Storočná voda každých 10 rokov, tisícročná aj častejšie

Bratislava zažíva priam taoistický sviatok, pretože v tej filozofii je voda jedným z obdivovaných živlov prírody, príkladom neprekonatelnej sily a zároveň flexibilnej večnosti. A v tieto dni si tohto živlu mesto dopriava viac, ako  si ktokoľvek zo živých môže pamätať.

Vďaka racionálnym konštrukčným krokom iba spred piatich rokov, majúcim podnet (a zdroje) vraj až v Európe, je vodný drak krotko plynúci. Nebyť toho by sa staré mesto naľavo a nové sídlisko napravo brodili po vode a následky tejto potopy by boli určite prinajmenšom nechutné. Je to pekná ukážka, ako je technická inteligencia nadradená ekonomickému debilizmu - bez nej by trhové paláce Eurovei a Auparku boli zatopené a oltáre iracionálnych bôžikov neviditeľnej ruky trhu by boli zapatlané vlastnýmy výkalmi ich vzývateľov. Predpokladám ale, že už zajtra sa na sklobetoné postmodernistických chrámov konzumu znova objavi transparent s nápisom "My, jedno percento, nenávidíme štát (a tento národ)".

Ovšem to, že rozum zas raz pomohol hlupákom z bahna neznamená, že je toho schopný stále. To by bol druhý extrém omylu. Storočná voda každých 10 rokov, tisícročná aj častejšie - podobný vývoj žiadna technika a schopnosti homo sapiens nedokážu zvládnuť. Terajší náhly spád vôd nad Nemeckom, Českom a Rakúskom je len jeden z nevinnejších úkazov, aké sa v poslednom čase množia. Tajfúny v Taliansku a mrazy do apríla, to sú všetko dôkazy zmeny klímy. Bolo by naivne optimistické predpokladať, že sú posledné a najhoršie.

Z týchto dôvodov je vlastne dnes jedna z výnimočných príležitostí pokochať sa pohľadom na to, ako človek vyhral nad živlom. Využijme ten kritický moment na meditáciu, možno je to jeden z posledných podobných.

 
Autor: