Základné procesy súčasnosti sú výrazne ovplyvňované určitým hnutím, určitou silou, ktorú my nazývame severská tradícia (severská renesancia). Toto je viditeľný fenomén, ktorý napriek tomu, že nie je v súlade s oficiálnym režimom, sa neustále výrazne prejavuje a formuje dejiny.
Základom tejto cesty je poznanie reality, dnes možno povedať vedecké poznanie prírody, teda prírodný realizmus.
Pred časom uverejnil Délsky potápeč článok Nacionalismus je ze své podstaty transhumanistický. Ako názov prezrádza, autor, Anatolij Karlin, v ňom na rozdiel od všeobecného názoru konzervatívcov a nacionalistov transhumanizmus nezatracuje.
Dôležitosť európskeho-nordického náboženstva. Každé iné náboženstvo na tejto planéte je len interpretáciou tohto - často nesprávnou, mylnou, deformovanou a niekedy až úplne zvrátenou, zlovestnou verziou.
Nie som nejaký nadšenec tzv. novej pravice, nehovoriac o iných podobných hnutiach, kvitnúcich kedysi prevažne v južných krajinách hovoriacich románskymi jazykmi - Francúzsko, Taliansko, Španielsko. Nevyrástol som na tom, nikdy ma to neinšpirovalo.
Co dnešnímu světu chybí je síla – pozitivní tvořivá síla, která sama ze sebe dovede utvářet svět k obrazu svému a plodit nové vyšší hodnoty. Namísto ní je ctěna ublíženost, která ve své podstatě není ničím jiným než vydíráním, bez vlastní snahy se o něco zasadit – svou mentalitou by se dala přirovnat k mentalitě parazita.
Teda nechcem to opakovať, ale pohľad na realitu ľudstva a konkrétne Európy je dosť deprimujúci. Ťažko sa hľadajú riešenia, ťažko sa hľadá čo len dobrá rada, ťažko predpokladať, že sa veci vyriešia tými lepšími variantami.
Chyba je na našej strane. V našej politike a v našich lídroch. Chápete to ? Zlyhali sme. Veľa ľudí to vidí, ale málokto si to prizná. Mali by sme si miesto naivnej pýchy vstúpiť do svedomia. A nie je chyba si to priznať. Nie sme žiadni svätci a nestojíme ani na dobrej strane ako nám to prezentujú naše skorumpované média. Sme zmanipulované sprosté davy. Rozhodne by sme nemali bojovať za sebecké záujmy USA ani Ukrajiny
Thymos je pojem zo psychológie antického grécka. Je spájaný s konceptami hrdosť a pokoj. A energia. Ak nemá človek thymos, stáva sa slabý, servilný, bez sily ( po grécky debilizovaný).
Jestvujú tri oblasti spoločenského fantazírovania. Tri oblasti, kde ľudia podliehajú svojím túžbam po utópiách až do takej miery, že sa z nich stávajú, nech sa nik nehnevá za termín, proste idioti.
Predstavme si, že jestvuje určitý prúd znalostí, určitá "zdravá tradícia", ktorá sa ťahá s ľudstvom a neustále bojuje s bežným chaosom. Každý si pod tým v detailoch môže predstaviť niečo iné, a každý to pozná v trocha inej forme, ale niečo také tu povedzme jestvuje.
Kedysi padli na všetky krajiny neobvykle tvrdé zimy a ľuďom sa žilo ťažko. Vtedy nejaký veľký človek si dodal odvahu, skrotil oheň a jeho kmeň sa mohol zohrievať pri tejto čudnej vecičke. Povesť o tej mágii sa rozšírila a chodili zdiaľky ľudia, aby si zobrali z ohňa, aby sa im tiež žilo lepšie.
Všetci dnes vieme, že myseľ sa delí na vedomie a podvedomie. Rovnako vieme, že spoznanie tohto protikladu bolo oslavované rôznymi takzvanými psychologickými školami Západu len nejako pred sto rokmi. To je relatívne nedávno, a aj preto je asi prirodzné, že doteraz nie je dostatočne pochopený význam tohto protikladu.
Človek používa rôzny slovník a jazyk. Aj svoj, aj cudzí. Raz za čas ho mení podľa toho, ako dozrieva a abstrahuje od zbytočnosti a hnusu. Teraz je čas si zas vyjasniť niektoré pojmy.
Všeobecná mienka je, že táto periférna myseľ znamenala pre človeka dobro a pokrok. Pravda je ale tá, že aj keď je to z určitých dôvodov výhoda, na druhej strane je to nový neharmonizovaný prvok, pravdepodobne so závažnými následkami.
Situácia na kontinente je v komplikovanom nerovnovážnom stave. Mení sa demografia obyvateľstva, mocné svetové sily ju zrejme dokonca chcú meniť, domáce obyvateľstvo bude odporovať. Ako teda zachrániť Európu?
Myslím, že asi nemusím písať ako kritický bývam k dnešným nacionalistickým disidentom a iným alternatívcom, ktorých prejavy, postoje a celkové správanie považujem niekedy za veľmi kontraproduktívne a miestami až odpudzujúce. Úprimne povedané, keď navštívim Hlavné Správy a vidím tam napr.
Kde bolo, tam bolo, bola jedna krajina, v ktorej sa veľmi ťažko žilo. Veľa sa kradlo, prepadávalo, ba dokonca i vraždilo. Kedysi však horel v tej zemi oheň šťastia a hral dúhovými farbami. Kto si ním pripálil sviecu, priniesol radosť všade, kam dopadlo jej svetlo. A kto si ním zakúril v kachliach, mal doma teplo, pohodu a pokoj.
Ak ste ju nevideli, môžete zájsť do Japonska. Alebo do Číny - na výber budú postupne tri mestá. Zatiaľ nevedno, ktoré. Alebo môžete vycestovať do Južnej Kórei. A potom zrejme do USA. Následne možno príde do úvahy Nový Zéland, Juhoafrická republika a Brazília.
Kedysi bol sviatok každý začiatok v mesiaci, ľudia tak mali lepší pojem o čase. Dnes z nich zostalo len niekoľko viac či menej zachovaných zvyškov, hlavne 1. máj, 1. november, 1. január, 1.
Z úcty k Francúzsku, k jeho dnes už postupne udusenej kultúre, ponúkam zaujímavý film, v preklade nazvaný "Nádherná zelená". Zároveň je to darček na zamyslenie k tomu dnešnému 26. výročiu konca komunizmu v ČSSR.
Když se dítě narodí, má neomezené možnosti. Jakmile však přijme názory společnosti a začne se vyvíjet jedním směrem, jeho možnosti ubývají. Dítě přichází na svět mnohorozměrné, ale dříve či později se začne rozhodovat, čím bude a my mu v tom pomůžeme, aby se stalo někým.
Ľudstvo možno typologicky deliť podľa rôznych parametrov. Často sú to síce delenia podobné viac astrológii, ako nejakému praktickému systému, ale čo už, aspoň niečo.
Autentickost je len sama pre seba - interpersonálne neexistuje. Niečo ako subjektivita a objektivita - objektivita je totiz len životaschopná samo sa rozmnožujúca subjektivita... Každá má svoj čas a priestor, alebo znovuobjavenie v cykle rôznych právd
Konec cyklu je doprovázen rozpouštěním forem starého světa v chaosu. Dochází tak ke stírání všech hranic – mezi nebem a zemí, mezi minulostí a budoucností, světem živých a světem mrtvých – a k prolnutí nebe, země a podsvětí.
