Všeobecne sa konštatuje, že o veciach Európskej únie sa rozhoduje v Berlíne a Paríži. Posmešne sa toto spojenie nazýva duo Merkózy, ale mne sa napriek možným výhradám k súčasným osobnostiam reprezentujúcim tieto dva hlavné bloky EU, táto dvojmoc pozdáva.

Berlín a Paríž vždy tvorili základ Únie a reprezentujú jej podstatu. Berlín je zástupcom severu, Paríž zástupca juhu (hovorí za to nielen jeho románsky jazyk, historické náboženstvo, ale dnes aj čoraz viac južanské demografické zloženie). V tomto zoskupení nemá zástupcu Východ, respektíve Balkán, ktorý je rozbitý, nesamostatný a taký ešte dlho bude. Táto časť Európy nemá svoje centrum, pretože sa tam pletú prvky stavajúce na svojich mýtických sibírskych, mongolských, volžských a podobných pôvodoch, čo nemožno nazvať ináč, ako kontraproduktívne politické šialenstvo. Zmieneiť sa treba o Londýne, ktorý sa však vždy od EU dištancoval - takže mu nechajme, čo jeho jest - jeho celú ríšu skoncentrovanú na jednom ostrove.

Samozrejme, už zas vyskakujú aj niektoré vrstvy zakomplexovaných Poliakov, ktorí sa z nepochopitelného dôvodu boja, že prídu o svoju identitu viac, ako ktokoľvek iný. Keď sa totiž ich minister zahraničia vyjadril pozitívne k role Nemecka v Európe a za hlbšiu integráciu, začala na neho strana takzvaných konzervatívcov  PiS útočiť a chce ho poštvať pred akýsi tribunál. Dokonca padli slová o "štvrtej ríši", ergo najtvrdší politický kaliber. Za chvílu tu zas bude každý každého označovať za nacistu -  a ako potom, súdruhovia katolíci, rozoznáme tých pravých?

Takže máme dvojos, čo je naozaj stále dobré. Lebo naozaj všetci sa môžu len obávať stavu, keď Európu bude reprezentovať už len Berlín. Všetci by potom boli neradi, i keď každý z iných až protichodných  dôvodov.