Imaginácia a boj

Pozrel som nejaké príspevky z posledných dvoch rokov. Nie je čo dodať, keď si odmyslíme smiešne insiderské konflikty, he, je tam už všetko napísané. Stačí to čítať znova. Už dlhé dlhé roky je všetko jasné a človek len sleduje, ako rýchlo či pomaly to prenika medzi široké vrstvy. Preniká, ale skôr pomaly. Pero je vraj silnejšie ako meč, ale žiaľ, nemyslím, že by som tu klávesnicou niekomu dokázal rozbiť hlavu. Škoda, ale nejedná sa o boj. Aspoň nie o môj boj. Takže keď tak na to pozerám a skúšam to nejako vyjadriť či zhrnúť, tento server vznikol tuším ani nie ako zbraň ale skôr ako azyl pre určitých ľudí. Dnes sa mi najjednoduchší zdá taký termín, že sú to ľudia s imagináciou. Ľudia, ktorí sa v tom hnusnom a vyschnutom svete plochých splasnutých papierových sáčkov jednoducho DUSIA, pretože potrebujú ešte  jeden rozmer. To je proste dané, poznám takých ľudí, stačí, keď sa mihnú neďaleko. Videl som ich už dosť - možnože mnohí, každý druhý, je aspoň dočasne taký, nemám štatistiky, počty. Ale ako hovorím, krútia sa a zápasia s nedostatkom jednej dimenzie. A tiež neviem, ako väčšina z nich dopadne. Predpokladám, že zle. Je to taký ľudský Brownov pohyb. Fluktuácie hladiny. Žiaľ, v absolútnej väčšine úplne nezmyselné fluktuácie. Som už desaťročia odchovaný svetonázorom sanatana dharma, povedomím o nekonečných cykloch vzniku a zániku ... ale vidieť to naživo, s čoraz väčším časovým odstupom, je čoraz väčšia hrôza.      
nonula
Zvyrene sklo rozbite donaha pohara povodnosti sa domaha, predpeklie sa premaha do neba sa dostat.   Viera kontinua v momente sa topi laska predpokladov tienov v horlivosti extaz sa kopi unavou umucena.   Utrham si buducnosti dnesky vleceny minulostou hriechov dedicnych vypekam sa v kruhu horucav raz ako individuum, raz ako dav.   Vteceny do najskor nechceneho vzpierajuci snazil som sa vyhoriet, vsak muza opacnosti- kotva extremov uzmierila protikladov tenku nit- a vsetko spolu tisko stuhlo.   Tecie kruh- do priamky sa staca, tesi sa na nepoznanu mudrost dokonalostou jasa v presvedceni, ze teraz vskutku spravnym smerom kraca.   Je to fenix popolicky je to vazny starec detsky- tvrdy ako blato tvarne v rukach drziac buducnosti zdatne.   Zabudli sme zabudat a v zabudnuti poznavat, poznaceni zabudnutim nevladzeme zo spanku vstat.   Koncom cyklu rozmetani k nicomu sa utiekame- pripraveni splynut s opakom vyvrhne nas stredom vlaznosti- ani rybou ani rakom.   Roditelmi ostali sme nepochopeni, detom vizia nasa unika. To udelom je chaosu predelu znovasilociar, bytost v poznani  stratena.   Silou vole priestor samovztazny dotvarame co vystrekoval do novej formy kreujuc posledne detaily buducnosti vcerajskov.   Jedine nas tesi- ze nezili sme nadarmo, ze tvorcom oplodneni urcili sme zajtrajsok kolotoca dnesnych dni.   Spi laska draha- spi, kym sa opat nezobudim...