Thymos je pojem zo psychológie antického grécka. Je spájaný s konceptami hrdosť a pokoj. A energia. Ak nemá človek thymos, stáva sa slabý, servilný, bez sily ( po grécky debilizovaný).
Jestvujú tri oblasti spoločenského fantazírovania. Tri oblasti, kde ľudia podliehajú svojím túžbam po utópiách až do takej miery, že sa z nich stávajú, nech sa nik nehnevá za termín, proste idioti.
Predstavme si, že jestvuje určitý prúd znalostí, určitá "zdravá tradícia", ktorá sa ťahá s ľudstvom a neustále bojuje s bežným chaosom. Každý si pod tým v detailoch môže predstaviť niečo iné, a každý to pozná v trocha inej forme, ale niečo také tu povedzme jestvuje.
Kedysi padli na všetky krajiny neobvykle tvrdé zimy a ľuďom sa žilo ťažko. Vtedy nejaký veľký človek si dodal odvahu, skrotil oheň a jeho kmeň sa mohol zohrievať pri tejto čudnej vecičke. Povesť o tej mágii sa rozšírila a chodili zdiaľky ľudia, aby si zobrali z ohňa, aby sa im tiež žilo lepšie.
Nie som nejaký nadšenec tzv. novej pravice, nehovoriac o iných podobných hnutiach, kvitnúcich kedysi prevažne v južných krajinách hovoriacich románskymi jazykmi - Francúzsko, Taliansko, Španielsko. Nevyrástol som na tom, nikdy ma to neinšpirovalo.
Všetci dnes vieme, že myseľ sa delí na vedomie a podvedomie. Rovnako vieme, že spoznanie tohto protikladu bolo oslavované rôznymi takzvanými psychologickými školami Západu len nejako pred sto rokmi. To je relatívne nedávno, a aj preto je asi prirodzné, že doteraz nie je dostatočne pochopený význam tohto protikladu.
Človek používa rôzny slovník a jazyk. Aj svoj, aj cudzí. Raz za čas ho mení podľa toho, ako dozrieva a abstrahuje od zbytočnosti a hnusu. Teraz je čas si zas vyjasniť niektoré pojmy.
Všeobecná mienka je, že táto periférna myseľ znamenala pre človeka dobro a pokrok. Pravda je ale tá, že aj keď je to z určitých dôvodov výhoda, na druhej strane je to nový neharmonizovaný prvok, pravdepodobne so závažnými následkami.
Dôležitosť európskeho-nordického náboženstva. Každé iné náboženstvo na tejto planéte je len interpretáciou tohto - často nesprávnou, mylnou, deformovanou a niekedy až úplne zvrátenou, zlovestnou verziou.
Situácia na kontinente je v komplikovanom nerovnovážnom stave. Mení sa demografia obyvateľstva, mocné svetové sily ju zrejme dokonca chcú meniť, domáce obyvateľstvo bude odporovať. Ako teda zachrániť Európu?
"Nikdy som nič podobné nepočul. Nevedel som, že chór môže takto spievať. Je to zázrak sveta," povedal svetoznámy skladateľ a dirigent, Grék Dimitri Mitropulos, keď prvýkrát zažil koncert Speváckeho zboru Sankt Peterburgu.
Myslím, že asi nemusím písať ako kritický bývam k dnešným nacionalistickým disidentom a iným alternatívcom, ktorých prejavy, postoje a celkové správanie považujem niekedy za veľmi kontraproduktívne a miestami až odpudzujúce. Úprimne povedané, keď navštívim Hlavné Správy a vidím tam napr.
Kedysi bol sviatok každý začiatok v mesiaci, ľudia tak mali lepší pojem o čase. Dnes z nich zostalo len niekoľko viac či menej zachovaných zvyškov, hlavne 1. máj, 1. november, 1. január, 1.
Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, v ktorej sa veľmi ťažko žilo. Veľa sa kradlo, prepadávalo, ba dokonca i vraždilo. Kedysi však horel v tej zemi oheň šťastia a hral dúhovými farbami. Kto si ním pripálil sviecu, priniesol radosť všade, kam dopadlo jej svetlo. A kto si ním zakúril v kachliach, mal doma teplo, pohodu a pokoj.
Ak ste ju nevideli, môžete zájsť do Japonska. Alebo do Číny - na výber budú postupne tri mestá. Zatiaľ nevedno, ktoré. Alebo môžete vycestovať do Južnej Kórei. A potom zrejme do USA. Následne možno príde do úvahy Nový Zéland, Juhoafrická republika a Brazília.
Jestvuje ten termín "alternatíva", ktorý z nedostatku lepšieho slova označuje akúsi protisystémovú opozíciu. Opozícia nie je nič neobvyklé, každý systém ju úplne zákonite má, ale na rozdiel od bežnej formálnej politickej opozície, ktorá spochybňuje len konkrétne dianie, strany a ľudí, je "alternatíva" pomenovanie pre vážnejšiu rozdielnosť v hodnotách a svetonázore.
Realisticky videné, k zmenám systémov zriedka dochádza priamym mocenským tlakom zdola. Opakovane sa deje čosi iné: za prvé, bosovia dokafrú všetko, čo môžu, a za druhé sa vládny pojmový aparát stane tak nefunkčným, že je nutné ho zmeniť.
Největší strach nemáme z toho, že jsme neschopní. Největší strach máme z toho, že jsme nepřemožitelní. Je to naše světlo, ne temnota, co nás nejvíc děsí.
Když se dítě narodí, má neomezené možnosti. Jakmile však přijme názory společnosti a začne se vyvíjet jedním směrem, jeho možnosti ubývají. Dítě přichází na svět mnohorozměrné, ale dříve či později se začne rozhodovat, čím bude a my mu v tom pomůžeme, aby se stalo někým.
Ľudstvo možno typologicky deliť podľa rôznych parametrov. Často sú to síce delenia podobné viac astrológii, ako nejakému praktickému systému, ale čo už, aspoň niečo.
Co dnešnímu světu chybí je síla – pozitivní tvořivá síla, která sama ze sebe dovede utvářet svět k obrazu svému a plodit nové vyšší hodnoty. Namísto ní je ctěna ublíženost, která ve své podstatě není ničím jiným než vydíráním, bez vlastní snahy se o něco zasadit – svou mentalitou by se dala přirovnat k mentalitě parazita.
Autentickost je len sama pre seba - interpersonálne neexistuje. Niečo ako subjektivita a objektivita - objektivita je totiz len životaschopná samo sa rozmnožujúca subjektivita... Každá má svoj čas a priestor, alebo znovuobjavenie v cykle rôznych právd
Konec cyklu je doprovázen rozpouštěním forem starého světa v chaosu. Dochází tak ke stírání všech hranic – mezi nebem a zemí, mezi minulostí a budoucností, světem živých a světem mrtvých – a k prolnutí nebe, země a podsvětí.
Najlepší príklad arogancie náboženského myslenia je, keď uhlíkový mech, obsahujúci takmer len vodu, sediaci na hrudke železokremíkoveho prachu krúžiacej okolo nudnej trpasličej hviezdy v malej galaxii v nevkusnom predmestí (nášho) galaktického zhluku - sa pozre na oblohu a povie:
"To všetko tu bolo vytvorené preto, aby som ja mohol existovať!"
