšie štúdie to vyvrátili s tým, že dedičnosť IQ je záležitosťou stoviek génov a ich interakcií. Takže asi je to naozaj blbosť a patrí to skôr do rubriky "humor". Ak chceš, zmaž to.

Ľubov

sú častokrát dcéry,po mame synovia. Aspoň ,čo sa týka vzhĺadu,či povahy. Dcéry zbožńujú svojich otcov,synovia menej,viac sa boja o mamy.

Rodina je najviac.

Roland Edvardsen

Áno, tiež som čítal o tom, že matka určuje inteligenciu, ale bolo to neskôr spochybnené. Celkovo dedenie inteligencie je komplikovaná vec, nie všetko je ešte plne známe či isté, ale ako píšeš: zdá sa, že pôjde o prácu viacerých génov s malým efektom: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4270739/

afinabul

Semiti krížiaci sa medzi sebou, majú vraj naj IQ, a takých cirkev upaľovala, mno pfuj.
Keby Mozart a Lenin použili kondóm nemuseli mať syfilis, Freud by neumrel na rakovinu hrdla a Kinsey by sa nenarodil.
A keby sa títo promiskuitní... jedinci narodil skôr, tak ich cirkev upáli.
pfuj pfuj

afinabul

Normálne som kontroloval, či to nie je prvý apríl, ale prima sa do toho vie občas pustiť:
https://zoommagazin.iprima.cz/zajimavosti/sileni-vedci-sigmund-freud-men...

Norman

1. Ako už viackrát som spomínal, hovoriť o inteligencii či IQ je dosť nevďačné, lebo dôležité sú aj mentálne schopnosti nemerateľné klasickým IQ testom. Napríklad, tendencia k poriadku, prehľadu, k čistote ... ale aj spomínaná krutosť. To všetko sú mentálne schopnosti, teda dôležité pre spoločnosť.

2. Malo by sa rozlišovať, či hovoríme o skutočnom úpadku nejakého etnika, alebo nárastu počtu takmer imbecilov. Lebo v článkoch sa to zmiešava, na jednej strane sa hovorí o (enviromentálne) zvýšenej inteligencii, ale na druhej strane hlavne o počte deti jednotlivých vrstiev. To sú dve odlišné veci. Lebo možno sa mentálne schopnosti nemenia len v tom, že narastá počet takmer imbecilov, ale aj v tom, že mentálne schopnosti nejakej, povedzme klasickej bielej populácie, sú z generácie na generáciu horšie. Alebo lepšie, kto vie.

3. O tom jednom, o dysgenickej funkcii rodenia primitívov nemožno pochybovať. Spoločnosť, ktorá sa jej nebráni, odumrie, a to veľmi rýchlo. Ale súčasná spoločnosť nie je schopná obmedziť ani dedičné choroby, nieto imbecilitu. Asi je už imbecilná, ako celok, nie všetky jej časti.

4. To druhé, to je zaujímavá možnosť mentálneho rozvoja (respektíve úpadku) etnika či jednotlivca. Samozrejme, genetika je základný rámec, hranica, ktorú bežne nemožno prekonať. Ale minimálne pri bielej populácii je dostatočne veľká a nie je zďaleka dosahovaná.
Treba pripomenúť, že rozvoj mentálnych/duševných schopností je možný len u tých, ktorí tu majú naozaj rezervy. Ale tých je dosť. Skôr je problém, že nahodiť taký kultúrny naratív, program, ktorý by fungoval u mnohých, je nie zrovna ľahké, lebo každý z nich je zdeformovaný trocha inak a potrebuje trocha iné slová.

afinabul

mierni krutosť
ak je medzi etnikom/+ česť, tak sa mierni krutosť, zveľaďujú sa schopnosti, vzory smerujú vyššie, buduje sa zdravá asertivita ...
Hrdina je čestný, pretože čo koná dnes sa ozýva do večnosti.
Otázka o IQ, EQ deformácie ... znie kto a ako ...

Norman

ale kedže sám som sa vyjadril len v skratke, doplním:
Ako píše/prekladá aj Rolando, "krutosť" je typická pre primitívne etniká. Ja by som to nespájal priamo s nedostatkom IQ, krutosť proste pramení zo všeobecnej mentálnej slabosti daného etnika/jednotlivca. Krutosť voči slabým, napríklad aj voči zvieratám.
Pritodzene, deformitou je aj prílišná mäkkosť.

Náhodný okoloidúci

Nemyslím si, že by napríklad takí Nemci boli málo inteligentní, je to výnimočne tvorivý národ, a predsa sa dopúšťali krutostí - Lidice, Kľak, Ostrý Grúň. A v Bielorusku počas druhej svetovej vojny vyvraždili možno aj tretinu vtedajšej populácie.

To isté Angličania. Ani tí na tom nie sú s IQ najhoršie a aj napriek tom nemali zábrany vyvražďovať Indiánov ako lovnú zver alebo vybombardovať Drážďany. Ale spájať Angličanov a ich potomkov "Američanov" so slovom "česť" je oxymoron. Už sa niekedy niekomu z vás podarilo prichytiť britského alebo "amerického" politika ako hovorí pravdu? Mne ešte nie.

Norman

Myslím, že treba v prvom rade odlišovať bezdôvodnú krutosť versus motivovaná tvrdosť. To neznamená, že "motivovaná tvrdosť" je morálne akceptovateľná, to záleží od motívov a hodnôt, ale to, čo sa prejavuje u mentálne slabých rás je tá často vidieteľná bezdôvodná krutosť, bezcitnosť, nedostatok akejkoľvek empatie. Mozog určitých ľudí, určitých etník, určitých rás proste nie je schopný toho vžitia sa do pozície druhého. Je to niečo, čo sa u dieťaťa vyvinie v prvých rokoch života - ale u tamtých etník asi dochádza v určitých situáciach k regresu, do úpadku do stavu, v akom myslí povedzme dvojročné dieťa.

Pokračovaním tohto rozlíšenia medzi tvrdosťou a krutosťou je, že by som bol opatrný pri posudzovaní vojnových činov - vo vojne je veľa motívov a samozrejme mäkkosť je rýchlo vystriedaná tvrdosťou na všetkých stranách. Ale napríklad Drážďany sú dobrou ukážkou nezmyselnej krutosti, je to naozaj prejav beštiality, pretože to bolo na konci vojny a vojensky či inak úplne nezmyselné. Ešte aj tá Hirošima má zločinecké racio v tom, že USA chceli ukážkou tej bomby nahnať strach celému svetu. Drážďany nemajú v sebe ani takýto úbohý motív - je to číry prejav zdegenerovanej vraždiacej kultúry anglosionistov.

Ale v podstate s tebou súhlasím, že inteligencia nie je v nejakej kauzálnej úmere s tvrdosťou. Inteligentní ľudia dokážu byť rovnako tvrdí, ako banda debilov - a to je dobre. Problém je naopak v tom, že inteligentní ľudia sú (v detstve) zväčša poslušní "dobre vychovaní" a majú teda mnoho falošných predsudkov.
Portál Nadhlad sa snaží, aby ľudia nemali falošné predsudky. Aby sa aj inteligentní, vzdelaní ľudia oslobodili, aby neboli slabí. Tak to má byť, tak je to prirodzené, tak to aj bude.
Akýkoľvek iný pomer, nejaké zdanlivé víťazstvo spodiny, je vždy len dočasné.

Roland Edvardsen

Prvú otázku, ktorú by si si mal položiť je, ako brutálni či nemilosrdní boli spomínaní belosi v porovnaní s inými etnikami, ktoré dobyli a ovládali cudzie územie.

A tam dôjdeme k záveru, že sa na mnohé nebiele etniká veru nechytali. Napr. Aztékovia zgenocídovali a zotročili viacero indiánskych kmeňov a kompletne zničili ich kultúry. Svojich otrokov či zajatcov potom rituálne obetovali. Napr. v 15.storočí v Tenochtitláne behom 4 dní obetovali 80 400 zajatcov (aj keď iní to číslo spochybňujú, vraj to bolo len 10 000. Každopádne odhady sú také, že každý rok rituálne obetovali cca 250 000 ľudí. V čase Aztékov sa v Mexiku vraždilo tak moc, že keď už tam prišli Španieli, tak oblasť už trpela demografickou krízou). Aj moslimské dobývanie bolo mimoriadne brutálne. Keď napr. Mongoli dobyli v 13. storočí Bagdad vyvraždili cca 200 000 jeho obyvateľov (niektorí hovoria až o 1 milióne), deti a ženy nešetriac.

A takto by sa dalo pokračovať donekonečna.

Skôr by sa dalo písať o tom, že Západniari boli veľmi unikátni vo svojom prístupe k dobytým národom. Nesnažili sa ich kompletne zgenocídovať či len zotročiť. Naopak, chceli ich aj vzdelať, skultúrniť, povzniesť. Poskytli im svoju vedu, technológie, medicínu, právo, systém vlády (demokraciu). Snažili sa potlačiť mnohé ich zbytočne kruté, barbarské zvyky. V mnohých oblastiach nastal po príchode Európanov populačný boom. A napr. pre takú Afriku platí, že čím silnejšie bola daná oblasť kolonizovaná, resp. čím silnejšie sa tam usadil európsky vplyv, tým je dnes daná oblasť na tom lepšie.

Btw, keď už sme pri priamej beštialite (pretože zhodiť bombu je psychologicky predsa len niečo iné ako zabiť či mučiť niekoho tvárou v tvár) a 2.sv. vojne, tak na Červenú armádu sa nechytal nikto - obzvlášť pokiaľ ide o znásilňovanie žien.

mnkr

napr. japonci v Nankingu a aj inde

Norman

vynechajme Aziatov, pretože tam vládli iné podmienky a tak porovnávanie s Európou môže klamať.
Zostanme len v Európe a tam sa typicky porovnáva krutosť etník ako takých , a ako druhé nedostatok disciplíny v armádach počas vojny.

Ale aj pri tej prvej krutosti či beštialite by som bol opatrný - naozaj jestvuje primitívna beštialita (osadníci zaobchádzajúci so psami a podobne), ale aj rafinovanejšia skrytejšia krutosť. Tá druhá síce nie je tak beštiálna, ale môže byť podobne smrteľná, zničujúca.

Čo sa týka povolenia krutosti v armáde, v moderných dobách asi máloktorá armáda bola tak pustená z reťaze, ako Stalinovi vojaci. Oficiálne, na územi Európy (teda aj v Československu, dá sa povedať). A úplne málo sa hovorí o krutostiach v koncentrákoch po vojne ( i keď to je zas iná téma).

Na druhej strane u mňa platí, že cielená spálenie celých miest (Drážďany, Hirošima ...) je najväčší plánovaný zločin v dejinách. To nebolo len stlačenie gombíka, to bolo dlhodobé plánovanie, mašinéria (áno, presne túto vlastnú beštialitu posúvajú zločinci na druhú stranu do tém holokaustu, preto tieto slová každý pozná). Mašinéria to plánovala a trénovala naozaj masy vojakov, letcov, aby to vykonala.
Ovšem to nie je tá prvoplánovaná tupá beštialita, je to ale neľudskosť, to hej.

Dokonca si myslím, že by po 2. sv. vojne mohlo nastať to, čo po iných vojnách - určité zabudnutie a odpustenie viny na oboch stranách. Myslím, že ani židia by nacizmus tak nedémonizovali, že motívom tohto démonizovania nie sú len ich politické motívy. Myslím, že motívom či podnetom démonizovania nacistických vojnových zločinov je PRIEMET, je psychologický ale aj politický SILNY POCIT VLASTNEJ VINYm toho, že vojská spojencov napáchali také zločiny, aké tu v histórii ľudstva ešte neboli a kým bude život na Zemi jestvovať, budú tieto krtajiny pošpinené neuveriteľnou VINOU a beštialitou.

Aby túto svoju vinu prekryli, začali nafukovať tzv. nacistické zločiny. Opakujem, ani nie tak z politickej účelovosti, ale pre výčitky vlastného svedomia. Pre zakrytie vlastných zločinov a vlastnej viny.
Doteraz sa zástanci jednej či druhej strany Spojencov nedokážu s týmto vysporiadať a priznať reálnu časť tejto obludnosti.

Hovorím, ja o historickom revizionizme nejako nepíšem, aj tak to zakazuje zákon a z politických praktických dôvodov je to neefektívne, ale keď príde na posudzovanie morálky vecí, tam treba jednoznačne povedať: beštiálne zločiny páchali v absolútnej väčšine a až takmer výhradne vojská Spojencov.
Bohužiaľ, aj keby ma mali zavrieť, alebo aj zabiť, toto je pravda.

Nuž, a nie je to len vec nejakej abstraktnej morálky: kým si toto súčasná spoločnosť neprizná, dovtedy bude hniť.

Náhodný okoloidúci

Pripomínať znásilňovanie žien Červenou armádou je ako keby "povinná jazda", zatiaľ čo o znásilňovaní žien "spojencami" z USA sa len nesmelo šepká tak, aby to nikto nepočul. Pritom sa konalo možno v porovnateľnom rozsahu. Francúzky a Nemky by vedeli rozprávať. Teda tie, ktoré ešte žijú.
Ale čítal som aj o tom, že niektorí velitelia Červenej armády znásilňujúcich vojakov tvrdo trestali.

Pokiaľ ide o Aziatov, krutosť vo vzťahu k iným tvorom, či už ľuďom alebo zvieratám je asi ich vrodená vlastnosť a zdedili ju aj Indiáni, dávni migranti zo Sibíri.
Sťahovanie živých psov z kože na čínskych trhoch je len špička ľadovca.
Vlad Tepes dobre vedel, čo platí na ázijských nájazdníkov.

Roland Edvardsen

Na základe čoho tvrdíš, že Spojenci znásilňovali rovnako ako Červená armáda? Zdroje, autori, poprosím.

A zdôrazňujem, že tu nejde o to či znásilňovali. Áno, vieme, že také prípady boli aj u Spojencov. Ide mi len o to "v porovnateľnom rozsahu". Dík

Ľubov

asi pred minútou

https://www.youtube.com/watch?v=zef0Z47b6ts tak to vlastne testujem.Inak raz som ho videla celý,tento dokument.

Roland Edvardsen

Dík. Dva z tvojich odkazov som už poznal, čítal v minulosti. Nikto nepopiera znásilňovanie aj zo strany západných Spojencov. Ide len o tú frekvenciu:

Sovieti: The majority of the assaults were committed in the Soviet occupation zone; estimates of the numbers of German women raped by Soviet soldiers have ranged up to 2 million.[7][8][9][10] According to historian William Hitchcock, in many cases women were the victims of repeated rapes, some as many as 60 to 70 times.[11] At least 100,000 women are believed to have been raped in Berlin, based on surging abortion rates in the following months and contemporary hospital reports,[9] with an estimated 10,000 women dying in the aftermath.[12]

 

Američania: In Taken by Force, J. Robert Lilly estimates the number of rapes committed by U.S. servicemen in Germany to be 11,000.[58] As in the case of the American occupation of France after the D-Day invasion, many of the American rapes in Germany in 1945 were gang rapes committed by armed soldiers at gunpoint.[59]

 

Francúzi: French troops took part in the invasion of Germany, and France was assigned an occupation zone in Germany. Perry Biddiscombe quotes the original survey estimates that the French for instance committed "385 rapes in the Constance area; 600 in Bruchsal; and 500 in Freudenstadt."[67]

Briti: Sean Longden states that while not on the scale of the Red Army in the Soviet Zone, the British Military Police regularly investigated reports of rape. However the numbers were small compared to the number of desertions: The question of how they should respond to the few soldiers who committed serious criminal acts, such as rape and murder, was of little concern to the [British] military authorities. It made good sense to arrest such trouble makers, bring them to trial and dispose of them in military prisons. Such men were easily dispensable and best kept locked away. However how to deal with the army's largest group of offenders, the deserters, was rather less simple.[63]

Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Rape_during_the_occupation_of_Germany

Pochopiteľne, treba zobrať do úvahy aj veľkosť armádných síl. Ale Sovieti sú vo všeobecnosti považovaní za najkrutejších. Na tom sa väčšina historikov zhodne.

Od malých dievčatiek po starenky, nechutné čítanie: https://www.theguardian.com/books/2002/may/01/news.features11

 

Norman

Sú nejaké body, špecifické:
1. Východný front trval 4 roky a neriadil sa ženevskou konvenciou. Preto bol od začiatku, alebo veľmi rýchlo, krutý. Karma sa nabaluje. Každý sa hneď cíti postihnutý a majúci právo na čokoľvek. Až dodnes.

2. Krutosť a znásilňovanie na nemeckom území a obyvateľstve bolo Červenej armáde priamo nariaďované ideológmi (klasicky je spomínaný Ilja Erenburg, ale samozrejme nebol to len on ).

Dlho boli tieto krutosti absolútne tabu, presne tak ako popieranie holokaustu alebo niečo podobné. V posledných 10 20 rokov to povolilo a dnes to už každý považuje za nepochybné. Stále ale majú dilemu, či túto záležitosť použiť v dnešnom protiruskom ťažení.

Na západe boli spojenecké vojská o niečo menej demoralizované, pretože vojnu nezažili natoľko. O to beštiálnejšia je ich spomínana priemyselná mašinéria smrti, spustená potom, ako sa stal Kontinent v podstate bezbranným.

frooyo

na IV bol hostom uz druhykrat, malo to byt pokracovanie prvej casti Kto svetu vladne, spominal veci co casto riesite aj na nadhlade. Vsimol som si ,ze Lichtner sa zaujima aj o konspiracne temy, dopredu upozornil katolikov nech to radsej vypnu, ja som to pocuval vsak dokonca :D ak chcete nech sa paci https://www.youtube.com/watch?v=DnXmXvt10U4