Základné procesy súčasnosti sú výrazne ovplyvňované určitým hnutím, určitou silou, ktorú my nazývame severská tradícia (severská renesancia). Toto je viditeľný fenomén, ktorý napriek tomu, že nie je v súlade s oficiálnym režimom, sa neustále výrazne prejavuje a formuje dejiny.
Základom tejto cesty je poznanie reality, dnes možno povedať vedecké poznanie prírody, teda prírodný realizmus.
Možná byste řekli, že jsem svůj život začal dobře; Přišel jsem na tento svět šťastný, bezstarostný a pozitivní. Byl jsem odvážný, smělý a zvídavý; měl jsem fantažii, byl jsem schopný a bystrý. Život byl dobrodružství, které trvalo od východu do západu slunce, od narození po… budiž: po školku…
Napätie vo svete stúpa a prognózy sú nepriaznivé. Na to, aby si ľudia odpočinuli, už im veru nepomáhajú pobyty pri mori či iné dementnosti. Preto je asi načase dať aj sem všetkým, čo majú naozaj záujem, malú záchranu.
Pred časom uverejnil Délsky potápeč článok Nacionalismus je ze své podstaty transhumanistický. Ako názov prezrádza, autor, Anatolij Karlin, v ňom na rozdiel od všeobecného názoru konzervatívcov a nacionalistov transhumanizmus nezatracuje.
Dôležitosť európskeho-nordického náboženstva. Každé iné náboženstvo na tejto planéte je len interpretáciou tohto - často nesprávnou, mylnou, deformovanou a niekedy až úplne zvrátenou, zlovestnou verziou.
Vo vývoji ľudstva je jeden z najvážnejších predelov vznik centralizovanej civilizácie pred niekoľkými tisícročiami. Napriek tomu nie je všeobecne jasné, ako tento fenomén chápať. Ako sa zrodil a kam smeruje? Je to dobrý prejav evolúcie, alebo slepá ulička?
Pred pár týždňami uverejnilo Smetisko článok, v ktorom prinieslo novú politicky korektnú myšlienku. Niektorí svetoví aktivisti totiž prišli na to, že máme zlý obraz sveta, v tomto prípade doslovne - zlý spôsob zobrazovania guľového glóbusu do roviny mapy.
Nie som nejaký nadšenec tzv. novej pravice, nehovoriac o iných podobných hnutiach, kvitnúcich kedysi prevažne v južných krajinách hovoriacich románskymi jazykmi - Francúzsko, Taliansko, Španielsko. Nevyrástol som na tom, nikdy ma to neinšpirovalo.
Kedže svetová situácia je pokojná, do Európy neprúdia milióny negrov, nehrozí najhorúcejší suchý rok v histórii a moslimovia nechcú viesť atómovú vojnu proti severu, je azda čas pozrieť sa na náš slovenský jazyk.
Co dnešnímu světu chybí je síla – pozitivní tvořivá síla, která sama ze sebe dovede utvářet svět k obrazu svému a plodit nové vyšší hodnoty. Namísto ní je ctěna ublíženost, která ve své podstatě není ničím jiným než vydíráním, bez vlastní snahy se o něco zasadit – svou mentalitou by se dala přirovnat k mentalitě parazita.
Teda nechcem to opakovať, ale pohľad na realitu ľudstva a konkrétne Európy je dosť deprimujúci. Ťažko sa hľadajú riešenia, ťažko sa hľadá čo len dobrá rada, ťažko predpokladať, že sa veci vyriešia tými lepšími variantami.
Chyba je na našej strane. V našej politike a v našich lídroch. Chápete to ? Zlyhali sme. Veľa ľudí to vidí, ale málokto si to prizná. Mali by sme si miesto naivnej pýchy vstúpiť do svedomia. A nie je chyba si to priznať. Nie sme žiadni svätci a nestojíme ani na dobrej strane ako nám to prezentujú naše skorumpované média. Sme zmanipulované sprosté davy. Rozhodne by sme nemali bojovať za sebecké záujmy USA ani Ukrajiny
Thymos je pojem zo psychológie antického grécka. Je spájaný s konceptami hrdosť a pokoj. A energia. Ak nemá človek thymos, stáva sa slabý, servilný, bez sily ( po grécky debilizovaný).
Jestvujú tri oblasti spoločenského fantazírovania. Tri oblasti, kde ľudia podliehajú svojím túžbam po utópiách až do takej miery, že sa z nich stávajú, nech sa nik nehnevá za termín, proste idioti.
Pandémia Covid-19 ako spoločenský fenomén je nepochybný fakt. Bez ohľadu na to, čo si myslíme o pozadí, o reálnom charaktere choroby či víru, či je dôležitý alebo nie - spoločenské deje spojené s touto pandémiou sú nepochybne výrazné.
Predstavme si, že jestvuje určitý prúd znalostí, určitá "zdravá tradícia", ktorá sa ťahá s ľudstvom a neustále bojuje s bežným chaosom. Každý si pod tým v detailoch môže predstaviť niečo iné, a každý to pozná v trocha inej forme, ale niečo také tu povedzme jestvuje.
Kedysi padli na všetky krajiny neobvykle tvrdé zimy a ľuďom sa žilo ťažko. Vtedy nejaký veľký človek si dodal odvahu, skrotil oheň a jeho kmeň sa mohol zohrievať pri tejto čudnej vecičke. Povesť o tej mágii sa rozšírila a chodili zdiaľky ľudia, aby si zobrali z ohňa, aby sa im tiež žilo lepšie.
Je plne prirodzené sa opakovane zamýšľať, čo je dôležité a čo druhotné. O čom vlastne treba hovoriť a čo je nepodstatné. Čo je skutočná pravda a čo sú len klasické malomeštiacke surogátne pseudoproblémy.
Všetci dnes vieme, že myseľ sa delí na vedomie a podvedomie. Rovnako vieme, že spoznanie tohto protikladu bolo oslavované rôznymi takzvanými psychologickými školami Západu len nejako pred sto rokmi. To je relatívne nedávno, a aj preto je asi prirodzné, že doteraz nie je dostatočne pochopený význam tohto protikladu.
Je to vlastne takmer vždy ten istý problém. Aj keď sa to už pokúšali popísať rôznou terminológiou, nie je to ono. Ale nedávno som narazil na jeden výraz, na jeden pohľad na vec, ktorý sa výborne hodí.
Aj keď sú dnešní ľudia presvedčení, že žijú v nejakej osvietenej dobe, nie je tomu tak. Doba má mnoho nedostatkov. Vo verejnom povedomí napríklad chýba viacero základných pojmov, respektíve sú tam len povrchne.
Človek používa rôzny slovník a jazyk. Aj svoj, aj cudzí. Raz za čas ho mení podľa toho, ako dozrieva a abstrahuje od zbytočnosti a hnusu. Teraz je čas si zas vyjasniť niektoré pojmy.
Ľudstvo vytvorilo nezmerateľné množstvo informácií o svete, teórií o jeho podstate a fungovaní. O hodnotách a o rôznych princípoch. Všetky majú časť pravdy a samozrejme sa aj výrazne mýlia - vždy v závislosti na tom, z akého bodu sa na ne pozeráme.
Všeobecná mienka je, že táto periférna myseľ znamenala pre človeka dobro a pokrok. Pravda je ale tá, že aj keď je to z určitých dôvodov výhoda, na druhej strane je to nový neharmonizovaný prvok, pravdepodobne so závažnými následkami.
Určite ste v správach zachytili, že na poľovačke na bažanty pri obci Mojmírovce bola pri náhodnom výstrele z brokovnice postrelená do chrbta 29-ročná žena, ktorá zraneniu po prevoze do nemocnice podľahla. Na poľovačke bola ako honec, nadháňala bažanty pred hlavne brokovníc.
Informačné manipulácie nie sú len zamlčiavanie niektorých vecí. Dnes sa už prakticky fakty nedajú celkom zamlčať, vygumovať. Účinnejšie je ich zavaliť balastom, pod ktorýn sa stratia.
Situácia na kontinente je v komplikovanom nerovnovážnom stave. Mení sa demografia obyvateľstva, mocné svetové sily ju zrejme dokonca chcú meniť, domáce obyvateľstvo bude odporovať. Ako teda zachrániť Európu?
Trocha som sa hrabal v starých knihách, a prečítal som si nejaké poviedky, vydané ešte začiatkom šesťdesiatych rokov. Je naozaj zaujímavé, čo všetko sa v nich nájde.
Myslím, že asi nemusím písať ako kritický bývam k dnešným nacionalistickým disidentom a iným alternatívcom, ktorých prejavy, postoje a celkové správanie považujem niekedy za veľmi kontraproduktívne a miestami až odpudzujúce. Úprimne povedané, keď navštívim Hlavné Správy a vidím tam napr.
Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, v ktorej sa veľmi ťažko žilo. Veľa sa kradlo, prepadávalo, ba dokonca i vraždilo. Kedysi však horel v tej zemi oheň šťastia a hral dúhovými farbami. Kto si ním pripálil sviecu, priniesol radosť všade, kam dopadlo jej svetlo. A kto si ním zakúril v kachliach, mal doma teplo, pohodu a pokoj.
Ak ste ju nevideli, môžete zájsť do Japonska. Alebo do Číny - na výber budú postupne tri mestá. Zatiaľ nevedno, ktoré. Alebo môžete vycestovať do Južnej Kórei. A potom zrejme do USA. Následne možno príde do úvahy Nový Zéland, Juhoafrická republika a Brazília.
Existuje taký pojem, že "blúdivý prúd". Ani neviem, čo to presne znamená - ale možno si to predstaviť, určite nesprávne, ako prúd, ktorý nie aby ako každý normálny náboj sa čo najrýchlejšie niekde vybil, ale behá si v nejakom materiáli, kadiaľ sa mu zachce. Možno niečo ako guľový blesk.
