Čestné slovo klamára

 To je kriku. Tetke Merkelovej americká NSA odpočúvala od roku 2009 jej Nokiu a neskôr zrejme aj „špeciálny“ Blackberry – asi tak špeciálny ako Haiderov VW Phaeton, pripravený odrovnať svojho majiteľa. Čo už len také hodné odpočúvania mohlo domestifikované poslušné zvieratko Merkelka srstiť do mobilu, keď nemá nárok na jediné samostatné rozhodnutie. Keby sa začala pätiť a nerešpektovať svojich pánov, jej žiariaci mobilček by ju mohol akurát tak zaradiť medzi nepohodlných lídrov, ktorí náhle utrpeli onkologické ochorenie. Ale odpočúvať, čo tetka klábosí? To má NSA v Európskej únii dôležitejšie úlohy...

...ktoré nám mediálna korporátna žumpa radšej prekryje morálnerozhorčeným kokošením sa nad odpočúvaním mobilov vo vlastníctve zopár európskych šašov. Kto však čítal pozorne, nemohol si nevšimnúť, že nervozita účastníkov bruselského summitu EÚ je úprimná – a určite ju nespôsobilo znepokojenie nad zásahom do súkromia Frau Merkel. Čo to teda je? No čo iné. Peniaze. Európsky parlament už pred 48 hodinami vyzval, aby bol Spojeným štátom americkým s okamžitou platnosťou zakázaný vstup do globálnej finančnej databázy v Belgicku pre dôvodné podozrenie, že tam špicľujú finančné toky v Európskej únii – a nebojujú proti terorizmu, ako uviedli pri žiadosti o vstup do databázy. Poslanci EÚ odhlasovali, aby mal Washington zmrazenú možnosť sledovať medzinárodné platby. Dôvodom je závažné podozrenie, že zneužívajú dohodu, ktorá im umožňuje obmedzený prístup do databázy SWIFT. Namiesto „obmedzeného prístupu“ ťahajú z databázy informácie, na ktoré povolenie nedostali. Hlasovanie nie je, samozrejme, záväzné a USA / NSA si z neho nemusia starostiť. Aby boli USA zbavené možnosti rýpať sa vo SWIFT databáze, musela by im to zakázať Európska komisia. Tá momentálne – a teraz zbystrime pozornosť – „čaká od USA písomné ubezpečenie, že USA dohodu s EÚ rešpektujú a nemá v pláne prístup USA zakázať.“ Nikým nevolení tajtrlíci v čele Európskej únie, ktorej sme občanmi, čakajú na písomné čestné slovo klamára... a podvodníka a vraha.

Keď už sme pri peniazoch, a teda bankstroch, odkedy úspešný veľkopodnikateľ Babiš v susednom Česku pochopil, že bez banky je ničím, a preto banku nutne potrebuje, spustili sa na neho všetky mediálne besy. Požiadal o licenciu – a okamžite sa z neho v médiách stalo najväčšie štetinaté prasa pod slnkom. To taký Chodorkovskij bol správne chazaroidne rafinovanejší. S bankou – Menatep, kto si pamätá – začínal. Pažravosti a mafiánskej zákernosti však medze nekládol , a tak si bručí v base už desiaty rok, ako sme sa dozvedeli z dojímavého listu, ktorý tomuto zmrdskému vrahovi uverejnili korporátne média, podkarpatskú smetiareň nevynímajúc. V diskusii sa objavil obdobný, na lokálne pomery šitý list, ktorý tu bez láskavého súhlasu anonymného autora zaarchivujeme. Má ho však zmysel čítať až vtedy, keď človek absolvuje veselú jazdu Chodorovou jubilejnou spisbou na smetiarskej linke hore vyššie.
 
Z diskusie v smeriarni:
 
Čo takto nejaký list z Guantanáma? Alebo je Sme vyhradené len pre mafiánov?
 
Veď takýto list (ako Chodorkovskij, pozn.) by mohol napísať aj Mikuláš Černák:


"Celý svet sa výrazne zmenil. Len z časopisov môžem čítať o elektronických čítačkách a tabletoch. To isté platí pre Facebook, Google, Twitter a veľa ďalších vecí, ktoré sa stali bežnými ako hybridné motory a elektroautá.
Rodina mi hovorí, že by som Bratislavu ani nespoznal: v meste vyrástlo veľa nových budov a ľudia vyzerajú inak, menej socialisticky.
Na pozadí týchto zmien môj osobný svet stagnuje: je len malý rozdiel medzi väzenskou kolóniou na maďarskej hranici, kde som strávil prvú časť svojho trestu a mojim súčasným väzením na českých hraniciach. Ľudia sú tiež takmer rovnakí: každý z nich má svoje vlastné myšlienky a vlastný nešťastný osud.

Sledoval som, ako moja krajina prosperovala z lacnej pracovnej sily pre monopoly. Príjmy ľudí sa takisto zdvihli. Ale zvýšili sa aj ceny tovarov a bývania. Život v mnohých slovenských mestách je dnes drahší ako v Spojených štátoch či v Európe.
Dôvody sú dobre známe: monopolizácia v rukách finančných skupín, korupcia a neefektívne riadenie, dôsledok nezmieriteľnosti moci finančných skupín a ich nadmernej centralizácie.
Mnoho talentovaných ľudí opúšťa krajinu, viac ako tristotisíc odišlo len za posledných desať rokov. Únik kapitálu, ktorý začal v roku 2008, stále narastá. Množstvo podnikateľov ako K. Mello muselo zo Slovenska utiecť, ďalší kvôli trestným konaniam umreli ako M. Šebeščák.

To je dôvod, prečo je na Slovensku sku tak málo inovácií, prečo závislosť na nízkych mzdách rastie rastie, zatiaľ čo celkový rast sa spomaľuje. Kvalita vzdelávania klesá, priemysel zaostáva už dokonca aj za Čínou.

Miesto Slovenska vo svete sa tiež zmenilo. Naša krajina, ktorá zbohatla v dôsledku lacnej pracovnej sily, začala hrať aktívnejšiu rolu na medzinárodnom poli: ale stále nevieme vybudovať ani futbalový štadión.
Bohužiaľ prestíž, ktorá prišla s integračným úspechom vstupu do EÚ, bola vymazaná udalosťami ako je väznenie disidenta Jara Rudu či neprimerané zatknutie členov Pospolitosti .
Dôvod pre každú z týchto udalostí je rovnaký: neodstrániteľná a neovládateľná moc finančných skupín stráca schopnosť adaptovať sa v stále viac meniacom sa svete. Je neschopná ponúknuť atraktívnu víziu do budúcnosti, vzory, ktoré by ľudia mohli nasledovať.

To je dôvod, prečo všetky peniaze, všetky globálne snahy a všetky technické vymoženosti nemajú žiaden efekt. Zmrazená a stuhnutá spoločnosť neponúka žiadnu nádej pre mladých.
To nie je nič nové. Typická reakcia ľudí, ktorí nemajú schopnosť prispôsobiť sa (alebo sa boja takúto schopnosť ukázať), je uzavrieť sa do ulity. Určite sa treba zaoberať záujmami a dokonca aj obavami takýchto trpiteľov, no ich nasledovanie môže viesť len do priepasti.

Dnes sa systém pre riadenie krajiny nazýva „Penta – JaT“. Môže sa zmeniť? Nechcem dávať kategorickú odpoveď: Človek je na to príliš zložitá bytosť. Ale šance sú mizivé, ako aj šance, že Penta či JaT prenechá niekomu moc, aj keby len dočasne.
Vo vnútri krajiny počet podporovateľov demokratickej transformácie moci mimo pentokratického režimu klesá, zatiaľ čo radikálne nálady pomaly no isto narastajú – niečo, čo bude nevyhnutne viesť k niečomu tak radikálnemu, ako je líder v kríze. Inak povedané, bez ohľadu na to, čo Penta robí, Slovensku hrozí, že ho bude čakať ďalší oligarchicko-mafiánsky režim.

Keďže režim nevedomky vstúpil do fázy nenávratnej degenerácie a je neochotný dať jeho oponentovi priestor pre skutočnú politickú konkurenciu, jediná nádej na zmenu spočíva v úspechu širokého, protestného hnutia.
 
Takéto hnutia v Slovensku existujú a ich cieľom je prinútiť racionálnu časť vládnucej elity vyjednávať, aký smer a rýchlosť budú mať potrebné reformy. Nie len povýšene počúvať, ale aj reálne vykonávať dohodnuté postupy.

Bohužiaľ, niečo také ako pokojný protest sa nezaobíde bez obetí. Množstvo politických aktivistov a sympatizantov je dnes vo väzení. Zahŕňa to nielen aktivistov Pospolitosti, ale aj desiatky menej sledovaných prípadov. A takýchto prípadov bude pravdepodobne oveľa viac, ak bude režim naďalej odpovedať na hlasy nezávislých oponentov silou.

Spoločnosť a najmä mládež si je vedomá rozdielu medzi slovami a činmi. A na rozdiel od násilných protestov, mierový protest nie je kontraproduktívny a neženie vystrašených občanov a umiernené politické sily do náručia režimu.

Čo by malo hnutie proti pentokracii robiť na dosiahnutie týchto cieľov? Predovšetkým je potrebné zapamätať si, že keď sa dosiahne víťazstvo, je dôležité nielen prekonať túžbu po pomste proti predchádzajúcim perzekútorom, ale tiež dať im príležitosť zapojiť sa do formovania a smerovania krajiny.
Po druhé, hnutie proti pentokracii musí uznať, že v boji za zmenu je potrebné dospieť ku kompromisom. Historická skúsenosť nás učí, že spoločnosť bola schopná dostať sa z problémov s minimálnymi stratami iba vtedy, keď reformátori našli silu a odvahu k dosiahnutiu konsenzu s ich oponentmi. Hnutie proti pentokraci musí byť vplyvná! Bez toho nemôže byť demokracia!

Hnutie si musí vziať inšpiráciu z Nelsona Mandelu v Južnej Afrike, ktorý bol schopný povzniesť sa nad osobné krivdy a rasové a triedne predsudky, aby mohol viesť svoju spoločnosť po zložitej ceste z občianskej vojny k sociálnemu zmieru.

Mandelova genialita spočíva v tom, že keď vyšiel z väzenia, namiesto toho, aby zatvoril dvere pred nosom jeho väzniteľov, nechal ich otvorené, aby mohli ísť spolu s ním. Pomsta nemôže byť uznávaná ako vhodný a spoločensky vážený cieľ. Iba dosiahnutie národného konsenzu dá Slovensku šancu na záchranu. Ale tento konsenzus musí byť dosiahnutý na základoch rešpektovania práv každého človeka a každej menšiny v tejto spoločnosti. Je nutné uznať princípy právneho štátu a snažiť sa o sociálnu spravodlivosť.

Slovensko má čo ponúknuť svetu. Sme neoddeliteľnou súčasťou Európy. Rovnakej Európy, ktorá nielenže vytvorila dnešnú civilizáciu, ale takisto je stále najväčším svetovým politickým laboratóriom na testovanie nových sociálnych a etických postupov, ktoré sú potom prispôsobené a zavádzané v celkom svete.

Ale Európa čelí rôznorodým krízam: miera jej vedeckého a technického pokroku je nedostatočná na zabezpečenie ekonomickej podpory na viac ako očakávaný nárast nákladov sociálneho štátu, zatiaľ čo európska spoločnosť precenila svoje schopnosti integrovať rôznorodé populácie. A myšlienka postindustriálnej ekonomiky bola skôr chápaná ako odmietnutie všetkých odvetí priemyslu a nie ako tvorba nových typov priemyslu.
Táto kríza má nepriaznivý vplyv na proces európskej integrácie, čo je samo o sebe obrovský sociokultúrny experiment.

Pre našich ľudí – slovenský ľud – by to mohla byť skutočná príležitosť na prekonanie situácie, ktorá tu existuje už od nepamäti, a na preklenutie priepasti, ktorá sa vytvorila medzi obmedzeným počtom Slovákov, ktorí majú predstavu o skutočných vládcoch sveta a biojujú proti nim, a medzi zvyškom obyvateľov Slovenska, ktorých sen o lepšom živote bol stáročia bezohľadne zneužívaný politikmi, ktorí stále budovali neexistujúcu „demokratickú cestu“ pre Slovensko, ktorá viedla ľudí len hlbšie do biedy.
Autor: 
téma: 
region: 
slaven1

Medzi nástroje, ktoré privedú skazu svojho majiteľa, by som ešte doplnil Mrsejdis C250 Coupé patriaci Mišovi Hastingsovi.

Ema
Len jeden preklep? Neni možné.   Hastings, Hastings... aha, to je frajer Andrei Parhamovičovej, ktorá dostala v Bagdade za svoje "prednášky o demokracii" odmenu. Nakoniec ju, ako vidím, dostal aj Hastings.  
slaven1

- V Rusku zabijú novinára a točia sa filmy, aktivuje sa Amnestia, ktorá začína organizovať "happenings".
- V Emerike na ulici "štýlovo" popravia novinára, ČT neodvysiela ani jeden dokument, kauza sa ututlá

SWIFT je Američanmi sledovaný, len Európska komisia nečíta Fondsk.

Keď nad tým premýšlam, NSA (Mosad) musí mať vskutku kvalitné vyzvedné informácie.

Anonymous
Veď Američiania bojujú proti fašizmu. To len nevďační Európania to nechcú uznať. Neboj sa, Mike Rogers ti to vysvetlí a ochráni ťa. http://www.info.sk/sprava/21889/odpocuvame-aby-sme-nezlyhali-ako-pri-fas... Snažím sa spomenúť si či boli židoboľševici takýto istí primitívi. Človek negatíva z hlavy gumuje. Asi preto sa mi zdá že terajší režim je primitívnejší.  
Norman
Postupne sa tento režim stáva doslovne tak debilný, ako bol reálny socializmus na konci svojho obdobia. To je proste tuposť vysvetlitelná len úplnym úpadkom (spoločenského) rozumu. Ovšem, kým ten socialistický podvod mal variantu, na ktorú sa prešmykol, tento nemá kam skočiť. Preto bude dlhšie skapínať a mnohých to bude sakra boleť.
slaven1

Czechoslovakia’s Social Democrats tipped to win election, but not majority

Polls suggest that Czechoslovakia’s Social Democratic (CSSD) party is on course to win the country’s parliamentary election, but will need partners in order to form a government. The left-wing CSSD has enjoyed a surge in support after the centre-right administration of Prime Minister Petr Necas resigned in June mired in a corruption scandal.

Necas’ government brought in a series of unpopular budget cuts. The CSSD has pledged to raise taxes on banks, large corporations and high earners. One voter said: “I thought about my vote for a long time but it was always the Social Democrats who came up. I trust them the most.”

But another had his doubts, saying: “The Social Democrats are promising a nice future but I don’t think they can fulfill their promises. It is better to have hard times than to end up like Greece or Spain.” Polls close at midday local time on October 26, with initial results expected in the afternoon.

Copyright © 2013 euronews

Anonymous
Otázka poslucháča: "Je pravda, že v Moskovskej gubernii istý občan vyhral v lotérii auto? Rádio Jerevan: V podstate je to pravda. Nebolo to auto, bol to bicykel, nevyhral ho, ale mu ho ukradli." Tento vtip opisuje pravdicosť tlače za komunistov. Bolo to prvé čo ma napadlo keď som si prečítal a overoval článok v pravde. http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/297615-neonacisti-zautocili-na-turec... SITA : Neonacisti robili fašistické (?) gestá. Zaútočili na turecké kultúrne stredisko. http://www.heute.at/news/oesterreich/wien/art23652,949372 wienHEUTE : Radikáli napadli kacelárie tureckých migrantov. Zranili funkcionára Kominterny (komunistickej internacionály). Migranti nato zaútočili na Rakúšanov a jedného zranili. Poslanec zelených to označil za Nový vrchol rasizmu. Že najsprostejšia agentúra na Slovensku - SITA si prebásnila skutočnosť je jasné. A už aj ten rakúsky článok je orwellovčina. Rádio Jerevan na korporátnofašistický spôsob.  
Le Bleu
(Niekomu dávam do pozornosti mäkké í.) "Migranti nato zaútočili na Rakúšanov a jedného zranili. Poslanec zelených to označil za nový vrchol rasizmu." Keď sa pomýlia, aj pravdu napíšu. Tí imigranti sú niekedy fakt strašní rasisti. Neonacisti v tom zas asi nemajú jasno, keď robili fašistické gestá. Ale keď sa spomenula kominterna - skôr ako rasistické mi tie rozpory pripadajú ideologické (v starom, zaprášenom, fakt zastaranom a aj nezmyselnom zmysle). Alebo to boli nakoniec možno len nejakí chuligáni. Priatelia športu. Ein Austriafußballklubsfangruppenkonflikt.
Norman
Asi tak. Stále potrebujú mať sprašidlo, škaredého dementného nacistu či fašistu, aby to strašidlo mohli nalepiť na kohokoľvek, kto o nich povie pravdu alebo sa ináč vzoprie. Veď kto by chcel byť označený za špinavého dementa? To si každý rozmyslí. To si systém pestuje - ale už je to skôr len folklór a asi jediný materíal už nájdu len pri fotbale, kde úroveň návštevníkov tiež priam zámerne nechali upadnúť. Zámerná sloboda a tolerancia rozkladu. Takých "nacistov" majú radi. Ale hovorím, to označenie nehrozí len revizionistom či iným, jednostranne sa orientujúcim na revival nacionálneho socializmu - označený za nacistu môže byť a bude KAŽDÝ, aj černoch či žid, všetko jedno.
Grigoriy
 Ked v tlači oznámili, že nemeckej kancelárke dlhodobo odpocuvali jej telefonické hovory, mňa taka vec ani najmenej neprekvapila. Dokonca som viac zhrozeny mierou všeobecnej naivity, ktoru veľká časť verejnosti prejavuje tým, že niečo take vôbec poklada za správu, ze taká vec u nich dokonca vyvoláva vlny prekvapenia a rozhorčenia. Ja som take niečo vždy pokladal za natoľko samozrejme, že som nad tým rozmýšľal asi tak často, ako nad sneženim v Gronsku; take  veci sú predsa súčasťou nášho sveta. To, že tí, ktori maju veľké peniaze a disponujú následne technologickymi prostriedkami aj politickou mocou, robia všetko preto, aby si udržali aj rozsirili svoje privilegiá, je nanajvýš samozrejmé. Neexistuje v našom svete žiadna sila, ktora by zabranila skutočne mocným tohto sveta v tom, aby použili akékoľvek prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov, a dovolavanie sa nejakej moralky alebo principov je prejavom naivity. Som dokonca presvedčený, že aj Merkelovej stažovanie sa telefonatom do Washingtonu je len divadlom pre media a verejnosť. Nemyslim si však, že ona sama sa snaží týmto divadlom naozaj klamať svojich obcanov. Skôr jej ide o to, aby veľkej časti nemeckej aj svetovej verejnosti zostali aspon nejake ilúzie. Som si isty, že Merkelova o odpocuvani veľmi dobre a dávno vie. Ona dokonca chápe, že Obama je veľmi maly pán, aby o takej veci mohol rozhodovat, a oni on nie je taky hlúpy, aby nevedel, že aj jeho súkromie, aj súkromie všetkých ľudí okolo neho skutočne mocni tohto sveta detailne sledujú. Hrať divadlo prekvapenia aj rozhorcenia je niečo, čo sa od oboch očakáva.
Norman
Ale pripomína to situáciu koncom 80-tych rokov za komunistov. Každý vtedy vedel, že reálni komunisti sú druhotriedne svine. Potom sa ale začali zjavovať články, ktoré o tom písali. Samozrejme, že nikoho neprekvapilo to, čo bolo v tých článkoch. Prekvapenie či zaujímavé boli tie články - ich existencia sama o sebe. Tak aj teraz - nie je zaujímavé, že svine všetko sledujú. Za povšimnutie stojí, že sa o tom píše. To sa nedá poprieť, že to tak je a že to predtým tak nebolo. Čo to ovšem znamená a kam to povedie, to je ďalšia vec.
slaven1

Presne takto vyzerá formovanie "novej" lúpežnej skupiny v prostredí vychodo-europskej, post-sovietskej "demokracie".

Stará menšina a liberálna zrada