Kultúra slabosti

Výkladov dejov, prebiehajúcich v ostatných desaťročiach, je mnoho. Používajú rôzny slovník a naratív, niekedy pomáhajúci, niekedy naopak. Často sa spomína, že negatívne politické hnutia prítomnosti sú nasledovníci politických hnutí minulosti, že sú to nejakí neomarxisti, neoconi alebo podobne. Ja tu chcem pripomenúť, že to, s čím máme do činenia a čo robí problémy, je možno chápať proste ako jednu veľkú kultúru slabosti.

Dôvod slabosti západnej, tzv. židokresťanskej kultúry, je dosť jasný. Slabosť je daná rastom obyvateľstva, nedôstojnými podmienkami, v akých ľudia žijú, a to napriek nominálnemu rastu hmotného bohatstva.  Aby sa toto s prepáčením stádo navzájom nehrýzlo, je mu vnucovaná a vnútená kultúra slabosti. Je to nový kultúrny fenomén posledného storočia.

Priemyselná spoločnosť tak dlho spracúvala svojho otroka, až si ho vypestovala - spolu s celým kultúrnym kontextom k tomu patriacim. 

Kultúra slabosti nie je samozrejme jediný fenomén na spoločenskej scéne, nie je to jediný zdroj zla, ba ani nie ten najväčší - tým zostáva korporátny systém riadený kultovými ideológiami, ale kultúra slabosti je tak rozsiahly fenomén, že sa už odrhol od svojho pôvodcu a žije svojím vlastným šialeným životom.

Kultúra slabosti a jeho predstaviteľ, slaboch, sú základne a najčastejšie javy. 

Kto je slaboch? Viac ako nejaký politický názor ho charakterizuje niečo hlbšie a podstatnejšie - jeho psychologický profil. Poznáte ich, tých rôznych astenických aktivistov za rôzne nové hodnoty, za LGBTI, gender nenormálnosti, feminizmus,  menšiny, za diskriminované etniká, za  čokoľvek. Nie samotné témy sú rozhodujúce, ale typy ľudí, ktorých beztak priťahuje čokoľvek. 

 

 

Ako základné rozpoznávajúce znaky slabošskej psychológie sa dajú určiť dva: pocit menejcennosti a nadmerný konformizmus.

Pocit menejcennosti pramení v modernej spoločnosti z mnohých vecí: z pocitu politickej bezmocnosti, z pocitu ekonomickej nedostatočnosti, z pocitu viny, z porazeneckých postojov, z ideológie nenávisti voči vlastnej kultúre. Tieto myšlienky má slaboch vtlačené do podvedomia, neuvedomuje si odkedy a od koho, považuje ich absolútne za svoje. Zvlášť nutkanie ku konformite ho vedie k detailnej poslušnosti. Metóda, ktorou dnes systém nasycuje mládeži jej potrebu rebelstva a robí ju úplne konformnou, je zrejme novinka modernej doby. V minulosti musel systém vždy bojovať s mladíckou rebéliou - dnes z nej žije. 

Príznakom pocitu menejcennosti je napríklad to, že slabošská kultúra reaguje precitlivelo na akékoľvek názvy člena nejakej minority, napríklad na slovo "černoch", "cigán", "kočka", "buzerant" a podobne. Prakticky všetky názvy člena minoríty označuje kultúra slabosti za urážlivé, navrhuje ich nahradiť inými, aby po čase prišla s tým, že aj tieto sú urážlivé a politicky nekorektné. Len slaboch, nesebaistý človek, reaguje na akékoľvek označenie so strachom, či ho niekto neuráža. Pritom daný aktivisti slabošstva najčastejšie sami ani nepatria do konkrétnej menšiny. 

Na oslovenie nie sú citliví bežní obyvatelia ghét, ktorí sami seba volajú bezohľadne "neger" prípadne "cigán" alebo podobne.  Ale ich oslovenia rozoberajú profesori univerzít, študenti humanitárnych oborov, kaviarenski umelci a podobne.

Slaboch je zvyknutý reagovať na výčitky jeho slabosti, a preto proti nim aktívne protestoval. Keď tieto, kedysi azda reálne útoky, neskôr pre politickú korektnosť prestali, hľadá ich aktivista v čomkoľvek inom. A nikdy už neprestane.

Slaboch trpiaci pocitmi menejcennosti sa obáva, že každá rozmanitosť môže byť zdrojom menejcennosti, a tak popiera, že homosexuáli sú iní ako hetero, že ženy sú iné ako muží, že jedno etnikum je odlišné od iného. To je vyslovene absurdné a jediné vysvetlenie tohto javu je naozaj psychologická choroba.

Slabošská kultúra prirodzene má tendenciu nenávidieť všetko, čo má imidž sily, inteligencie a iných schopností. Nenávidia kultúru Európy z čias jej úspešnosti, nenávidia časy klasiky, racionality a nenávidia racionalitu samotnú. Prirodzene, dôvody svojho odmietania balia do fráz o vojnách, rasizme, imperializme, fašizme. Nenávidia aj Ameriku a Rusko, vetvy európskej civilizácie, a to práve za ich úspešné obdobia.

V slabošskej kultúre sú slová ako "sebavedomie", "sebaistota", "samostatnosť", "hrdosť" a podobné doslovne zakázané. Nepozná ich, namiesto nich ponúka slabochom ochranu kolektivizmu. Podla nej je spoločnosť zodpovedná za každú slabosť, ba aj zločin jej členov, nie oni sami.

Umenie slabošských kutúr, ktoré v súčasnosti prevládajú všade, oplýva špinou, zúfalstvom, bezmocnosťou, chorobou, rozbitosťou, chudobou. To nie je zámer, umelecká škola - to je odraz ich psychologického vnútra, nič iné odtiaľ nevydolujú. Príznačné je zahadzovanie foriem a racionálnej kontroly, tvrdiac podľa seba, že sa racionalitou nedá nič dosiahnuť. Namiesto toho sa vrhajú do bezvýznamných machúľ a orgazmov špinavého chaosu.

Filozofi slabošskej kultúry zavrhli racionalitu, objektívnu realitu, vedu a trvajú na tom, že všetko je kultúrme relatívne. Sú ťažko emočne zapletení v nenávisti voči objektívnej pravde a realite. Útočia na objektívne chápanie sveta z vlastných psychologických potrieb. Slabosi nenávidia racionalitu, pretože tá uznáva objektívnu pravdu a možnosť ju spoznať. A pravda - to je stelesnenie niečoho nadradeného nad lžou a omylom. Slabochov pocit menejcennosti je tak hlboký, že nechce akceptovať uznanie niektorých vecí za lepšie (pravdivé) a iných za horšie, za zlyhania. To vedie aj k tomu, že slabošská kultúra má tendenciu neuznávať objektívnosť mentálnych chorôb, že má tendenciu neuznávať testy IQ, známky v školách a podobne.

Slabošská kultúra z celej duše popiera geneticky podmienené rozdiely v ľudských schopnostiach a charaktere, pretože tie tiež stavajú jednych ľudí do pozície lepších a iných do pozície horších.  Slabošská kultúra preferuje absolútnu rovnosť a za rozdiely viní vždy "spoločnosť". Takže ak je niekto "menejcenný", nie je na vine on, ale vždy spoločnosť, ktorá ho takým spravila, ktorá ho dobre nevychovala. Teda vlastne všetci.

 

Za zmienku stojí správanie sa slabochov pri konfrontáciach. Slaboši protestujú ľahnutím alebo sadnutím si do cesty pred vozidlá, priviazaním sa k niečomu na verejnom mieste - čiže sami sa privádzajú do submisívneho zraniteľného stavu. Slabošská kultúra cielene provokuje oponentov či policajtov, aby ich udreli. Táto činnosť sa môže zdať ako taktika, a niekedy plní tú úlohu - ale oni ju používajú tak často a s takým nadšením, lebo preferujú masochistické správanie. Nikdy nebojovali, vždy buď utekali, alebo pasívne trpeli. A potom vyplakávali.

Vyplakávanie je najčastejšou metodikou slabošskej kultúry. Moralizovanie nad bývalymi udajnými príkoriami, ktoré údajne utržili - to je prvé a často jediné, s čím operujú. Obviňovanie všetkých iných a zo všetkého možného zla - to je alfa a omega ich aktivity. Kým oni samí sú najčastejšie liberáli, až morálni libertariáni, druhých neváhajú moralisticky obviňovať za akékoľvek slovko či len tón. 

 

Toto je základná stručná charakteristika politickej kultúry slabosti. Táto kultúra možno bola a je  do určitej miery cielene pestovaná, ale dnes už sa očividne definitívne utrhla od svojho zdroja a žije vlastným životom ako lavína. Ako požiar, preskakujúci z dieťaťa na dieťa - pretože deti sú ich prvé a najľahšie obete.

Berte to ako upozornenie na podstatu toho javu, ktorý sa dnes označuje rôznymi názvami. Tými ľuďmi naozaj nehýbu masmediálne centrály, oni sú už naozaj neurologicky slabí a z tejto slabosti pramení ich iracionálne správanie. Už ich nemusí nik poháňať, už sú naozaj takí.

Odmietnite túto kultúru, odmietnite túto slabosť ako chorobu. Nik od vás nemôže chcieť, aby ste sa tak ponížili. Kultúra slabosti je omyl a zároveň zločin minulosti. Lebo je zločin, ak niečo také nechá niekto dopustiť na národe. Odmietanie slabosti by sa malo stať všeobecným a plne politicky korektným hnutím, všeobecnou kultúrou. V takej alebo inej forme sa aj stane. 

0
Roland Edvardsen

Dobrý text. Tá kultúra slabosti, v zmysle takéhoto hysterického kultúrneho ľavičiarstva (orientovaného na všemožné menšiny), sa javí viac prevalentná na Západe. V tomto by bola zaujímavá analýza ohľadne rozdielov: sú západní či severozápadní belosi nejako viac náchylní k týmto tendenciám? Súvisí to len s odlišným historickým vývojom (Železná opona) alebo je za tým viac a pod.?

mirage

Mne za komunistov nevadila pritomnost vietnamcov v Bratislave, dokonca mi boli sympaticki, bral som ich ako odvazny, tvrdy narod, ktory sa ubranil vo vojnach proti fr, us, cine, asi by mi nevadilo keby tu ostali na dlhsie, mozno natrvalo pracovat v zavodoch, (ved boli tu komunisti, ktori by to zrejme udrzali v rozumnych mierach, aj ked neviem ci napr. situacia s cig. etnikom sa im nevymkla z pod kontroly uz vtedy v 80, minimalne s nim zarobili na vazny problem v90.tych a neskor) nebolo mi sympaticke, ked sa im posmievali do rakosnikov (nosili zelene kabaty,

Co sa tyka prejavov slaboskej kultury, ktora moze prejst az v otvorene zradcovstvo, vid situacia s migrantami 2015, tak si neviem spomenut, zeby som po 89 az doteraz videl medzi ludmi, s ktorymi som sa nahodne zhovaral, znamymi atd, osobu jasneho slovanskeho alebo arijskeho zovnajsku mat tieto slaboskej reci voci tmavym etnikam. Problem slovanov je, ze vedia byt pasivni a cakat s prejavom vzdoru az do krajnosti, ale vzdy to boli podla tvare min. semitski miesanci, ale nie vsetci samozrejme, niektori, co vyrastali v rozv. rodinach, bez otca, pripadne boli mad. narodnosti.

Zeny, ktore som videl na ulici s cernochmi, arabmi... a spravajuci sa ako par, tak maloktora slovanskeho zovnajsku, takmer vsetko min. zid. miesanky

Slovanom podla man cernossky pach nesedi, semiti maju k tomu o nieco blizsie a mensie zabrany

Slabosska kultura tu suvisi s genmi aj s vychovou a je na vzostupe, lebo narastol pocet zidovskych miesancov v populacii. Zidia uz davno boli casto advokati, notari a pod. mali zamestnacov, zeny k nim chodili pracovat, sluzit, a ti s juzanskym temperamentom to brali do radu, bolo asi dost nemanzelskych deti. Slovania, arijci mozno skor zacnu radsej pit..ako do vysokeho veku nahanat baby, percento semitskych miesancov na slovensku moze byt dost vysoke a tp sa uz prejavuje.
Dalo by sa tu parafrazovat zemanov vyrok na nie kazdy semit. miesanec je predstavitel slabosskej kultury ale takmer kazdy psk je semit. miesanec

Este tu je nieco take ako zdielana radost ale tym padom aj nezdielana radost. Nechcete byt v tabore fanusikov s ludmi, ktorych prejavy su vam nesympaticke..

Na druhej strane babis v cechach odolaval bruselu, detto orban, co vyzera ako polocigan

Co vidam obcas v meste rusky hovoriacich muzov asi robotnikov, zrejme ukrajincov na pracovne viza, takmer nulova slovanska vizaz, vsetko semiti, kozaci atd, vobec pochybujem, ci je ukrajina este slovanska (ako tu uz bol par mesiacov dozadu prispevok o zidoch na ukrajine

Slabosska kultura u nemcov sa moze tahat od prehratej vojny, ako napisali jeden Anglican na yt koment, ze sme im tak bombardovanim vytreli cifernik, ze su z toho doteraz mimo.., ich mladsie generacie, uz hyckane vystrasenou a pracovitou starsou generaciou, relat. blahobytom, nudou, ale podstata slab. kultury je ta ista ako u nas