Tam, kde umrel Nabucco

...skôr, ako sa, chudák, narodil. Západné korporátne média ho síce nafukovali na plný plyn ako balón v tvare dlhého žiarivého hada - spasiteľa Európy, ťahajúceho strategickú surovinu z Ázie na starý kontinent, ale o to trápnejšie teraz vyzerá tento spľasnutý americký projekt pomenovaný podľa Verdiho Zboru židovských otrokov, ktorí boli otrokmi len v mýte vytvorenom židmi. Podľa pôvodných tajných plánov mal plynovod Nabucco dopravovať pod americko-izraelskou kuratelou do Európy plyn z demokraticky vybombardovaného Iránu. Mimochodom, USraelci stále považujú iránske nerastné suroviny - hlavne teda ropu a zemný plyn - akosi za svoje vlastníctvo, ku ktorému len momentálne nemajú prístup, aby ho delili podľa svojej ľubovôle a bohatli na ňom. S Iránom to nevyšlo a Nabucco sa stal prvým projektom v histórii ropovodov a plynovodov, ktorý nemal plnku. Na smiech. Hlavne v Rusku, voči ktorému bol tento ideologický projekt zameraný.

A tak pekne to bolo aškenázskymi géniami vymyslené, dve muchy jednou ranou ako na okne opelichanej chatrče v ukrajinskom štetli. Irán aj Rusko, obaja bum dolu - prvý bombami, druhý ekonomicky. Nuž, z Nabucca zostal kýpeť, obrezaná rúra, ktorou sa USrael pokúša zachraňovať si tvár. Volá sa Nabucco West. Plyn má mať od Turkmenistanu, Egypta a Azerbajdžanu. Prvý zdroj si plánovači mohli vyčiarknuť už začiatkom roka, pretože Turkmenistan Západu nedôveruje a dobre robí. A ďalšie dva nutno škrtnúť teraz - takmer naraz. Egypt je v katastrofálnom stave a nikto nevie, aký hlboký pád ho čaká. Inak, súčasné jatky v Egypte vyhnali hore ceny ropy. Niežeby bola vybiedená preľudnená krajina na území veľkolepého starovekého Egypta významným exportérom ropy, má však dosah na Suezský prieplav, ktorý je pre transport ropy kľúčový a jeho zablokovanie by bolo pre Západ veľmi nepríjemné.

S Azerbajdžanom USraelskí plánovači Nabucca West počítali do poslednej chvíle a jeho prezidenta si nakláňali rôznymi prepytujem incentívami. Nepomohlo. Pretože stačila jedna návšteva ruského prezidenta Putina u svojho azerbajdžanského kolegu Alijeva, a Nabucco West môžu zahrabať vedľa jeho dlhšieho a prepracovanejšieho brata. Spolu s Putinom bol pred pár dňami v Azerbajdžane aj šéf Rosnefti - najväčšej ropnej spoločnosti na svete - Sečin a nešiel tam nadarmo. So svojím partnerom zo štátnej ťažobnej spoločnosti SOCAR uzavrel dohodu o STRATEGICKOM partnerstve medzi Rosnefťom a SOCARom. Zahŕňa všetko - od prieskumu ložísk a ťažby až po spoluprácu v downstreame. Zábavné je čítať niektoré komentáre, napríklad tento - že aleveďšakaha SOCAR spolupracuje aj so západnými ropnými spoločnosťami. Iste. Žiadna z nich však nepovýšila SOCAR na rovnocenného a dôležitého partnera, s ktorým sa jedná férovo. V Azerbajdžane nie sú padnutí na hlavu, aby si nevšimli, ako západné spoločnosti jednajú so svojími východnými "partnerni". Neférovo. Vždy a zásadne.

A tak je tu strategické partnerstvo s Ruskom. So štátom, ktorý sa riadi medzinárodným právom a vyžaduje jeho doržiavanie. Z takéhoto štátu sú aj firmy dôveryhodnejšie než z krajín, ktoré... spomeňme len námatkovo posledný výčin, keď podviedli medzinárodné spoločenstvo, aby mohli rozmlátiť na ropu bohatú Líbyiu. Z takéhoto prostredia nie je ani koza dobrá, nieto partner pre biznis.