forma : úvaha

Napriek ťažkej ideologickej masáži zo strany režimu a už pomaly doslovne vojenskej cenzúre všetkých prejavov, je ešte mnoho známych ľudí, ktorí hovoria pravdu. A to aj na akademickej či analytickej scéne - ba tam čoraz viac. Jeden z nich je aj politolog profesor Oskar Krejčí.

Pro USA je slabá Evropa velmi důležitá. Silná a plně spolupracující Evropa (a zde nemám na mysli EU, ale kontinent) by byla pro hegemonii USA a jeho skutečných vládců Deep state zničující.

Morfické polia mi už pred časom doniesli informáciu, že vyjde kniha o Hlavných Správach. A ajhľa, naozaj v týchto týždňoch vychádza Prípad zakázané Hlavné správy. Autorom je známa osobnosť slovenskej kultúrnej (alternatívnej) scény, hlavný redaktor Hlavných správ, Ivan Lehotský.

Dnes sa výrazne odvšadiaľ valí pojem "liberálnosť", je ním oštempľované všetko, čo ide zo Západu, z Ameriky. Všetci to poznajú, len mi tak napadlo, že tento problém má niekoľko vrstiev.

Na rok 1968, teda obsadenie Českoslenska vojskami Varšavskej zmluvy, sa môžeme dívať z rôznych strán. Všetky ich už dobre poznáme, je zbytočné tu opakovať všetky možné ideologické karikatúry, ktoré sa okolo tejto udalosti povytvárali.

Kremeľ ukázal, že Rusko sa zdráha prijať rozhodné opatrenia. To však neznamená, že Rusko nebude konať. V skutočnosti neochota Kremľa takmer zaručuje, že Rusko bude donútené k rozhodným krokom.

Nad vodami sa vznáša duch nekonečného dlhu USA. Toto monštrum potrebuje byď vypustené na obete -  na Európu, Rusko, Čínu a ostatné krajiny sveta. Je to jeden z dôvodov nastávajúceho kolapsu.

Pocit všemocnosti po sérii veľkých úspechov môže často viesť k tomu, že človek si o sebe myslí, že je trvalý víťaz, neschopný porážky. To sa dostáva do sféry ilúzie, keď fakty v teréne odporujú vnímaniu víťazstva. To je skutočný stav, ktorý v súčasnosti zaujíma veľká časť americkej zahraničnopolitickej komunity.

Bola tu reč o tom, aké má ľudstvo šance vo svojom mentálnom-duchovnom vývoji. Ako môže dospieť do nejakého vyššieho stavu?

Teda nechcem to opakovať, ale pohľad na realitu ľudstva a konkrétne Európy je dosť deprimujúci. Ťažko sa hľadajú riešenia, ťažko sa hľadá čo len dobrá rada, ťažko predpokladať, že sa veci vyriešia tými lepšími variantami.

V roku 1954 sa uzavreli v Ženeve dohody medzi Francúzmi a Vietnamcami, ktoré rozdelili Vietnam na severný a južný (podľa 17. rovnobežky). Francúzi a ich spojenci mali zostať na juhu, národné hnutie Viet Minh na severe.

Zem sa zahrieva, obrazne aj fyzicky, a tak možno nezaškodí pár viet naozaj z nadhľadu takpovediac planetárneho. V podstate sú to dnes už známe veci, ale nezaškodí dať si ich dohromady a  pozrieť sa na svet naozaj z odstupu. Na ľudstvo nie ako na hromadu etník, ale ako na planetárnu jednotku.

Aby bolo jasné, pripomenieme si:

Lavrov vystupoval v ruskej tv na prvom kanáli v relácii Big Game. Termín, ktorý tam padal, bola aj tretia svetová vojna.

Základný faktor je ten, že ľudia posudzujú situáciu podľa pravidla: väčší pes jebe. Ľuďom sa v podvedomí rieši vždy problém: kde je na scéne aká významná sila, kde je nebezpečné zviera, kde je naopak kus žrádla.

Ako viete, česká vláda vydala akési pokyny, ako reagovať na určitú proruskú argumentáciu. Nebudem zdôrazňovať to, že je to  návod na udávanie. Chcem tu tie body spísať, pretože ukazujú, ktorých argumentov sa režim bojí.

Zároveň k nim dodám tvrdenia reálnej pravdy. Všetky tieto veci sme tu už povedali, nepadne tu až tak nič nové - ale bude to všetko na jednom mieste. Je to vloženie do archívu.

V nemeckej vláde stúpa napätie. Vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck ešte v utorok tvrdil, že na Ukrajinu treba urýchlene dodať ťažkú techniku, čiže tanky. Včera už bolo všetko inak. Dodávky nemeckých tankov nebudú, pretože by mohli urobiť z Nemecka terč ruského útoku.

Bezpečnostný analytik Jan Schneider komentoval inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Podľa neho ich dnešná interpretácia často neodráža to, čo sa v skutočnosti pred päťdesiatimi dvoma rokmi na území Československa stalo.

Sú dva faktory, ktoré rozkrucujú koleso. Jeden horší ako druhý. Hovorí sa o nich už dlho, mnohokrát bolo pred nimi varované - a napriek tomu sú tu v plnej sile. Nemožno už o nich pochybovať, len ich pripomeňme.