ľudstvo

Už roky mám doma knihu "Osem smrteľných hriechov civilizácie", autor Konrad Lorenz (prvé vydanie v roku 1973). Už roky som chcel tieto jeho myšlienky aspoň skromne spropagovať. Lorenz (1903 - 1989), nositel Nobelovy ceny v oboru lékarstva a fyziológie, bol etológ a aj preto dobre rozumel nahej opici.

Rím bolo úspešné spoločenstvo. Táto úspešnosť môže byť hľadaná kdekoľvek, v metafyzike alebo v náhode, ale racionálny vedec sa drží reality - o úspešnosti spoločnosti vtedy ako aj dodnes rozhoduje jej geografcké umiestnenie a jej antropologické vlastnosti.

Podľa profesora Fursova, reálne analógie súčasnej globálnej krízy netreba hľadať vo Veľkej hospodárskej kríze tridsiatych rokov, ani v kríze z obdobia rokov 1973-1983, ale v „obdobiach chronologických medzníkov“. Typologicky najbližšie sa takéto obdobie vzťahuje na roky 1873-1933. Práve vtedy sa sformovalo „aktuálne 20. storočie“, všetky jeho hlavné sily a protirečenia.

Čoskoro máme na Slovensku 1150 výročie príchodu Cyrila a Metoda. Štát sa na toto výročie poctivo pripravuje. V súvislosti s týmto výročím však pozorujeme snahy glorifikovať týchto pánov bratov. Ich príchod sa prezentuje ako “začiatok našej kultúry”

Ľudia hľadia na dnešnú politiku a majú dojem, že je to nebývalý chaos. Majú dojem, že je plne amorálna a bezzásadová, ako nikdy v histórii.
Mýlia sa.
Tak, ako sa mentalita ľudstva nášho kontinentu väčšinou nemenila tisícročia, tak, ako sa nemenili susedské intrigy, tak sa asi tisícročia nemenilo ani politikárčenie. A nie je teraz reč o situácii v Ríme, kde politika intríg priam kypela.

História bola a je vždy interpretovaná a ohýbaná podľa politických siločiar, ale pri nezávislej analýze sa dá nájsť ako-tak objektívny pohľad.

V roku 1938 zorganizoval známy nemecký etnológ Ernst Shäfer expedíciu do Tibetu.  V Lhase ho výrazne podporili a venovali mu mnoho rôznych artefaktov. Okrem iného odtial priviezol aj pozoruhodnú sošku sediaceho muža so svastikou na hrudi.