Budú z demokratov nakoniec anti-sionisti?

Pozoruhodné zmeny sa dnes dejú u demokratov v Amerike. Ukazuje sa, že nárast moslimov a nebielych v tejto strane nakoniec prináša presne opačné výsledky, než by si mnohí z tých, ktorí tento nárast pretlačili, želali.

Máme tu Somálčanku Ilhan Omarovú -  prvú americkú kongresmanku, ktorá je zároveň i moslimkou narodenou v Afrike. Jej zvolenie pochopiteľne vyvolalo nadšené hystérie zo strany miestnych “slniečok”, ktoré boli celé bez seba, lebo “žena, Afričanka a moslimka v jednom”.

Kvôli Omarovej sa dokonca musel zmeniť dlhodobo zavedený protokol, že v snemovni sa nesmie používať žiadna pokrývka hlavy (v 19.storočí sa myslelo hlavne na klobúky). Omarová sa tak stala i prvou kongresmankou v hidžábe.

Omarová sa zaradila medzi “nové hviezdy” amerických demokratov. Časopis Rolling Stone zverejnil na titulnej stránke fotografiu Omarovej spolu s kongresmankami Jahany Hayesovou a Alexandrou Ocasio-Cortezovou a predsedníčkou snemovne Nancy Pelosiovou s titulkom: Ženy, ktoré formujú budúcnosť.

 

Nadšenie globalistov však trvalo len do februára tohto roku. Vtedy totiž Omarová prišla s tweetom, kde obvinila židovskú lobby AIPAC z kontroly amerických politikov. Nasledovali tvrdé obvinenia z anti-semitizmu zo strany politického establishmentu, ktorý donútil mladú moslimku k omluve.

O niekoľko týždňov, keď kontroverzia okolo tweetu opadla, však Omarová opäť začala provokovať, keď obvinila amerických sionistov z duálnej lojality. V jednom z jej komentárov píše nasledovné:

“Nemala by som očakávať, že budem podporovať cudziu krajinu, aby som mohla slúžiť mojej krajine v Kongrese alebo v snemovni. Bolo mi každý deň povedané, že som protiamerická, pokiaľ nie som proizraelská. Považujem to za problematické a nie som sama. Bola som len ochotná o tom hovoriť a stala som sa terčom útokov.”

Ďalej sa zistilo, že moslimka Omarová mala aj v minulosti pomerne dosť tvrdé vyjadrenia na adresu Izraela. V roku 2012 napísala na Twitteri, že „Izrael hypnotizuje svet, nech Aláh prebudí ľudí a pomôže im vidieť zlo, ktoré pácha Izrael“.  :-)

Snemovňa reprezentantov sa kvôli Omarovej výrokom rozhodla vypracovať “veľké odsúdenie” antisemitizmu, ale neskôr ho zmenila len na “všeobecné odsúdenie nenávisti”. Odsúdiť sa mali všetky formy nenávisti – samozrejme s výnimkou nenávisti k bielym.

Proti pôvodnému vyhláseniu zameranému na antisemitizmus sa totiž postavilo niekoľko demokratov vrátane mediálne protežovanej hispánky a radikálnej socialistky Alexandrii Ocasiovej-Cortezovej

Ide tu o to, že ďalšie minoritné skupiny v Kongrese potom, čo sa dozvedeli o rezolúcii, začali požadovať, aby v nej bolo zahrnuté aj odsúdenie kritiky ich etnickej skupiny, čím sa výrazne rozšírila jeho pôsobnosť. Židovskí demokrati, ktorí namietali voči ďalšiemu rozširovaniu rezolúcie a trvali na tom, že má byť zameraná len na Omarovú a anti-semitizmus, voči hnedoidom jednoducho nemali šancu uspieť.

To, že je Omarová čierna a moslimka jej výrazne pomohlo prekonať odpor židovských demokratov a ustáť celú túto kontroverziu. Jej kolega, černošský demokrat James Clyburn, si dokonca dovolil povedať, že Omarovej status obete je dôležitejší ako holokaust. Clyburn poukazoval na Omarovej skúsenosť ako somálskej utečenkyne:

Sú tu ľudia, ktorí mi hovoria, “nuž, moji rodičia prežili Holokaust”. “Moji rodičia urobili to a to”. S ňou je to viac osobné. Rozprával som sa s ňou a môžem vám povedať, že si prešla cez množstvo bolesti.”


Veľký rozkol v strane pre postoj k Izraelu

Otázka Izraela je dnes asi tá najcitlivejšia v strane amerických demokratov. Kým mnohí starší členovia (stačí si spomenúť napr. na militantnú Clintonovú, ktorá sa raz vyjadrila, že zrovná Irán so zemou, ak by zaútočil na Izrael) a predovšetkým donori tejto strany, ako napr. Haim Saban, sú horlivými sionistami, tak mladšia, progresivistická základňa, zložená výrazne i z hnedoidov, túto proizraelskú horlivosť nezdieľa. Iba 19% černošských demokratov a 22% z hispánskych považujú Izrael za spojenca Ameriky. U bielych je to 45%. Rozdiel je aj vo vekovej kategórii: mladí nie sú takí fanúšikovia Izraela, iba 25% ľudí vo veku od 18-29 rokov vníma Izrael ako spojenca.

Starší demokratickí lídri nevedia ako majú ukontrolovať tento rastúci anti-sionistický sentiment v ich strane. Pripomína to náboženskú schizmu. Treba však napísať, že pokiaľ ide o iné problematiky, tak je u oboch demokratických frakcií zhoda. Omarová a ďalšia proti-sionistická moslimka Rashida Tlaibová sa ideologicky inak neodkláňajú od progresivizmu. Napriek ich islamskej viere podporujú napr. potraty, LGBTI a ženské kvóty. Omarová sa napr. venuje aj presadeniu toho, aby “transženy” mohli súťažiť spoločne s reálnymi ženami vo vzpieraní.

Moslimky Rashida Tlaib (vľavo) a Ilham Omar sú dnes líderkami demokratickej frakcie, ktorá je proti podpore Izraela.


Omarová a Tlaibová taktiež bojujú proti “bielemu supremacizmu” a za otvorené hranice – ako v podstate i zvyšok demokratov. A keďže ide o nebiele moslimky a imigrantky nemajú ani žiaden rešpekt či pochopenie pre historické dedičstvo Američanov, resp. zakladajúceho (bieleho) národa – pochopiteľne, ide to mimo nich.

 

Pro-izraelská pravica

Kým demokrati sa medzou sebou bijú kvôli Izraelu, tak republikáni majú v tomto jasno: ich podpora Izraela sa za vlády Trumpa ešte zdvojnásobila. Trump je možno ten najsionistickejší americký prezident zo všetkých. Neustále rád pripomína čo všetko urobil pre Izrael (bohužiaľ viac ako pre svoju vlastnú krajinu). Napríklad presunul americké veľvyslanectvo do Jeruzalema. Taktiež odstúpil od dohody s Iránom – s úhlavným geopolitickým nepriateľom Izraela. Ďalej tiež ustrážil zahraničnú pomoc Izraelu v poslednom návrhu zákona o štátnom rozpočte. A spomenúť možno aj nedávne uznanie Golandských výšin ako izraelského územia.

Rastúca opozícia voči Izraelu v ľavičiarskych kruhoch zároveň spôsobila odklon viacerých Židov. Tiež sa zdá, že sa tu vytvára akási schizma medzi Židmi. Židia ako Netanyahu sa začali spájať s niektorými západnými nacionalistami. Je všeobecne známe, že Netanyahu má veľmi dobré vzťahy s OrbánomSalvinim i Bolsonarom. Možno si niektorí z nich uvedomili, že jediní ľudia, ktorí budú podporovať Izrael sú belosi, pričom nahradiť bielych hnedými hordami z tretieho sveta, z ktorých mnohí by Židov najradšej splynovali, bol mimoriadne blbý nápad.

Vyzerá to teda na rozkol, pri ktorom je istá časť sionistov celkom zadobre s lídrami ako Trump alebo európskymi populistickými stranami a nevadí im, ak bieli uzavrú hranice a stanú sa viac nacionalistickými – za predpokladu, že budú aj naďalej podporovať Izrael a nepôjdu v domovských krajinách proti židovskej diaspóre (pochopiteľne, mnoho bežných Židov je tiež veľmi znepokojených nárastom moslimov v európskom priestore, čím dochádza i k zvýšeniu proti-židovských útokov). Títo sionisti sú zameraní prevažne na domácu politiku Izraela, sú posadnutí túžbou urobiť z Izraela svetovú mocnosť a menej sa zaujímajú o domácu politiku USA a Európy.

Takže takáto je novodobá politická paradigma, v ktorej sa treba vedieť racionálne zorientovať. Ľavičiari majú za iste v mnohom pravdu, pokiaľ ide o bezohľadnú politiku Izraela voči Palestínčanom, avšak veľkým problémom je ich politika otvorených hraníc a časté útoky na európskych vlastencov. Nacionalistické strany by zase v prvom rade mali zdôrazňovať, že prioritné sú záujmy domácej krajiny – nie Izraela. Na druhej strane netreba sa báť tiež nejako využiť skutočnosť, že istá časť Židov sa dnes oprávnene obáva toho, čo im prináša globalizácia a politika otvorených hraníc. Premýšľajme teda dôkladne o jednotlivých krokoch a budúcich spojencoch.

 

Zdroje:

  1. The Israel Divide Within the Democratic Party
  2. Ilhan Omar amplifies Israel dual loyalty charge, dismissing Democratic rebukes

 

téma: 
region: 
0
Náhodný okoloidúci

Kto mečom bojuje, mečom zhynie.

Roland Edvardsen

Presne tak. Nemôžem si pomôcť: tiež sa na tom musím smiať. Presadzovali prílev hnedoidov, lebo sa báli "kresťanského a belošského antisemitizmu" (hoci miestni WASP boli filosemitskí až až), aby to nakoniec dopadlo takto. Hnedoidi serú na nejaký holokaust (to nie je ich história) a aj celý Izrael. Navyše oni vnímajú Židov ako len ďalších privilegovaných "bielych rasistov", oni ich neodlišujú od zvyšku bielych, a ak áno, tak často tak, že ich považujú za najhorších (najviac vyscaných a privilegovaných) z bielych.

Norman

by mala byť:
budú z američanov antisionisti?
teraz sú to nejakí poslanci v Demokratiskej strane, zajtra to budú aj republikáni.

USA sa postupne menia na Brazíliu. Brazília, ako všetky štáty na dvojkontinente Amerika, sú samozrejme výrazne pod vplyvom veľkého bieleho brata USA (v ktorom majú svoje prostredie infekt levantíncov) - ak ale samotné USA skolabujú do brazílskeho mixu, bude sa tam infektu levantíncov dariť?
To je otázka.

Treba pripomenúť, že samotní anglosionisti sú mix semitov s nordikmi. A celá spoločnosť USA je postavená a úspešná nie kvôli parazitovi, ale napriek nemu, je postavená na nordických kvalitách. Čo bude robiť infekt, keď sa hostitel rozleje, rozbúra, skolabuje spôsobom Detroit? Kde v Detroite sídli burza cenných papierov a stredisko Bnai-Brith či AIPAC? No, je to stále veľké mesto, možno tam majú nejakú pobočku - ale skôr už zutekali.
Kam zutekajú z USA?

No nikam. Ako niektoré baktérie potrebujú pre svoje parazitovanie cukor, tak títo potrebujú bohatstvo hostiteľa. Amerika bol nový kontinent, číre bohatstvo, stačilo len začať brať, zhŕňať, urvať, nabrať, nahromadiť, naakumulovať, nakopiť, zabrať ... (volali to "podnikať"), a bolo. To sa to levantíncom parazitovalo.
To už NIKDE NIKDY na Zemi nebude, lebo do Jahvovej kisky, nikde na Zemi už nie je voľný kontinent. Obdobie "kolonizácie" bolo jedinečným obdobím, lebo Zem sa dá zabrať iba raz.
Ak ľudstvo bude uvažovať na základe tejto výnimočnej etapy, a bude veriť na diabla "ekonomického rastu", tak proste zdochne. V princípe ako dinosauri, ktorí vraj tiež nepoznali mieru svojho rastu

Roland Edvardsen

No, v minulosti tu samozrejme bolo viacero republikánov, ktorí boli aj nacionalistickí aj proti-sionistickí (napr. Joseph Sobran, Peter Brimlow, v podstate môžeme sem zaradiť aj Ann Coulter, aj keď tá začínala pôvodne ako sionistka podporujúca Bushove vojnové dobrodružstvá na Blízkom východe). Samozrejme takýto republikáni sa stali terčom šikany a boli postupne z republikánskej strany vytlačení neokonmi.

Ale s nebielymi anti-sionistami to budú mať Židia o čosi ťažšie - lebo rasizmus. :-)

USA sa budú meniť a bude nesmierne zaujímavé ako. Ak doterajšie demografické trendy pretrvajú, tak ich čaká osud Brazílie - ako píšeš. A to tiež znamená, že republikánska strana sa nemusí už dostať k moci, pretože republikánov volia prevažne bieli (vyše 60% bielych Američanov) a demokratov menšiny (menšiny + biele slobodné a bezdetné ženy často s diplomom v sociálnych vedách :-)).

A demokrati sú čoraz viac socialistickejší, veď vidíme, aj podľa titulnej strany Roling Stone, že opraty tam teraz začali držať moslimky a radikálne komunistky. Taktika týchto demokratov je veľmi jednoduchá: mobilizovať všetky možné menšiny pod rúškom socializmu. A socializmus a veľká vláda, štátizmus sú typom politík, ktoré nebielym najviac vyhovujú, nebieli, ak nie sú ovládaní nejakou náboženskou ideológiou alebo armádnou, "fašistickou", totalitou, smerujú najčastejšie k marxizmu). Libertarianizmus, menej štátu, menšia vláda, menej regulácií a pod.- to je typ politík, ktoré de facto podporujú len belosi, obzvlášť tí americkí. USA sa možno časom zmenia na niečo ako ZSSR a podobne ako ZSSR v dôsledku svojej vnútornej politiky sa nakoniec rozpadnú na viac štátov (asi aj pozdĺž rasových línií), ak sa to teda nepodarí nasilu udržať nejakou poriadnou totalitou.

A tiež je možné, že títo americkí socialisti budú menej intervencionistickí a skôr sa stiahnu z Európy a zvyšku sveta. Ono toto si ľudia sľubovali od Trumpa, ale vidíme, že neokonzervatívnych jastrabov z republikánskej strany sa tak ľahko nedá zbaviť, de facto strana je v ich rukách a to oni udávajú tón - a Trump sa musel nakoniec prispôsobiť.

Náhodný okoloidúci

Ešte by bolo kam expandovať a čo drancovať, veď prečo si anglosionisti tak chovali a rozmaznávali Chodorkovského? A prečo tie snahy rozparcelovať Ruskú federáciu? Sibír je ešte veľmi málo dotknutá ťažbou a priemyslom. Len život v mrazoch pod -40 ne je pre každého. Ale oni si to predstavujú tak, že budú žiť niekde teple blízko rovníka pod palmami a popri tom budú bohatnúť na sibírskej rope, zlate a diamantoch, ktoré im budú ťažiť otroci.

Roland Edvardsen

Ono je to komplikovanejšie. Častá otázka býva, prečo je Rusko relatívne chudobné vzhľadom na tie obrovské prírodné zdroje a ľudský kapitál, ktorými disponuje.

Tam je viacero dôvodov, ale svoju rolu zohráva aj obrovská rozloha. Ako USA sú obrovské, ale Rusko predstavuje až 11 časových zón, pričom jeho populácia sa koncentruje pozdĺž hraníc. Skúste si predstaviť náklady pre infraštruktúru v takom Dánsku alebo vo Švajčiarsku a potom si porovnajte s nákladmi infraštruktúry v Rusku. Malá krajina je jednoducho na tom v tomto smere lepšie.

A zdroje sú často skôr prekliatím, lebo zvyknú viesť ku korupcii, dotáciám a nedostatku inovácií. A podobný problém majú dnes aj USA, Kanada či Austrália, čo sú všetko krajiny požehnané hojnosťou zdrojov a teritória, ktoré postupne predávali imigrantom a tak vytvárali konzumnú ekonomiku skôr než by normálne súťažili s inými, ako to bolo napr. v prípade takého Japonska, Švajčiarska či Belgicka a podobných krajín, ktoré využívali na svoj rast technológiu, inštitúcie a kultúru. Ak chcete prosperujúcu spoločnosť, tak potom budete preferovať skôr malú a homogénnu krajinu, ktorej neostáva nič iné než normálne súťažiť (skôr než len kradnúť, zaberať a predávať). (A Švajčiarsko je asi najlepší príklad, ako dobre to môže fungovať).

Náhodný okoloidúci

Veľká časť Ruska je v podstate neobývateľná, vydržia tam len najodolnejší jedinci. Ale za závažnejšie pokladám to, že Rusko ešte stále zápasí s následkami "jeľcinizmu". Vtedy priamo americkí "poradcovia" sediaci v Moskve písali ruské zákony a ruský parlament ich len bezducho a bezhlavo prijímal.

Norman

No veď práve preto píšem, že sa to už nikdy opakovať nebude, lebo už nie je nikde VOĽNY kontinent. Ale také niečo ako Sibír by potrebovali a ak sa situácia zhorší, možno sa oň pokúsia. Vojna s Ruskom hrozí nie (len) kvôli večnej konkurencii, ale kvôli zdrojom.

Norman

Absurdná ukážka utopizmu.

Moja poznámka nebude zameraná proti ženám, veď vieš,že som tu kritizoval občas tvoje kritické postoje, ale:
toto dávanie žien do politiky je ako keď niekto z rostopaše už nevie čo, a tak sa ide bicyklovať nad priepasťou bez držania a so zaviazanými očami. Je to číra hybris.
Je to proste ďalšie ignorovanie biológie. Zajtra prídu s tým, že politike budú vládnuť pubertiaci, lebo tí su nevinní - ako v stredoveku, keď robili tú detskú krížovú výpravu. Veď prečo by nemohli vládnuť deti, veď aj tie majú rovnaké ľudské práva, nie?