Smutnosmiešnosť politických exhibícií

 

 

To pogrcaniahodné zhromaždenie politických prostitútok z celého sveta v Paríži bolo obrazom morálnej biedy tohto sveta. V plnej kráse ukázalo, aké mechanizmy v skutočnosti ovládajú konanie našich tzv. „volených zástupcov“.

 

Nie, tam nebol ani najmenší náznak skutočnej emócie, nejakého prípadného ozajstného súcitu so zaklobásenými presstitútskymi vyrývačmi, ktorí nikomu so zdravým rozumom nemôžu chýbať. Tam nebol ani náznak konania v zmysle „zastupujem ľudí, ktorí ma volili“. To nebolo o nejakých hodnotách, ideáloch, solidarite, priateľstve, pretože ten dementný atentát s ničím z toho nesúvisel a nič z toho ani neohrozil.

 

Pohľad na tú skupinku oportunistických sráčov vo mne evokoval jediné: urobia vždy presne to, čo treba. Keď treba, ponoria sa po krk do sračiek a budú sa pri tom usmievať, lebo účel svätí prostriedky. Nič len utilitarizmus, faloš, pretvárka, neúprimnosť, pokrytectvo v kryštalickej forme.

 

Ťažko v tej hŕbe hnoja a špiny niekoho vyzdvihovať alebo zatracovať, to je ako keby ste porovnávali hovná, ktoré z nich najmenej smrdí.

Autor: 
téma: