Vítacia kultúra. Prečo sú niektorí bieli tak blbí, že nevnímajú nebezpečenstvo?

Prečo sú bieli tak tolerantní?

Odpoveď nie je žiaden vtip, ani hra so slovami a nadávkami, je to mienené vážne.

Pretože sú rasisti.

Bieli tolerantní vítači černochov sú presvedčení o svojej rasovej nadradenosti.

To nie je žiadna hra s významom, žiaden samoúčelný humor, žiadne obranné urážanie. Skúsme vysvetliť:

Každý biely tolerantný je rasista, pretože si myslí, že je tak nadradený nad hnedoidom, že mu musí pomôcť. Ak by nebol plný pocitu prevahy, nepomáhal by mu tak výrazne, lebo nepomáha ani svojim bielym druhom v ťažkej situácii.

Tolerantný biely je presvedčený o svoje nadradenosti a neobáva sa, že by ho hnedoidi mohli premôcť. Preto sa občas aj zjavuje výčitka "netolerantným" a "xenofóbom", že trpia komplexom menejcennosti a preto sa boja hnedých cudzích etník. Ale nech už sa nazve tento obranný postoj "xenofóbov" akokoľvek škaredo – áno, je to prejav obavy a strachu pred cudzím. Obava a strach samé osebe nie sú zlo ani niečo amorálne, ani najmenej, skôr naopak. Biely slepo tolerantný ten strach nemá – pretože je maximálny rasista a presvedčený o svojej nedostižnej nadradenosti. Tolerantný biely je rasista presvedčený o absolútnej nadradenosti bielej rasy – ale preto mu (paradoxne) chýba obava o jej budúcnosť.

Každý biely tolerantný si myslí, že na základe svojej nadradenej šikovnosti dostal tak veľa od sveta, že ľahko z toho môže niečo dať aj hnedoidom. Tolerantný biely to vidí tak, že hnedoidi nikdy nie sú schopní vybudovať takú vedu a techniku, ale hlavne krásu, ako bieli – a preto im z toho kus túži poskytnúť. Robí to z určitých výčitiek svedomia, robí to nie preto, že by sa s nimi cítil rovný, ale preto, že ich považuje za menejcenných. Nik nedáva žobrákovi almužnu preto, že sám seba považuje za žobráka, ale preto, že sa cíti niečo viac.

Robí to aj ako súčasť svoje otrokárskej tradície, ktorá riadila bičom aj cukrom.

Všimnime si, že voči ďalekovýchodným Aziatom biely tolerant už neprejavuje ani zďaleka toľko veľkodušnosti, ako voči hnedoidom. Jasne vidí, že ďalekovýchodní Aziati sú schopní byť často s bielymi viac ako rovnocenní, a tak voči nim rasovú pýchu až tak nemá a neprejavuje svoju "toleranciu" či "veľkodušnosť" - a to ani voči chudobným národom, ako napríklad boli Vietnamci, Filipínčania či Čínania. A azda ešte viac viditeľné to je voči iným bielym etnikám, napríklad voči Slovanom – voči tým napodiv biely tolerantný vôbec nie je tolerantný – naopak, je voči nim nepriateľský.

Tolerancia "welcome culture" je preto od začiatku založená na pochybnom otrokárskom predpoklade schopnosti bielej spoločnosti hnedoidné etniká ovládať, skrotiť, zotročiť. V tom má atlantická spoločnosť prax a preto si tolerantný biely rasista dôveruje, že to tak bude aj do budúcnosti. Predpokladá, že hnedoidi mu budú slúžiť ako v minulosti, keď jeho pradedkovia rozkazoval stovkám černochov a tí za nich robili všetku základnú, ťažkú a nepríjemnú prácu. To má podvedome zafixované mnohý biely "tolerant" – ale pretože je reálne nevzdelaný tak nechápe, že tá doba je už preč a tak to už fungovať nebude. Jeho pradedo bol možno ešte bystrý predátor, niečo ako Kim Ir Sen, dnešní bieli toerantní vitači sú len tupé svine, ktorých mentálny svet vyzerá presne tak, ako Kim Ir Senov vnuk, to tlsté tela Kim Čong Un.

Je to na nás, aby sme toto vyriešili, na nás, ktorý sme otrokári neboli a nie sme. Zničiť treba ako hnedoidnú anarchiu, tak zdegenerovanú kultúru bielych otrokárov. Otrokárstvo je naozaj hnus, niečo, čo mohlo vzniknúť len na krutom bojisku Blízkeho východu, a tak ich v mene našej ohromujúcej morálnej prevahy netreba ani najmenej šetriť. Ani bielych, ani hnedých, ani ich mišlingov a poskokov.

Samozrejme, pocit otrokára nie je jediný motív slepej vítacej kultúry. Jeden z ďalších je napríklad sympatia vykorenencov. Tulák, žobrák, cigáň, žid či Američan - všetko sú to v zásade kultúry, ktoré odišli zo svoje zeme a hľadajú rýchly zisk v exotike, hľadajú bohatstvo inde a u iných. Preto sa aj oficiálne zjavilo to nepravdivé heslo "my všetci sme bývalí migranti". To heslo nie je pre väčšinu Európy pravda - ale platí pre jej atlantickú časť, pre obchodníkov a pirátov. Tí pociťujú viac sympatií k násilnému hnedoidovi pchajúcemu sa drzo na loďke do Talianska, ako ku poctivo pracujúcemu nemeckému sedliakovi, o východoeurópskom človeku práce ani nehovoriac.

Ale vráťme sa späť, základ smrteľného omylu atlantickej slniečkovej mládeže je otrokárska minulosť ich predkov. To je karma, s ktorou my nič nemáme a preto sme morálne vyššie. Preto my musíme z morálnych dôvodov odmietnuť ich otrokárske experimenty so sťahovaním etník z Afriky do Európy. Je to nielen naša obrana, naša ochrana budúcich generácií, ale je to naša morálna povinnosť. Vítať tu inváziu Afričanov je nízkosť a každý z vítačov by sa mal hanbiť. Naopak, každý, kto sa vyjadrí proti imigrácii, dáva najavo svoju morálnu prevahu a výšku.

Doprajme si ten pocit, lebo nám naozaj patrí.