Ale na rozdiel od vtipu, kde sa stal malý zázrak, sa teraz práve že nedeje nič nenormálne, deje sa len to zákonité. Je to nevyhnutný dôsledok celého predošlého procesu - tejto nevyhnutnosti sa hovorí karma.
Čo bolo nevyhnutné, sa stalo - na Kramároch majú prvého pozitívneho s koronavírusom. Rovanko nevyhnutné bude aj rozšírenie nakazených, pribúdanie chorých a aj mrtvych. Ale - podľa predpovedí, ich nebude veľa a s príchodom teplôt vírus vraj zmizne. Ľudia potom budú zomierať len na horúčavy a slnko, ale o to viac. Ale to je o inom.
Brusel je nádor plný pseudopolitických zombie. Je to explicitne zbytočný výtvor chybnej myšlienky Európy založenej na ekonomickom nabaľovaní sa. Európy, ktorá dáva svojim ľuďom jedovatý konzum, len aby preboha zas nerobili reálnu politiku.
Aby sme neboli negatívni - sú aj dobré veci, čo sa dejú. Napríklad je pekné počasie.
Ale - meteorológovia povedali, že teploty 17 stupňov sú typické pre koniec marca, nie polovicu februára. Ach, určite to neznamená, že v máji bude vyše 30 a v júli auguste až 40 v tieni. Nie, nie, nebude suché neúrodné leto, to je všetko stále len hystéria a robenie paniky.
Ja viem, je to vraj konšpirácia globalistov, aby ku svojim miliardám získali ešte nejaké milioniky.
Povedané čo najviac vecne: vraj sa dejú veci s planétou, ktoré vzbudzujú strach.
Je samozrejmé nedôveryhodné, keď také niečo povie pubertálna šikmooká Švédka, ale keď niečo také hovorí už generálny tajomník OSN Antonio Guterres na stretnutí v Davose, asi je niečo zle.
Musím povedať, že mi to padlo na stôl náhodou, ako to už na webe chodí - aby si nik nemyslel, že sledujem týchto hochštaplerov. Ale ak by som sledoval, bezpochyby by som sa dozvedel aj priamo od nich, what´s up. Oni totiž až tak neskrývajú svoje postoje, oni počítajú s tým, že aj tak ich nik zvonku nevníma.
V poslednom čase naozaj koluje dosť katastrofických prognóz ohľadne vývoja klímy a prírody ako takej. Ba nie sú to už len prognózy, ale nepríjemné explicitné štatistiky minulých rokov. A niektoré prognózy podľa nich sú ešte horšie ako doteraz. Máme sa naozaj báť? Je už čas na paniku?
Keď idete zo Sadu Janka Kráľa po Starom moste, vpravo uvidíte na brehu Dunaja zvyšky lužného lesa, ktoré zatiaľ Penta a J&T nevymrdali. Kým som sa k mostu po asfaltovej ceste medzi divadlom Aréna a krčmou pre cyklistov dostala, videla som niečo nečakané.
Prognózy ekologického vývoja Zeme sú u časti vedcov, prognostikov, ale aj politikov a verejnosti dosť čierne. Veci sú neisté. Ale aby sme si zlepšili náladu, poďme sa pozrieť na pozitívne modely a možnosti.
Tak toto sa naozaj nepodarilo. Reč je o najnovšom vystúpení švédskej aspergerky Thunbergovej na klimatickom summite OSN v New Yorku, ktoré skončilo jej emocionálnym fiaskom.
Takto sa to ani nezdá, lebo v auguste popršalo a bolo aj chladnejšie, ale čítam, že toto leto bolo tretie najteplejšie od čias začiatkov merania v 1881.
Gretkovití ekológovia zas behali po Európe a kvákali. Treba sa ešte raz vrátiť k téme ekologických hnutí. Nie k samotnej ekológii, ale k politickým silám okolo nej.
V podstate triviálna pravda, ale asi treba nahé opice začať učiť naozaj základné veci: ako si umývať ruky, ako nebiť iné bytosťi, ako netrhať nič len preto, že sa to dá zničiť. Tak som z pohodlnosti sem dal celú úvahu mne neznámeho pána, ktrorý si dal tú prácu:
Pri zrútení časti Morandiho mosta nad údolím rieky Polcevera v Janove spadlo z výšky niekoľkých desiatok metrov vyše 30 osobných a viacero nákladných áut. Trosky a vozidlá dopadli na železničné koľaje aj do priemyselného areálu.
Zahynulo okolo 40 ľudí, možno aj výrazne viac. Zrútenie mosta na dlhé roky výrazne skomplikuje dopravu v regióne Janova.
Bratia a sestry, viete, že som Vás nikdy o nič neprosil. Ale tentoraz Vás zúfalo prosím o pomoc. Pomôžte mi nájsť odpoveď na otázku, ktorá ma trápi už niekoľko rokov, a to čoraz viac. V noci sa budím spotený, nepomáha už ani ríbezliak.
Prvé vážne varovania zazneli vo februári. V marci začala hystéria stúpať a vygradovala až do predvčerajšieho nariadenia mestskej rady, že treba okamžite znížiť spotrebu vody o 100 miliónov litrov denne. Vo viacerých štvrtiach dnes už netečie pitná voda a platí prísny zákaz umývania áut a podobných roztopašností. Reč je o Kapskom Meste, "perle Afriky". O meste v štáte, kde stúpol počet obyvateľstva od roku 1950 z 13 miliónov na dnešných 56 miliónov a ďalej rastie, ako keby mali v zásobe tajný sladkovodný oceán.
