Otrávená mediálna kaša IV. – Krym

Prešiel rok od návratu Krymu do láskavého objatia Matičky Rusi. Počas toho roku sme boli intenzívne kŕmení jedovatou mediálnou kašou o tom, ako Rusko násilím „anektovalo“ ukrajinský Krym. Preto by bolo možno na mieste si zopakovať fakty o tejto záležitosti.

 

Relevantné fakty:

 

– Ukrajinec Nikita Sergejevič v roku 1954 daroval ruský (a čiastočne tatársky, avšak ani trochu nie ukrajinský) Krym bezdôvodne, proti akýmkoľvek historickým faktom a platným zákonom svojej rodnej Ukrajine.

– Obyvatelia Krymu si v referende v roku 1991 odhlasovali zvrchovanosť, ale Ukrajinci, okupanti toto referendum odignorovali.

– V roku 2014 sa k moci v Kyjeve dostala protiústavným spôsobom zločinecká chunta, bábková americká vláda, ktorej moc nie je a nikdy nebola legitímna ani na Ukrajine, a už vôbec nie na okupovanom území Krym. Táto chunta Krymu reálne hrozila násilím. Ako by to tam dnes vyzeralo nebyť pripojenia k Rusku, o tom si môžeme urobiť názornú predstavu na Donbase.

– Následne si Krymčania v nesporne legitímnom a regulérnom referende zvolili samostatnosť a pričlenenie k starej vlasti.

– Proces bol legislatívne v poriadku, nešlo o žiadnu vojenskú akciu. Nemôže byť reč o žiadnej anexii, pretože žiadna cudzia armáda krajinu neovládla násilím. Obyvatelia Krymu sa drvivou väčšinou rozhodli a toto svoje rozhodnutie zrealizovali. Sami a dobrovoľne.

 

Irelevantné fakty, resp. vedľajšie fakty, ktoré nemenia podstatu udalostí:

 

– Je nepodstatnou okolnosťou, že v roku 1994 v Budapešti medzinárodní sionisti donútili svojho človeka vtedy vládnuceho v Kremli podpísať nejaké memorandum o nemennosti hraníc Ukrajiny. Nejde teraz o to, že to bolo z hľadiska vtedajšieho ruského predstaviteľa vlastizradné. Lenže, po prvé, toto memorandum nie je pre zúčastnené štáty záväzné, lebo ho nepodpísali parlamenty, iba prezidenti. Po druhé, Rusko hranice neporušilo, ale hranice sa rozhodli zmeniť samotní Krymčania, ktorých memorandum k ničomu nezaviazalo, keďže ho nepodpísali. Po tretie, toto memorandum naopak porušil Západ, keď narušil suverenitu Ukrajiny tým, že tam protiústavne dosadil zločinecký bábkový režim. Nech však bolo v tom memorande napísané a podpísané čokoľvek, nezáleží na tom: Krymčanov vôbec nemusí zaujímať čo – o nich a bez nich – ktokoľvek dohodol, platí ich väčšinová vôľa vyjadrená referendom. Právo na sebaurčenie je silnejšie než intrigy mocností, to hovorí medzinárodné právo aj zdravý rozum.

– V danom kontexte, z hľadiska demokratického vyjadrenia vôle občanov Krymu a realizácie ich práva na sebaurčenie nie je relevantný ani (inak zásadný) fakt, že Krym je pre Rusko životne dôležitý pre zachovanie globálnej geopolitickej rovnováhy. (Pamätáme si americkú hystériu zo 60. rokov, keď Sovieti chceli na Kube umiestniť jadrové zbrane?)

– Že počas referenda 2014 príslušníci ruskej posádky zo Sevastopoľa, ktorá tam sídli nepretržite od 18. storočia, zabránili ukrajinským okupantom narúšať priebeh referenda, je takisto celkom vedľajšia skutočnosť, ktorá tiež nijako nemení podstatu toho, čo sa tam odohralo.

– Je nezmyslom spochybňovať výsledky krymského referenda. Otvorené dvere netreba vykopávať, je doslova slabomyseľné argumentovať, že bolo sfalšované, keď drvivá väčšina obyvateľstva je ruská a jednoznačne sympatizuje viac s Ruskom ako s Ukrajinou.

 

Bodka. Krym bol, je a bude ruský. Fakty sú jednoznačné. A že sa nejakým zmrdom nepáčia... nuž, na to je jedinou adekvátnou odpoveďou vztýčený prostredník.

 

 

Autor: 
region: