Tyrania viny

Almos Kopany

Či sa nám to páči alebo nie, náboženské tradície krajiny a rodiny, v ktorej sme sa narodili, sa nezmazateľne zapísali do nášho podvedomia vo forme „gestaltov“ – šablón, pomocou ktorých vnímame svet. V kresťanskom prostredí je najsugestívnejším textom, ktorý najviac frustruje kresťanov, Matúš 5. Kapitola, konkrétne „Kázanie na vrchu“.

Keď sa zamyslíte nad kategorickými požiadavkami, ktoré tam Kristus údajne vyslovil, dôjdete k záveru, že po svete by chodila väčšina kresťanov s vylúpenými očami a odťatými rukami, upadajúc do ťažkých depresií a trasúcich sa nad hrobom pri predstave posledného súdu. Za celú históriu kresťanstva by to bolo miliardy Ivanov Hrozných!

 

Pocit viny je mocná zbraň, ktorej silu pochopili kňazi judeo-kresťanskej tradície a urobili si z toho celkom dobrú živnosť. V komunitách Židov narastalo množstvo veľmi svojvoľne definovaných zákazov a príkazov, v ktorých sa vyznal iba rabín a často veľmi nehanebne vyberal rôzne formy poplatkov za ich interpretáciu. Pri formovaní kresťanských cirkví zohral rozhodujúcu úlohu sv. Pavol – farizej Saul. Rabín, ktorý sa učil u slávneho Gamaliela I., mal toto kupčenie s pocitom viny v krvi.

Kresťanské cirkvi ponúkajú rôzne druhy intelektuálnej a morálnej akrobacie, ktoré umožňujú veriacim sa pre cirkvi prijateľným spôsobom vysporiadať s týmto pocitom viny.

Ak si namýšľate, že ako „ateisti“ predsa nemáte s týmto pocitom viny nič spoločné, ste na hlbokom omyle! Dokonca aj z bojovných textov ateistov je možné dedukovať akrobatické figúry, ktoré ponúkala cirkev jeho predkom. Katolícka predstava o nevyhnutnosti Učiteľského úradu cirkvi, Katechizme a svätom ofíciu/inkvizícii priam sála z názorov na Islam, rasizmus a antirasizmus, o kompulzívnej potrebe riešiť pocit viny z holokaustu aj po viac ako pol storočí, ... atď. !

Dlhé roky prím v tejto hre hral priemysel holokaustu, tak ako ho pekne popísal Finkelstein v knihe „The Holocaust Industry“. http://vho.org/aaargh/fran/livres4/NFHolindustry.pdf

Ale vďaka neustálemu a veľmi nevkusnému opakovaniu nastal stav presýtenia a straty záujmu. K veľkému zdeseniu prebrali štafetu Palestínci a farební rasisti rôznych odtieňov farby pokožky. http://www.palwatch.org/main.aspx?fi=762&all=1

Proste podľa ich názoru na propagandu má monopol iba Izrael, teraz keď im to Arabi vracajú často veľmi nechutným spôsobom, sú zdesení. Pascal Bruckner hovorí o „Tyranii viny“, https://www.youtube.com/watch?v=G7DhCg9KwZg v eseji s podnadpisom „O masochizme Západu“. Prečítajte si ju: http://www.thedivineconspiracy.org/Z5245J.pdf

Dostojevskij cez postavu Stepana Trofimoviča (jedna z postáv románu Diablom posadnutí) vyslovil názor „Všetci sú vinní za každého a každý pred sebou“ – je to krásna ukážka kresťanskej posadnutosti vinou a masochizmom.

História sveta bola a bude plná sociálneho darwinizmu, schopnejší a vitálnejší národ nemilosrdne poráža slabších a či sa to páči alebo nie, tento globálny mechanizmus na úrovni rás a národov bol motorom pokroku. Napriek tomu, že víťazi kolenačky stúpali na Kalváriu a vyplakávali „Mea culpa, mea maxima culpa!“ ...

V XX. storočí nastal obrat a XXI. storočie nám ukázalo, že bude storočím hlasného vybľakovania porazených a následne dekolonializovaných národov, ktoré aby zakryli vlastnú neschopnosť si vládnuť a amorálnosť režimov, ktoré nastolili, všetku vinu hodia na víťazov a požadujúcich nikdy nekončiace reparácie a kajúcne trhanie rúcha a sypanie popola na hlavu.

Afrika podľa Kofiho Anana (2001) je jeden kokteil katastrof. Vražedné vládnutie oblúd ako Mengistu Haile Mariam v Etiópii, Idi Amin v Ugande, Ahmed Sékou Touré v Guiney, Jean-Bédel Bokassa v Stredoafrickej repubike, Charles McArthur Ghankay Taylor a Samuel Kanyon Doe v Libérii, Foday Saybana Sankoh v Siera Lenone ... (zoznam je veľmi dlhý!) je pripisované belochom a černosi čo im umožnili často „demokratický“ nástup k moci, alebo so zbraňou v ruke pomohli sa zmocniť vlády sú nevinné obete koloniálnej minulosti. Bývalí otroci dosiahli za veľmi krátke obdobie vládnutia stupeň beštiality, ktorý kritizovali na svojich bývalých bielych otrokároch.

Najabsurdnejší príklad je Alžírsko. Pri prvej návšteve Jacquesa Chirac v roku 2004, prvej návšteve prezidenta Francie po dekolonializácii Alžírska, davy vybľakovali „Víza, víza!“. Tvrdá realita je, že Európa sa veľmi rýchlo spamätala zo strát kolónií, ale bývalé kolónie nie sú schopné spamätať sa zo straty Európy. LePenka krútila hlavou, keď metrosexuál Macron v Marseille v apríli 2017 v rámci predvolebnej kampane kričal na davy imigrantov a neskôr v rozhovore pre média vypotil „múdrosť“ : „C'est un crime. C'est un crime contre l'humanité. C'est une vraie barbarie, et ça fait partie de ce passé que nous devons regarder en face en présentant aussi nos excuses à l'égard de celles et ceux vers lesquels nous avons commis ces gestes!“

Kolonizácia Alžírska v ktorom bieli kolonizátori čo postavili nádherné stavby a celé mestá, kde životná úroveň a bezpečnosť (sloboda!) občanov bola podstatne lepšia ako po zvrhnutí týchto zlých bielych tyranov, bola „zločin proti humanite, barbarstvo“. https://www.youtube.com/watch?v=G1Js0KxRtkY

 

Bolo treba doslovne vyhnať Francúzov, čo to všetko pomohli vybudovať, z krajiny. A netrvalo dlho, davy podporujúce „osloboditeľov“, utekajú z krajiny a sťahujú sa k zločincom, čo vraj na nich páchali zločiny proti ľudskosti ...

Hugo Chávez po krátkom období prosperity, živenej exportom ropy, po vyčerpaní jej zásob a poklese cien, zanechal Venezuelu v katastrofálnom stave. Tretiemu svetu chýba sebareflexia, trendy nevyhnutnej pomoci, ktorej cieľom je zabrániť úplnej katastrofe rastú nevídaným tempom https://docs.unocha.org/sites/dms/Documents/WHDT2015_2Dec.pdf

Z kultivácie viny v mysli bielych Európanov sa stal výnosný priemysel a spôsob, ako zahladiť stopy po farebných zločincoch, často otvorených rasistoch.

Slovák je stále zodpovedný za deportácie Židov pred viac ako 70 rokmi a evidentne sa vyžaduje, aby sa tisíc rokov kajal a toleroval arogantnú hlúposť politikov, čo sa narodili v Terezíne alebo im tam zahynuli ich rodičia. Jeden Fedor Gál dokázal vyrobiť viac antisemitov, ako celá Kotlebova ĽS NS.

Ale nastal paradox, sociológovia ako Farhad Khosrokhavar a François Burgat prakticky ospravedlňujú rast extrémizmu v krajinách Islamu vznikom štátu Izrael a zverstvami, ktoré pácha tamojšia vláda Židov!

Výsledok? https://www.gatestoneinstitute.org/10513/france-islamic-antisemitism

Nie alternatívne „postafaktické“ servery, ale Institut Montaigne vo svojom prieskume potvrdil brutálny antisemitizmus medzi islamskou komunitou Francie . Kam sa hrabe Kotleba a jeho „extrémizmus“! Podľa 27% z nich (50% pod hranicou veku 25) podporujú idey Islamského štátu (ISIS)! Vo Francii vraj je 600 (!) NO-GO zón, kde vláda stratila kontrolu. V roku 2014 sa vo Francii uskutočnilo 800 (!) veľmi agresívnych protižidovských akcii! Ale dieťaťu z Terezína to nevadí, nechce aby V4 zaostávala za trendmi v „demokratickej a humánnej“ Európe! Vo Francii sa dejú už úplne absurdné scény. V Thiais, v blizkosti Paríža, dvaja extrémisti napadli Žida a kričiac „Spinavý Žid, nechceme tu Židov, tu nie je Izrael, tu je Palestína!“ začali ho brutálne mlátiť. V článku http://www.tabletmag.com/jewish-news-and-politics/235532/sarah-halimi-fr... je uvedených ešte pár takýchto absurdností.

To už sa dá označiť za pogromy http://america.aljazeera.com/content/ajam/articles/2014/8/7/behind-the-u... https://www.thelocal.fr/20160531/french-jews-flee-paris-suburbs-over-ris...

Bývalá štvrť ortodoxných Židov Seine-Saint-Denis sa stala pre nich neznesiteľným miestom na život. A takých lokalít vo Francii pribúda!

Pascal Bruckner používa termím „Islamoľavičiarstvo“. Upozornil, že už známy terorista Šakal - Carlos predviedol neuveriteľnú fúziu medzi ateistickou krajnou ľavicou a náboženským radikalizmom. Zabudnutý syn Jásira Arafata, ľavičiar žijúci na Slovensku pod menom Chmelár, tento fenomén systematicky ignoruje.

Obávam sa, že Slováci žijúci v tieni pocitu viny, bez ohľadu či si priznávajú psychologické dôvody neurózy z „Kázania na vrchu/hore“, budú musieť absolvovať kolektívnu psychoanalýzu, akou teraz prechádzajú Francúzi. A bude poriadne bolestivá!

 
Almos Kopany
 
 
 
poznámka z nadhľadu:
tento text som našiel pred časom na stole. Aj podľa gestaltov je jasné, že ho poslal náš bývalý dopisovateľ, ktorému osud nedoprial stabilné meno, ale to najpôvodnejšie bolo Morozov. Ale otázka Tyranie viny mi príde stále ako aktuálna a dosť základná téma.
 
 
obrázok prevzatý z úryvku spomínanej Brucknerovej knihy. Článok má názov  A Thirst for Punishment
 
 
0
Ľubov

Ak aj môžem pochybovať v niektorých nuansách,napríklad živé obete na Havránku,inak nemáme čo vyhrabať,čo riešiť.Sme bez viny,čiže dúfam,že sa v alternatíve objaví taký článok,ktorý toto explicitne,na základe dokázateľných faktov potvrdí.

Prečo toľko slov o c u d z í c h hriechoch.Netýkajú sa nás.Vrbu som už čítala aspoň trikrát,či tam objavím medzi riadkami niečo ,čo ma presvedčí,že sme bezcitné beštie.Nielen Vrbu,viacerých. Ale naozaj nič,nič,nikto ho nezradil,neudal,pravdaže,mal aj šťastie,priazeň vesmíru.Efekt jeho odvážneho úteku bol však pre neho sklamaním. A tipnite si,kto ho sklamal?

Tak nech idú so svojim ukazovákom do kelu.