Proti kultúre smrti

Dnes, v prvú adventnú neďelu, sa v katolíckych kostoloch čítal pastiersky list.

Všetky prokonformné slovenské aj české mafiánske média začali frflať - to je znakom, že list je napísaný správne.

Ako sa píše v liste, slovenskí politici nereagovali na mohutný Pochod za život, ktorý sa konal v septembri v Košiciach. Objektívne  povedané, katolíci sú si vedomí nepochybnej sily, ktorú pochod ukázal a zrejme ju nemienia nechať opadnúť. Takmer iste sú povzbudení aj posledným úspechom disidentského politika, ktorému sa napriek  snahe všetkých systémových strán, ako "ľavice" tak aj "pravice", podarilo vyhrať voľlby za župana v Banskej Bystrici.

Témou hnutia Za život je boj proti potratom, za ochranu rodiny, proti sodomizácii spoločnosti, dokonca sodomizácii školstva a proti násiliu a zabíjaniu, ktorá prevláda v kultúre modernej spoločnosti. Podľa mňa možno povedať, že aj proti tomu, ako vládnuca ideológia všeobecne pohrdá dôstojnsťou ľudského života.

Aj keď v kresťanských církvach drieme semeno blízkovýchodného otroctva, rovnako tam drieme semeno duchovna, ktoré sa  niekedy, zvášť v ťažkých časoch,  ešte prejaví. Hnutie za život možno považovať za taký pozitívny príklad.

Povšimnutiahodné je aj spomenutie toho, že predošlé generácie pri ohrození národa neváhali umierať, aby vlasť ochránili. "Od nás sa ešte taká veľká obeta nežiada, ale žiada sa, aby sme boli ostražití" tvrdia katolícki predstavitelia.

Priame slová.

I keď zároveň slovko "ostražitý" svedčí o výraznom dôvtipe autorov dopisu.

 

 

Autor: 
region: 
slaven1
Milí bratia a sestry! Advent, do ktorého sme dnes vstúpili, je obdobím prípravy na Vianoce.  Tieto sviatky nám pripomínajú príchod Božieho Syna na svet. Ako sám hovorí, prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie. (Porov.: Jn 1, 10). To najvzácnejšie, čo Boh daroval svetu i človeku je práve život. Preň tu pripravil podmienky a stanovil zákony. Ak ich budeme rešpektovať, začne život prekvitať. Ak sa človek postaví proti Božiemu poriadku, nastolí kultúru smrti. Mimoriadna Božia starostlivosť je zameraná na človeka. Skôr než ho Boh stvoril, pripravil mu krásnu a plodonosnú prírodu, aby bola zdrojom jeho telesných síl. A pre jeho šťastie okrem prírody mu daroval rodinu. Boh chce, aby každý človek prichádzal na svet do láskyplného usporiadaného rodinného spoločenstva. Ak to tak nie je, ide alebo o nešťastie alebo o ľudské zlyhanie. Počas celého života má človek v rodine prežívať mnoho foriem ľudského šťastia. Začína to šťastím dieťaťa, ktoré sa v náručí otca a matky cíti veľmi bezpečne a pritom bezstarostne. Ono rastom a dospievaním dozrieva a mení sa na šťastie zamilovaného manžela, či manželky a neskôr na šťastie užitočného otca a matky. Napokon je to šťastie starých rodičov, ak im je dopriate radostne hľadieť na svoje dobre vychované potomstvo, ako si zodpovedne počína. Každú etapu ľudského šťastia zabezpečuje usporiadaná rodina. Rodina je Božia ustanovizeň. Preto nie je v moci človeka rodinu  zlikvidovať. Cirkev sa takto modlí nad novomanželmi: „Bože, ty si postavil ženu vedľa muža a toto spoločenstvo si už pri stvorení tak požehnal, že ho nezničil ani dedičný hriech, ani potopa sveta.“ Touto modlitbou Cirkev vyznáva aj vieru v rodinu ako v Božiu ustanovizeň, ktorá vo svete prežije. Nemusí však prežiť v Európe. Aj keď ju človek nemôže zlikvidovať, môže ju veľmi zmrzačiť a toto sa deje v dnešnom svete. Rozvratom rodiny sa znehodnocuje ľudské šťastie, ktoré práve v nej nadobúda pozemskú dokonalosť. Ohrozuje to život a nastoľuje sa kultúra smrti. Aktéri kultúry smrti používajú na jej presadenie značne prešpekulované  metódy. Do veľmi  ušľachtilých pojmov vkladajú úplne nový a opačný, teda  dehonestujúci obsah. Hovoria o „ľudských právach“ a o „právach dieťaťa“, ale do týchto práv  chcú presadiť také veci, ktoré ľuďom aj deťom škodia. Pod rúškom práv dieťaťa, ktoré oni presadzujú,  otec a matka strácajú možnosť svoje deti zodpovedne vychovávať. A pritom dieťa má prirodzené, Bohom dané právo na výchovu. Stúpenci kultúry smrti prichádzajú s novou „gender ideológiou“. V jej mene chcú presadiť tzv. „rodovú rovnosť“. Človek, ktorý tento termín prvýkrát počuje, si myslí, že ide tu o to, aby mužovi a žene boli uznané rovnaké práva a rovnaká dôstojnosť. Ale tie skupiny cez tzv. „rodovú rovnosť“ sledujú čosi celkom iné. Chcú nás presvedčiť, že nikto z nás nejestvuje od prirodzenosti ako muž alebo ako žena, chcú teda zobrať mužovi právo na identitu muža a žene právo na identitu ženy a rodine právo na identitu rodiny, aby sa už muž necítil ako muž, žena ako žena a manželstvo, aby už nebolo tým Bohom požehnaným výlučným spoločenstvom muža a ženy, ale na roveň manželstva chcú presadiť aj spoločenstvo dvoch mužov, či dvoch žien. Tak vzniká akýsi sodomský paškvil odporujúci Božej vôli a pripravujúci Boží trest. Cez ušľachtilé heslá sa do života spoločnosti presadzuje rozvrat rodinného života, ktorý má byť posvätným. Je to bohorúhavá vzbura človeka voči Stvoriteľovi. On nás stvoril na svoj obraz. Muž od Stvoriteľa dostal dôstojnosť muža, žena dôstojnosť ženy a rodina dôstojnosť rodiny. Od toho sa odvíja aj dôstojnosť národa. Toto chcú aktéri kultúry smrti a stúpenci gender ideológie v mene ušľachtilých hesiel zničiť. Pojem muž, manžel, otec, rytier, gentleman  je pre nich neprijateľný. To isté platí o pojmoch žena, manželka, matka. V ktorom národe sa im to podarí, ten národ stratí svoje dôstojné postavenie pred Bohom i pred svetom. Predstavitelia mnohých krajín týmto aktérom kultúry smrti z nepochopiteľných dôvodov ponižujúco podliezajú a cez zákonodarstvo, ktoré je niekedy v rozpore so zdravým rozumom, im vychádzajú v ústrety. Takí nemajú žiadnej morálnej hrdosti a svoj národ pripravujú nielen o jeho dôstojnosť, ale pomocou zákonov ho vydávajú na zánik. Je to strata základného životného zmyslu – strata citu pre sebazáchovu.  Prvé nebezpečenstvá sa už objavujú aj u nás. Chceme prejaviť veľkú úctu a vďaku tým inštitúciám a tým jednotlivcom ktorí si uvedomujú toto blížiace sa nebezpečenstvo a na ochranu rodiny a kultúry života zorganizovali v Košiciach pochod za život. Chceme prejaviť úctu a vďačnosť všetkým ľuďom, ktorí tento pochod podporili a tak dali najavo, ako im záleží, aby inštitúcia rodiny bola zachránená. Pochod za život mal byť výzvou, povzbudením i morálnou podporou pre našich štátnych predstaviteľov, aby sa nebáli chrániť dôstojnosť a životaschopnosť nášho národa. Skutočnosť je taká, že k tejto výzve sa postavili dosť nevšímavo, čo naznačuje, že si už osvojili kultúru smrti, lebo jej aktérom naďalej dávajú veľký priestor a značnú podporu. Aktivisti „rodovej rovnosti“ sa nevzdávajú, ale čakajú na vhodnú príležitosť, aby pomocou legislatívy mohli ovládnuť výchovnovzdelávací proces a vnútiť túto „sodomskú ideológiu“ do školskej i predškolskej výchovy. Išlo by o taký výchovný proces, ktorý by dieťa obral nielen o dôstojnosť, ale morálne i psychicky by ho dokonale zmrzačil. Dieťaťu by znemožnil vyrásť po každej stránke v zrelého muža a v zrelú ženu. A na túto hroznú devastáciu by bol zneužitý učiteľský stav. Kedysi bol zneužitý učiteľ, aby proti vôli rodičov ich deťom vnucoval ateizmus, dnes mu hrozí ešte čosi horšie. Aktérov kultúry smrti silno podporujú aj médiá, nedajme sa nimi oklamať, ani ovplyvniť. Kultúra smrti skutočne ohrozuje existenciu národa. Pri takom ohrození predošlé generácie neváhali umierať za ochranu vlasti. Od nás sa ešte taká veľká obeta nežiada, ale žiada sa, aby sme boli ostražití. K ostražitosti vyzývame nositeľov moci na všetkých úrovniach, rodičov, školské samosprávy a všetkých ľudí dobrej vôle. Aby sme prejavy kultúry smrti odmietali už v zárodku. Náš hlas pri akýchkoľvek voľbách môže dostať len ten kandidát, ktorý odmieta kultúru smrti. Opačným postojom by sme znevážili tých našich predkov, ktorí kládli svoje životy za dobro vlasti. V tejto adventnej a vianočnej dobe nám Boh veľmi zreteľne dáva najavo, čo znamená v jeho očiach rodina. Keď poslal svojho Syna na svet, nepostaral sa o to, aby sa jeho Syn narodil v prepychovom paláci, aby mal vyberané jedlá, ale postaral sa o to, aby jeho Syn prišiel na svet a mohol vyrastať v usporiadanej rodine. Pohľad na Nazaretskú rodinu, nech nás burcuje k tomu, aby sme pre zachovanie rodiny urobili všetko, čo je v našich silách. Ako Nazaretská rodina chránila dieťa útekom do Egypta, tak aj my sme povinní za každú cenu chrániť zdravý vývoj detí pred nebezpečnou „gender ideológiou“. V pevnej nádeji, že k týmto vážnym otázkam života a rodiny zaujmete správny postoj, Vám udeľujeme svoje požehnanie. biskupi Slovenska http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-lis...
afík
Naneštastie aj dnes stále ešte dochádza ku konfliktom medzi náboženstvom a univerzálnymi ľudskými právami. Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv však chráni jednotlivcov a nie náboženské vyznanie alebo vieru ako také. Ochrana náboženského vyznania alebo viery sa nesmie používať s cieľom ospravedlniť alebo tolerovať obmedzenie alebo porušenie niektorého ľudského práva uplatňovaného jednotlivcami samostatne alebo spoločne s inými osobami. Ústava hovorí jasne, že SR sa neviaže na žiadne náboženstvo.  Úsilie o dosiahnutie rodovej rovnosti je rovnako oprávneným politickým cieľom ako napr. zvyšovanie zamestnanosti, znižovanie nehodovosti na cestách, rast úrovne vzdelanosti a podobne. Tu by som poukázal aj na minulo-týždňové vyhlásenie ministra Jána Richtera počas hodiny otázok v NR SR: "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVaR) citlivo a so znepokojením vníma dezinpretácie a útoky na rodovú rovnosť a agendu ľudských práv ako takých. Na jednej strane si vážim a vítam každú verejnú diskusiu, na druhej strane ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za agendu rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí jednoznačne stojím za týmito princípmi. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie, OSN, Rady Európy pristúpila k rôznym dohovorom a je viazaná smernicami Európskej únie, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku. Preto o základných východiskách ľudských práv a rodovej rovnosti môžeme viesť diskusiu len do takej miery, aby tieto východiská neboli spochybnené ako také. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podporuje občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie, ktoré v tejto oblasti pracujú a robia záslužnú prácu a odsudzuje všetky prejavy nenávisti, intolerancie a spochybňovania práv akýchkoľvek menšín."   Rovnako ma teší, že v tejto veci exituje široký politický konsenzus - poslanci bývalej vlády (SDKÚ-DS, KDH, SaS - vrátane tzv. obyčajných ľudí, Most) jednohlasne zverili agendu rodovej rovnosti v kompetenčnom zákone podpredsedovi vlády ("Podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, usmerňuje a koordinuje plnenie úloh v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti.") a poslanci Smeru-SD v tomto funkčnom období ju zverili MPSVaR ("rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a koordináciu štátnej politiky v danej oblasti.") Vzhľadom na to, že biskupi nepredložili jediný vecný argument o škodlivosť rodovej rovnosti je nepochopiteľný tón pastierskeho listu, ktorý pripomína skôr vyhlásenie vojny ako prípravu na sviatky pokoja a mieru. Ukazuje mieru akou sú biskupi odtrhnutí od života veriacich a ich reálnych problémov v našej krajine. Ide aj o jasný odkaz pre Roberta Fica (alebo iného kandidáta Smeru-SD) pred prezidentskými voľbami, že ak nebude vláda presadzovať ich politickú agendu, vystúpia proti nemu. Nanešťastie živými terčmi v ich "kultúrnej vojne" proti štátu a spoločnosti sa stali všetci ľudia presadzujúci práva žien, detí a LGBTI ľudí. Sú označení ako nepriatelia národa, príčina jeho záhuby, prívrženci "sodomskej ideológie" privolávajúci "Boží trest", psychicky a morálne zmrzačujú deti. Takýto útok na určitú skupinu ľudí sme tu zo strany predstaviteľov katolíckej cirkvi od čias vojnového slovenského štátu nezažili a je v priamom rozpore s postojmi nového pápeža. Biskupi takto posvätili náboženstvom ospravedlňované útoky voči nim, ktoré sú v poslednom období také časté. Očakávam, že vláda preto zaujme rovnako jasné stanovisko ako minister Richter minulý týždeň. V Bratislave 2. 12. 2013 Martin Macko https://www.facebook.com/notes/iniciat%C3%ADva-inakos%C5%A5-lgbt-slovaki...
Neprihlásený
Povzbudená úspechom neonacistu Kotlebu zahájili 1.decembra pastierskym listom prípravy na „sviatky pokoja a mieru“ aj slovenskí katolícki biskupi. List nie je ničím iným, ako vyhlásením krížovej výpravy vnukov Jozefa Tisu proti ľudským právam, predovšetkým právu žien kontrolovať svoj život. Aby toho optimizmu z „Vatikánu s ľudskou tvárou“ nebolo zas až tak veľa, zavial na Slovensku klerikálny mráz v podaní skupiny 16 slovenských biskupov združených v Konferencii biskupov Slovenska. Táto partička veľadôstojne sa tváriacich pánov pochádzajúcich z rozličných slovenských dediniek a mestečiek občiankam a občanom Slovenska pripomenula, že ich vôľa po moci a komandovaní spoločnosti si ani dnes v ničom nezadá s minulosťou. http://www.blisty.cz/art/71233.html Článok som nečítal, len ho sem dávam, aby sme mali v archíve.
afík
Psycholog Max Kašparů k tomu řekl: „To, čemu se začalo říkat sexuální výchova ve školách, jsem bral jako sexuální tréning, protože výchova kultivuje duši, výchova zjemňuje lidské srdce, výchova zkvalitňuje mezilidské vztahy. Ale v tom, čemu se říkalo sexuální výchova, nic takového nebylo. Takže ať se na mě tvůrcové nezlobí, ale já když jsem to četl, tak jsem měl dojem, že na těch školách spíše vychováváme kvalitní prostitutku než výbornou matku od dětí.“ http://jakubsluka.blog.idnes.cz/c/372322/Evropa-by-chtela-ucit-trilete-d...
Norman

 Aby toho optimizmu z Jeruzalema  nebolo veľa, zavial na Slovensku dogmatický mráz v podaní skupiny židov združených v organizácii Bnai Brith.

 

Táto partička veľadôstojne sa tváriacich pánov pochádzajúcich z rozličných slovenských dediniek a mestečiek občiankam a občanom Slovenska pripomenula, že ich vôľa po moci a komandovaní spoločnosti si ani dnes v ničom nezadá s minulosťou.

 

Najnovší výkrik agresívnej neznášanlivosti tejto skupiny konkrétnych ľudí skrývajúcich sa za inštitúciu vyvoleného náboženstva a „vôľu Božiu“ nie je možné obísť mlčaním. Žiaľ, mlčia veriaci a mlčia aj tí židia, čo vedia, že cesta po ktorej kráčajú sionisti je cestou do pekla – toho skutočného, pozemského. Ich strach stále víťazí. A sionisti pred rokom prezidentských volieb skúšajú pritvrdzovať muziku. Nedá sa tomu čudovať – politiku robia už viac ako 2000 rokov a štát Slovenská republika ich stále z peňazí daňových poplatníkov platí mnohonásobne štedrejšie ako v samom Izraeli.

 

Židovstvo dalo svetu mnoho výnimočných pozitívnych osobností a legiend dejín - napríklad Rabiho Sofera, ktorý sa zdá byť inšpiráciou súčasného predsedu židovskej obce a jeho pokusu o obrodu skostnatenej, v majetkoch a hlade po moci sa dusiacej inštitúcie zvanej Židovská obec na Slovensku. Žiaľ, inšpiráciou slovenských vykladačov „Božej vôle“ sú zjavne skôr ako dnešný sionisti rabíni, ktorí s krikom „Adonaj“ povzbudzovali moslimov brodiacich sa po členky v krvi pri vraždení žien a detí v Jeruzaleme, či tí, čo organizovali boľševické tribunály vraždiace po tisícoch aj ženy a deti, čo si dovolili mať iné názory ako židoboľševici, alebo tí, čo štvali ľudí do chazarských náboženských vojen, po ktorých zostali celé regióny Východnej a Strednej Európy vyľudnené. Z nedávnej minulosti sú ich vzormi tí, čo dali za stalinskej židoboľševickej  republiky vyviesť do táborov na vyvraždenie milóny nežidovských mužov, žien, detí a starcov, čo v Izraeli žehnali zbraniam IDF zabijákov a čo v Palestíne riešia dnes problém Veľkého Izraela podľa vzorca „tretina Palestínčanov sa vyženie nasilu, tretina utečie  a tretina vyvraždí“. Zverstvá inšpirované židovskými rabínmi a vykonávané žiakmi židovských škôl  v židoboľševických guľagoch by mali byť varovaním pred tým, čoho všetkého sú aj dnes potenciálne schopní náboženskí fanatici v židovských sutanách. Dajte moc týmto svätým mužom - a spoznáte peklo a „kultúru smrti“, o ktorých tak radi rozprávajú.

 

Ak chcú židovskí aktivisti a sionistické organizácie rozprávať o „kultúre smrti“, treba im zorganizovať zájazd do Palestíny alebo Libanonu, aby sa pozreli do zrkadla svojej vlastnej „kultúry“. Aby nemusel ísť zvracať do Palestíny, stal sa židovský klérus majstrom sveta v sebaľútosti a v štylizovaní sa do polohy obete. Sú to experti na svedomie – ale len to cudzie. Naopak nič im nie je cudzejšie, ako spytovanie vlastného svedomia. O útlaku židovstva za nacizmu sa židovská obec sebaľútostivo rozplýva znovu a znovu: o svojom podiele – mlčaním, ale neraz aj aktívnom - na omnoho väčších zločinoch 20. storočia proti nežidom hlboko mlčí. A keď im ich niekto pripomenie, vystrúhajú bolestínsku grimasu úbohej, všetkými prenasledovanej obete. Skutoční chudáci...

 

Táto úbohá a utláčaná obeť je dnes ale pri štvaní proti iným občanom výdatne financovaná štátom. Svoju žlčovitú nenávisť voči ľuďom, čo nemajú o ich predstavy o živote záujem, voľne a pravidelne ventilujú vo vysielaní Slovenskej televízie a rozhlasu. Predstavy o tom, že kresťania, ateisti, ľudia, ktorí si chránia národnú a osobnú dôstojnosť sú „zlí antisemiti“ indoktrinujú odmalička do hláv bezbranných detí nielen vo všetkých školách bez výnimky.

 

Čo sa týka neustáleho kafrania tejto skupiny ľudí do výchovy detí, nik by samozrejme nemal sionistickým aktivistom brániť starať sa o ich vlastnú populáciu deti podľa ich najlepšieho vedomia a svedomia. A ak sa cítia v Európe  ohrození národným uvedomením, nech kľudne aj oni, tak „ako Nazaretská rodina chránila dieťa útekom do Egypta“, smelo okúsia vytúžené multikulti v Amerike a tam si naplnia svoju povinnosť „ za každú cenu chrániť zdravý vývoj židovstva pred nebezpečnou “neonacistickou  ideológiou“.

 

Slobodu si vážiaci ľudia by však na štátno-židovské násilie v Izraeli a Amerike nemali zabúdať. Kto zabúda na dejiny, riskuje, že sa zopakujú: Tú skutočnú kultúru smrti v Izraeli a Amerike totiž vymysleli a realizovali židovskí a sionistickí aktvisti.

 

My, čo si pamätáme, čo to skutočná „kultúra smrti“ je a kto ju u nás doviedol k dokonalosti si pripomeňme, že nič také ako „Božie práva“ neexistuje: existujú len predstavy uzavretej, autokratickej skupiny mužov, ktorí si myslia, že vedia o tom, ako „Božie práva“ vypadajú. Proti ich predstave stojí idea všeobecných ľudských práv, ktorá okrem iného hovorí, že všetci – ženy aj muži - máme rovnakú sadu práv, na ktoré nám nikto nemá právo siahať. Patrí medzi ne aj právo rozhodnúť sa, ako a s kým budeme sexuálne žiť a či a kedy budeme alebo nebudeme mať deti. Pre „božích mužov“ s ich neukojiteľným apetítom po moci je to neznesiteľná predstava a je evidentné, že tak ako v stredoveku, aj dnes sú pre ňu pripravení bezohľadne a agresívne, hoci zdanlivo nenápadne, rozoštvávať spoločnosť.

 

O nič menej ako o slobodu nejde.

 

Dobrý slovník, nie? Juraj Mesík a jeho humanita

Neprihlásený
A sme "doma"
afík
V nedeľu som si v Kostole sv. Štefan Uhorského v Bratislave, ľudovo u Kapucínov, vypočul pastiersky list mojich biskupov. Úmyselne píšem mojich, pretože vierovyznaním som katolík. Pokrstený som bol v dospelom veku ako 27 ročný. K viere v Boha, k Cirkvi ako aj k cirkevnej hierarchii som si roky hľadal vzťah. Musel som sa vyrovnávať okrem iného s tým, že aj kňazi, biskupi a kardináli sú iba hriešni ľudia. Tak ako ja. Niektorí sme nehodní, niektorí hriešni a veľmi málo z nás svätí. A preto mám ako katolík právo v mnohých otázkach netýkajúcich sa dogiem viery s mojimi biskupmi súhlasiť alebo nesúhlasiť. Ale túto nedeľu som sa po prečítaní pastierskeho listu našich biskupov ako nad prvým zamyslel nad tým, či som mal už niekedy takýto pocit: Že mi naši biskupi hovoria z duše. V posledných rokoch mi často zostáva rozum stáť nad mnohými informáciami, ktoré k nám dorazia zo spriateleného západu. Napríklad nad tým, že si britskí rodičia už nemôžu do pasu svojho dieťaťa napísať “otec” a “matka”. Že podobne ako vo Francúzsku môžu uvádzať iba “rodič 1” a rodič 2”. Zopakujem to ešte raz: Vo Veľkej Británii a vo Francúzsku bolo ľuďom zakázané oficiálne sa pomenovať ako otec a matka. Boli zbavení prirodzeného práva na rodovú identitu vo vzťahu k svojim deťom. S odôvodnením, že ich identita údajne diskriminuje malú menšinu ľudí, ktorí tejto identity vo vzťahom k deťom nie sú schopní - sú totiž rovnakého pohlavia. Väčšina ľudí vo Francúzsku a Veľkej Británii nijako nemôže za to, že pomenovanie otec a otec alebo mama a mama je pre dieťa vychovávané homosexuálnym párom mätúce. “Nová morálka” sa presadzuje tak rýchlo, že jej slová nestíhajú. V histórii ľudstva sme doteraz nemali potrebu hľadať pre rodičov iné pomenovanie ako otec a matka. Tak prečo si tí, ktorých sa to týka, nenájdu nejaké slová, ktoré im vyhovoujú? Prečo nás nútia vzdať sa našej identity otcov a matiek iba preto, lebo oni jej pri výchove detí nie sú schopní? Povedzme si to narovinu: Nie naši biskupi sú v otázke rodiny agresormi. Naši biskupi sa iba snažia brániť to, čo je prirodzené, čo tu bolo odjakživa, čo sa osvedčilo, čo je v súlade so zdravým rozumom. A to je skutočnosť, že pre výchovú detí je najlepšie, ak vyrastajú v rodine, ktorú tvorí otec, matka a deti. Zobuďme sa. Zakričme konečne z plných pľúc: Cisár je nahý! Prečo by sme mali poprieť vlastnú identitu, skúsenosti našich otcov a starých otcov, vieru našich predkov iba preto, že malá, hlučná a agresívna skupina ľudí nás verejne uráža a pošliapava naše prirodzené právo na výchovu detí v rodine s otcom a matkou? Bráňme to, čo považujeme za sväté. My predsa nikoho nenútime, aby vstupoval do manželstva, ak si to neželá. My nikoho nenútime, aby sa stal otcom alebo matkou v úplnej rodine. My sa ani nepovyšujeme nad ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu alebo nemohli v takejto rodine vyrastať. Alebo z rôznych dôvodov nemôžu v takejto rodine vychovávať svoje deti. Sú to naši bratia a sestry a patrí im naša láska a pomoc, ak budú o ňu stáť. Ale nikto nemá právo uprieť nám náš ideál rodiny ako otca, matky a detí. Nikto nemá právo nútiť nás vzdať sa našej identity otcov a matiek. A nikto nemá právo bez nášho súhlasu vtĺkať do hláv našich detí morálku, s ktorou nesúhlasíme. Ak sa neozveme teraz, prikrčíme sa a budeme sa hanbiť za to, čomu veríme, čoskoro nám vezmú aj Vianoce. Tak ako v mnohých krajinách spriateleného západu. Ak sa neozveme teraz, čoskoro sa už nebudeme so svojimi deťmi tešiť na najkrajší deň roka, kedy Ježiško nosí pod stromček darčeky - ako pripomienku na to, že Jeho príchod na svet bol najväčším darom v dejinách ľudstva. Nebudeme sa tešiť na Polnočnú. Budeme sa iba pachtiť v hypermarketoch a dúfať, že Zimné sviatky budú čím skôr za nami. Nehaňte biskupov mojich. Oni iba nahlas hovoria to, čo sa už mnohí katolíci boja povedať verejne, aby neboli urážaní a zosmiešňovaní.   Haňte mňa. Pretože moji biskupi mi v nedeľu hovorili z duše. http://krajniak.blog.sme.sk/c/343720/Nehante-biskupov-mojich.html Neviem či to na sme vydrží, tak preto celé:
Prasiatko
Môžeš mi prosím vysvetliť, prečo (keď nič iné aspoň tvoj názor), prečo pri tak drastickom zákonnom zásahu do prirodzeného práva (otec, matka) nepovstali Briti a Francúzi so zbraňou v ruke proti zvrhlému tyranovi, čo také zákony nariaďuje? Alebo to už pre nich nie je hodnota, (+ bytie, či vytvorenie zdravej pohlavnej identity detí), za ktorú by životy položili? Nie, buď sú len nespôsobilí si vládnuť sami, alebo už je väčšina skazená, a je im to ľahostané, nie?!
afík
V Simsonovcoch je epizóda, kde pripnú zákon k inému zákonu, takže sa to schváli ako úlne iný zákon. U nás na Slovensku už sa to pokúsili pripnúť k zákone o zdravotníctve: "tretí pokus Ficovej vlády" http://www.hlavnespravy.sk/slovaci-zacali-hromadne-pripomienkovat-proti-... Takže neboli dostatočne ostražití a riešili zrejme nejaký zástupný problém, napr CO2 daň, čo nezabránilo zaviesť to aj to.
slaven1

Paška dal (kúpil) vyhlásenie vo švajčiarskom Novom čase (neviem, či propagandistov nekúpili Ja&Ty): Paška - Pastiersky list ma ľudsky urazil, nie som žiadny nositeľ smrti:

Predseda Národnej rady SR Pavol Paška považuje za neprípustné, aby "klérus v demokratickej spoločnosti zasahoval takto priamo do ovplyvňovania verejnej mienky a voliča, komu má dať hlas a komu nie".

V rozhovore pre TASR tak reagoval na Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska, ktorý čítali kňazi na začiatku adventu a hovorí o kultúre smrti. Pašku list podľa vlastných slov ľudsky urazil. "Nie som žiadny nositeľ myšlienky kultúry smrti," zdôraznil.

Biskupi v liste hovoria, že "stúpenci kultúry smrti prichádzajú s novou gender ideológiou". Zároveň vyzývali nositeľov moci na všetkých úrovniach, "aby sme prejavy kultúry smrti odmietali už v zárodku." "Náš hlas pri akýchkoľvek voľbách môže dostať len ten kandidát, ktorý odmieta kultúru smrti," odkazujú v liste biskupi.

Paškovi toto označenie prekáža, považuje ho za urážlivé. V rozhovore pre TASR zdôraznil, že Smer-SD, hoci je ľavicová strana, veľmi striktne zastáva podporu hodnôt, ktoré kreovali Slovensko, ako sú ochrana života pred narodením, podpora rodín či mladých ľudí. "Tento termín, ktorým nás označili biskupi, sme považovali za veľmi nepríjemný. Mňa aj ľudsky urazil," vyhlásil.

Zároveň považuje za neprípustné v demokratickej spoločnosti takéto zasahovanie do ovplyvňovania verejnej mienky a voliča. "Komu má dať hlas a komu nie. Napriek tomu si myslím, že pôjdeme ďalej. Budeme vždy podporovať rodiny a chrániť také kritériá, ktoré sú odôvodniteľné a ktoré budú zrozumiteľné," uzavrel.

Toto je odkaz Paškovi, s ktorým súhlasím - NA PRAVDU ZA URAZAT NETREBA. Dnes Wertyz pridal dobrý článok, z ktorého sú aj tieto fotky. Materiály po slovenskom nete už kolovali, ale som rád, že sa objavili aj tu - Jak slovenská vláda platila Kulturu smrti:

Dotácie štátnej sprvávy na kultúru smrti

Čo je Gender Mainstreaming?

Dialektický slovník kultúry smrti

Boj proti diskriminácii - vytváranie pocitu kolektívnej viny (a to že cirkev vie, o čom hovoria :)

Dialektický slovník kultúry smrti

Norman
Lebo nemá zmysel pre politické siločiary. Prečo sa preboha ozýval? :-) Je to amatér. Ale nejde o neho, že dobrovoľne vstupuje do hovna, ale je trocha škoda, že odvádza kritiku od skutočného zdroja problémov. Alebo je azda Paška buzerant, chce robiť potraty masovo  (ako sa tá epidémia rozšírila) alebo azda jeho ministerstvo vedie vojny v zahraničí? Chápem, že je asi v srdci ateista a antikatolík, ale prečo sú aj vzdelaní ľudia, keď príde na mocenskú logiku, takí blbí, že nenechajú konkurenta, keď ide správnym smerom? V prvej triede talmudistickej by si špinavý pajúsnický soplák lepšie poradil s mocenskou logikou, ako slušný slovanský dobrák Paška. Pokial v tomto smere slovania nenaberú odvahu a rozum, pokial sa nenaučia myslieť mocensky, budú robiť stále slaveov.

nové texty