Ľudstvo vytvorilo nezmerateľné množstvo informácií o svete, teórií o jeho podstate a fungovaní. O hodnotách a o rôznych princípoch. Všetky majú časť pravdy a samozrejme sa aj výrazne mýlia - vždy v závislosti na tom, z akého bodu sa na ne pozeráme. Je to mnohorozmerný chaos zložitejší a hlúpejší, ako samotný svet, ktorý chce opisovať.

Je to na niečo dobré a dá sa z toho vôbec niečo použiť? Reálne v bežnom živote?

Ak odstránime všetky rôzne fantazmagorické šialenstvá, ktoré vytvorila kolektívna myseľ ľudstva asi len z dôvodu nudy a len pre svoju zvrátenú zábavu, stále nám zostanú zdanlivo protichodné učenia. Aj keď vyhodíme časť netýkajúcu sa človeka, stále toho zostane veľa. Ale keď v nich nájdeme spoločnú časť, urobíme teda množinový prienik, zostane nám len niekoľko jednoduchých viet.

Je to tá časť, ktorá sa nachádza v princípe každom učení, takže prirodzene budú tie vety každému čitateľovi pripomínať nejakú tú školu, ktorú pozná. Autorita týchto škôl mi dáva dôvod to sem napísať - nie ja som na to prišiel, ale kolektívne ľudstvo, a to nie raz, ale mnohokrát, vždy im znova a znova to isté vychádza. Niektoré učenia tie vety obsahujú síce presnejšie, iné menej - ale tie vety sú univerzálne a na nich sú snahy pomôcť bežnému človeku založené.

Takže tu sú tie pravdy:

1. Ľudia sú nešťastní.

Snažia sa to popierať, zamlčovať, ale je to tak. Toto tvrdenie nie je ani tak tvrdé, ako známa veta, že "život je utrpenie". Ale toto tvrdenie je podložené faktom, že každý systém, teda aj ľudská mentalita, nie je nikdy v dokonalom stave, a odchýlky od akéhokoľvek aj lokálneho optima myseľ vyhodnocuje ako nepríjemné, ako nešťastie.

2. Príčinu tohto stavu možno poznať a možno sa jej zbaviť.

Poznať možno v princípe čokoľvek a platí to o to viac o tom, čo má človek priamo vo svojom centre - teda o ľudskom duchovne, o mentálnom svete. A čo sa dá spoznať, to nielen že sa dá zmeniť, ale to sa mení už samotným poznaním.

O konkrétnom živote teda táto veta pozitívne tvrdí, že sa naozaj zdravý a dostatočne vyvinutý človek dokáže v reálnom čase pri vhodných podmienkach výrazne zmeniť k lepšiemu stavu.

3. Príčina nešťastia je zostávanie na povrchu a metóda je položenie sa do hĺbky.

Metóda je teda sebapoznanie, uvedomenie si svojej identity, svojej univerzálnosti.

Tu už sme na kraji možnosti všeobecného univerzálneho vyjadrenia. Ale výborne to vystihujú dva indoeurópske slovné korene. Prvý je "sat", znamenajúci "bytie" (v slovanskom jazyku je stále používaný napríklad vo forme slovies "ja som, ty si, my sme, vy ste, oni sú". Druhe slovo je "cit" (číta sa "čit"), znamenajúce "vedomie" (v slovanských jazykoch doteraz používaný v slovách "cit, pocit", teda s veľmi blízkym významom). Spojenie sat-cit je najjednoduchšie a azda aj najrozšírenejšie pomenovanie, ktorým sa vyjadruje tento stav či proces splynutia individuálneho vedomia s univerzálnym bytím.

Toto sú teda určité univerzálne vety, jadro zostávajúce po pretavení toho nekonečného balastu ľudskej produkcie. Ak niekto chce ľuďom pomôcť, takto nejako to vždy fungovalo a funguje. Prirodzene, vždy sa k tomu zákonite nabalovali ďalšie poučky a návody, až sa skôr čo neskôr vytvorili monštruózne učenia, ktoré sa pod svojou vlastnou váhou zas rozpadli na poprepletané povrazce. Po čase sa muselo začínať odznova v nejakom inom jazyku, s inými slovami - ale o tom istom. Nazývalo sa to tradícia, filozofia, cesta alebo náboženstvo... meno naozaj nie je podstatné.

V podstate jednoduché, bezpochyby. 
Pripomeniem, že aj keď teda príčina ľudského nešťastia a metóda jeho odstránia je v princípe známa, neznamená to, že je to tá najdôležitejšia vec.