Diskusie, na ktorých Slovensko zastupuje minister vnútra Roman Mikulec, sa týkajú aj spôsobov, ako zabrániť nárastu nelegálnych migrantov, ktorí sa cez západný Balkán opäť vo veľkých počtoch dostávajú do strednej Európy, čo vedie k obnoveniu kontrol na vnútroschegenských hraniciach.
Stretnutie bolo zvolané v období sporu medzi Francúzskom a Talianskom po tom, ako Rím odmietol povoliť pristátie lode s 234 migrantmi na palube, ktorú prevádzkuje francúzska humanitárna organizácia Ocean Viking. Migranti, ktorých pravicová vláda Giorgie Meloniovej odmietla prijať, boli nakoniec 11. novembra vylodení vo Francúzsku.
Napätie medzi Parížom a Rímom vrátilo do diskusie mimoriadne citlivú otázku solidarity medzi krajinami Európskej únie, súvisiacu s migráciou. Podľa práva Európskej únie je za prijatie osoby a spracovanie žiadosti o azyl zodpovedná tá členská krajina, na ktorej územie migrant prvýkrát vstúpi, čo je pravidlo, ktoré vytvára nezhody medzi členskými štátmi eurobloku.
Tlačová agentúra AFP pripomenula, že v reakcii na "neprijateľný" postoj Ríma oznámil francúzsky minister vnútra Gerald Darmanin pozastavenie prijímania 3500 žiadateľov o azyl vo Francúzsku, ktorí sa momentálne nachádzajú v Taliansku. Túto reakciu Paríža označila Meloniová za "neoprávnenú" a pripomenula, že jej krajina už tento rok prijala viac ako 90.000 migrantov v porovnaní so 67.000 v roku 2021.
Uvedené relokácie azylantov boli predpokladané v rámci dočasného európskeho mechanizmu solidarity dohodnutého v júni tohto roku. Tento mechanizmus presadilo Francúzsko v období, keď zabezpečovalo polročné predsedníctvo v Rade EÚ.
V snahe o opätovné spustenie tohto mechanizmu Európska komisia predstavila v pondelok tento týždeň akčný plán na riešenie otázky migrácie v centrálnom Stredomorí. Jeho cieľom je posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu, najmä s Tuniskom, Líbyou a Egyptom, zabrániť odchodom migrantov do Európy a zintenzívniť návraty nelegálnych migrantov.
Cieľom akčného plánu je tiež zlepšiť spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ pri záchranných operáciách na mori, ako aj spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ktoré prevádzkujú záchranné lode.
Taliansko, Grécko, Malta a Cyprus odsudzujú humanitárne organizácie, ktorých súkromné ​​lode podľa ich stanoviska "konajú úplne autonómne vo vzťahu k príslušným štátnym orgánom". Nemecko zase odmieta uvaliť nejaké obmedzenia pre činnosť lodí, ktoré vykonávajú záchranné operácie na mori. (TASR)