Box versus džudo

 Bol to tristný pohľad. Dav ozbrojený palicami a zápalnými fľašami útočil na pasívnych príslušníkov polície, unášal ich, demoloval štátne inštitúcie a vyčmudil pálením pneumatík najkrajšie kyjevské námestie do zóny zdravotného rizika. V Chersone dokonca banda mladistvých vrahov, povzbudená nečinnosťou štátnych orgánov, napadla nožmi trojicu policajtov, jedného zabila a dvoch vážne zranila.

Politici na západe netrpezlivo vyčkávali, kedy Janukovič udrie. Provokácie sa stupňovali, teroristické bandy začali dokonca ohrozovať jednu z ukrajinských jadrových elektrární a vyhrážať sa sabotážami energetickej siete. A Janukovič furt nič. Aj "legálny alien" žijúci vo svojej imperiálnej domovine a odchovaný na násilí západných, tzv. demokratických štátov pri potláčaný vzbúr ľudu strácal nervy a nazval Janukoviča bezchrbicovou trasľavou protoplazmou. Ani on nepochopil, že práve sleduje veľkolepý súboj dvoch odlišných prístupov k boju. Jeden je reprezentovaný tupým vymletým boxerom vycvičeným rozbíjaním papulí v ringu a druhý dlhoročným džudistom, držieľom šiesteho danu. Kto nepozná preklad výrazu džudo, nech si ho nájde.

Boxerovi s prudko rozmáchnutou pravačkou stačí ustúpiť. Nabije si držku svojou vlastnou silou.

Zápas na Ukrajine so záujmom sledujú nespokojné európske davy. Ich pozornosti neuniká, že ich politici podporujú lynčujúce davy a som si istá, že v takom Francúzsku, kde je politická situácia poriadne vyhrotená, si už chystajú presne rovnakú výstroj a výzbroj, akú majú ukrajinskí euromajdanci, aby si aj ich volení predstavitelia užili trochu tej srandy, ktorú radi doprajú svojim ukrajinským kolegom.

Dlho som si myslela, že rok 1989 bol prvý a posledný prevrat, ktorý som vo svojom - z geologického hľadiska časovo i obsahovo bezvýznamnom - živote zažila. Posledné mesiace som však nadobudla presvedčenie, že to tak nie je. A že tento ďalší už nebude bez streľby.

 

 
Autor: 
region: 
slaven1

Dnešný deň som otvoril pesničkou v štýle latino. Má veselý rytmus a chytľavý popevok (a nie je v  angličtine).

Dlho som si myslela, že rok 1989 bol prvý a posledný prevrat, ktorý som vo svojom - z geologického hľadiska časovo i obsahovo bezvýznamnom - živote zažila. Posledné mesiace som však nadobudla presvedčenie, že to tak nie je. A že tento ďalší už nebude bez streľby.

Na Slovensku je šanca, že bude bez významnejšej strelby.