Štyri tabu témy

Za roky sledovania  internetovej nezávislej džungle sa postupne vyjasnili  problémy, ktoré má verejný diskurz tohto režimu.  Vyjasnili sa témy a pravdy, ktoré táto spoločnosť vedome potláča a ničí.  Spomínali sa už viackrát, ale je asi zase čase ich pripomenúť a zhrnúť do jedného celku. Upraviť  slovník. A  zhrnúť si aj súčasný prístup spoločnosti k týmto záležitostiam.

Pripomeňme si, že sú to problémy, ktoré vznikali zákonite pri historickom vývoji. Nie je to žiadna náhoda, smola, ani zlomyseľnosť nejakého démonického pôvodu. Ak by bol síce homo sapiens iný, nemuseli by tu byť, aspoň nie v takom rozsahu - lenže človek je žiaľ zatiaľ taký, aký je.

Prirodzene, dalo by sa to rozpísať aj do iného počtu bodov, ale takto na štyri body to teraz vyhovuje. Aby sme si rozumeli aj v budúcnosti.

 

 

1.Chaldeika

Keď pred 10 až 5 tisíc rokmi došlo k domestikácii  niektorých hospodárskych zvierat (oviec, prasiat) došlo následne aj k domestikácii človeka. Vznikli prvé základy otroctva a tým aj schopnosť tvoriť prvé väčšia spoločnosť, prvé ríše.

Aby tieto ríše držali pohromade, vyvinulo sa postupne to, čo možno nazvať technika ovládania davov. Je to založené na jednoduchej, ale deterministickej psychológii. Postupne sa skúsenosti nabaľovali až sa z toho vyvinula funkčná technika. Nazval som to podľa jednej z posledných väčších civilizácii na Blízkom východe, chaldejskej. Nejak v tom období  sa táto technika dostala z rúk vládcov zhnitých ríš  do rúk nedozretých primitívnych etník.  Ako keď z uzavretej nádoby vypustíte jed a necháte ho šíriť sa po svete..

Súčasná spoločenská ideológia, napriek tomu, že je formálne racionalistická a vedecká, v skutočnosti odmieta priznať psychologickú determináciu človeka, teda to, že je  ako kolektív aj ako jednotlivec relatívne ľahko ovládateľný. Ohrozila by tak vlastnú podstatu a preto odhalenia o rôznych chaldejských technológiách odmieta.

Foriem chaldeiky bolo mnoho, väčšina vyhynula a stratila sa v behu dejín. Z tých historických sú dnes na Západe  najznámejšie rôzne formy toho, čo sa nazýva "abrahámovčina". Ale v modernom svete sa vyvinuli  aj techniky  založené priamo na primitívnych pudoch násilia, sexu a podobne, ktoré boli  v minulosti označované napríklad pojmom "libertinizmus". Dnes sa presunuli pod pojem  "liberalizmus". Ale aj sa keď táto moderná chaldeika javí v opozícii voči chaldeikám historickým, pointa je v tom, že je to ich potomok a ich vzájomný "boj" je len súčasť ich fungovania. Konkurenčný konflikt ale zároveň  vítaný cirkus.



2.Plutokracia

Toto je technika zameraná na ten najzákladnejší reflex každej živej bytosti, a to je žravosť. V humánnom slovníku sa tomu hovorí "konzum", alebo všeobecne "ekonomika".

Plutokracia je technika ovládania más ľudí cez tento základný inštinkt, cez tento ich najprimitívnejší spôsob myslenia – kvantitatívne hodnotenia. Mocný, teda osoba s autoritou, je ten, kto "vlastní kvantitu" - a tak je motívom všetkých sluhov snažiť sa tiež túto kvantitu získať.

Jedná sa o bohatstvo a preto je do problému plutokracie  zaraďovaný problém rozporu "bohatých" a "chudobných", ich nerovnaké postavenie, ich nespravodlivý rozpor v životnej úrovni, v právach a podobne. V modernej politickej reči rozpor "ľavica kontra pravica". Opäť tu ale je pointa v konflikte do kruhu: tzv. "ľavica" nechce plutokraciu zrušiť, chudoba sa len chce dostať na miesto tých bohatých, prinajlepšom chce rozšíriť status bohatých aj na seba, ale v základnej paradigme plutokracie zostáva. A tak tu  máme ako v predošlom bode cyklické naháňanie sa, večný, boj ktorý v rámci paradigmy plutokracie nemá riešenie – naopak, tento tzv. "triedny boj" mu vyhovuje a je zdrojom jeho energie.

 

3.Genetika

 Ako malé dieťa nechápe svoje telesné a mentálne hranice, tak ľudstvo stále len ťažko a pomaly akceptuje svoju biologickú determinovanosť. Len horko ťažko sa ako tak zmierilo s tým, že nie je pupok vesmíru (akceptovala to stále len malá menšina ľudstva), ale akceptovať svoje biologické limity, to je očividne zatiaľ nad sily aj jeho najvyvinutejších kultúr.

Ide všeobecne o dedičnosť svojich biologických vlastností a determinovanosť skutkov  jednodlivcov či davov. Ide o zákonitosť vývoja  národov, tých taxonomických celkov, pre ktoré sa kedysi používal výraz rod, rasa. Ten posledný pojem je dnes absolútne tabu – tak nečudo, že vedecké poznanie v tomto bode viazne a ľudstvo ako celok degeneruje.



4.Geopolitika

Posledný bod je ignorovanie planetárnych limitov, ináč povedané, planetárnej malosti. Znova – tak ako sa malému dieťaťu zdá, že svet je nekonečný a spolu s tým aj jeho možnosti, neskôr sa musí zmieriť s tým, že všetko má hranice. Ale čo pochopí každé dieťa najneskôr keď má povedzme desať rokov, to sa ešte ľudstvu ako celku nepodarilo. Alebo to aspoň kultúra oficiálne nie je schopná akceptovať – pretože by ju to postavilo pred nepríjemné otázky, na ktoré nemá uspokojivé odpovede.

Súčasné ľudstvo ma kultúru založenú na spracovávaní fosilných zdrojoch. Nemyslím tým len ropu a moderné použitie uhľovodíkov, myslím tým aj intenzívne poľnohospodárstvo, pretože úrodná zemina je tiež len fosília. Na juhu primitívi miešajú kravské lajná s blatom a omietajú si s tým domčeky, či pripadá ľuďom technickej civilizácie dosť nechutné. Ale taký je celý život ľudstva založený na intenzívnom požívaní bonusov z výmeškov a mŕtvol minulých organizmov. K tomu ešte niekoľko zdrojov vzácnejších prvkov, napríklad  kovov, nejaké chemické zlúčeniny (voda) a živá biologická vrstva - a máme všetko bohatstvo ľudstva. Tieto zdroje sú konečné a celý vývoj ľudstva a jeho jednotlivých národov sa dá najlepšie pochopiť ako boj o zdroje.

Limitovanosť v tomto smere je hrozivá a preto sa spoločenská ideológia nedokáže vyrovnať s globálnymi pohľadmi na planétu.  Nemá riešenie tohto problému. Doslovne sa tu ľudstvo rúti čelne proti múru konečnosti planéty a nedokáže si to ani priznať, riešiť, nieto vyriešiť..

 

 

 

 

Zakazovanie, trestanie a ostrakizácia.

Toto je  len naznačenie toho, o čom celé roky hovoríme. Samozrejme, každý jeden z týchto bodov by mohol byť (a aj je) zdrojom nekonečných analýz. Je teda pravda, že sú to tabu témy?

Sú. V prvom rade platí, že skúsený režim nepotláča nechcené témy hneď v zárodku, ale necháva ich nepovšimnuté. Až v druhej fáze používa diskriminačné tabu zákony. A do tretice je tu metóda dogmatizácie väčšinovej spoločnosti, ktorá spôsobuje, že sú tabu témy vytláčané mimo penu väčšiny.

Metódy diskriminácie sú dobre známe. Hneď v prvom bode je zneužívaná akási ochrana "náboženstva", teda napríklad kresťanstva či islamu, ale špeciálne tzv. "židovstva". Toto je špeciálny cargo cult, ktorý im vyhovuje z rôznych zväčša náhodných  dôvodov. Nemá zmysel presne určovať, prečo je tomu práve takto, podobne ako nemá zmysel presne pátrať, prečo má nejaký žrec na hlave šišatú čapicu a prečo je červená so žltými ornamentami, a iný žrec modrú s hviezdičkami. Proste je tomu tak, je to výsledok procesov stretu geografických celkov Ázie, Európy a Afriky dávno v minulosti, a možno ešte prvkov, ktoré oficiálne nepoznáme. Z toho sa vyvinuli tabu pojmy, ktoré chránia mechaniku moci. Napríklad "antisemitizmus", "holokaust", "násilie"  a podobne.

Diskriminácia v bode dve je tiež jasná – takzvané "právo na majetok" je základná dogma režimu. Akékoľvek jeho porušenie je trestané, a rozdelené je všetko, celá planéta. Pomaly už aj iné planéty. Je absurdné, že táto spoločnosť ešte hovorí o nejakej slobode či demokracuii.

Ak porušíte tabu genetiky, ste označený za "rasistu". Na to sú paragrafy. Ak by medzi súčasné tresty patrilo upaľovanie, tak by sa za to ľudia zas upaľovali na námestiach.

Geopolitika je trestaná tým spôsobom, že niektoré ideológie minulosti sú doslovne označené za diabolské zlo, a v prípade potreby je nepríjemná geopolitika označená za "nacizmus", "fašizmus", "komunizmus", "extrémizmus" prípadne nejaké iné zlo. Najnovšie je pohodlné označovať nepríjemne slobodné myšlienky za podporu "terorizmu". Prípadne všeobecne za "podnecovanie nenávisti" a podobné paragrafy.

To už sa ale dostávame od otvorenej diskriminácie zákonmi  k tomu druhému obrannému valu režimu, a to je  indoktrinácii spoločnosti. A to je ten väčší problém.

 

 

A ako je to na Slovensku? 

Po dlhoročných empirických skúsenostiach možno skonštatovať, že na Slovensku nemá zmysel vôbec spomínať problematiku chaldeiky. Aj keď niektorí ľudia majú nejaké povedomie o histórii a konfliktoch, nedokážu sa dostať mimo základné dogmy. Keďže o tejto téme je zakázaný diskurz, ľudia sa nevyvíjajú. Okrem toho, čo sa týka spoločenského rozvoja, sú ľudia na Slovensku až neuveriteľne pesimistickí a maloverní – neveria v možnosť zmeny. O  téme nechcú a vlastne nedokážu hovoriť.

U ostatných bodov to ale nie je o moc lepšie. Chudobní či inak majetkovo diskriminovaní cítia, že niečo nie je v poriadku, ale  chyby hádžu na ľudí a nie na samotný systém plutokracie. Pre viac nespokojných je tu spomínaný špeciálny mechanizmus krútenia sa v kruhu, keď je vytúženým cieľom revolučné vymenenie bohatých despotických zvrhlíkov za nových ... mocných despotických zvrhlíkov. A prípadne zmena z korporátneho kapitalizmu na celoštátny kapitalizmus, prípadne naopak, zo štátneho socializmu na korporátny socializmus  – oboje režimy posadnuté plutokraciou, teda záberom, spracovaním, konzumom. Ničením.

O biologickej determinácii nechce v stredoeurópskych pomeroch dokonca ani anonymne takmer nik hovoriť. Naozaj, viac ako desaťročný experiment mi dáva skúsenosti, že je toto, až na zopár výnimiek, mimo inteligenčné pásmo súčasnej populácie.

A po štvrté, geopolitika. Je treba uznať, že v malom Slovensku je geopolitika naozaj čosi ako exotická hra. Nik tu naozaj nejaké geopolitické myšlienky  nikdy nepotreboval a nemal, takže ani teraz to zdá sa nie je pre nás až tak zaujímavé. Okrem toho, ako vie každý, Európa prehrala ostatnú veľkú vojnu, takže je pre Európanov vôbec geopolitika akoby sama o sebe zakázaná – veď o nej rozhodujú vo Washingtone, Moskve, alebo možno  Pekingu.

Taká je situácia v stredoeurópskom  priestore. Bezduchosť, neinvenčnosť, nezáujem. Túto sumu sumárum som chcel vyjadriť.

A možno to pomôže, keď sa nadefinovali tieto štyri základné problémy, na ktorých je spoločenské zahnívanie založené. Je dobré si vyjasniť, kde to viazne, zhrnúť dlhoročné skúsenosti.

Samozrejme, nemožno čakať, že by sa takýmto textom niečo pohlo, to ani náhodou. Je to dobré zaznamenať pre naše vlastné pochopenie, pre moje vlastné pochopenie, a pre tých niektorých, čo si zachovali chladnú hlavu. A pre to, aby sme si rozumeli aj v budúcnosti, keď sa o tom bude hovoriť. Aspoň teda dúfam, že sa aspoň niekde aj o tomto bude hovoriť. 

 
5