Pred pár týždňami prebehol televíziou dvojdielny dokumentárny film Apokalypsa Hitler. Takých a podobných je tam doslovne každý týždeň zopár. Proste jeden z mnohých dokumentov o druhej svetovej vojne, tento viac o jej hlavnej postave.
V Berlíne jestvuje nám menej známy pamätník pripomínajúci víťazstvo Sovietskeho zväzu v roku 1945. Je to gigantický monument, o ktorý je dobre postarané - okolo roku 2004 bol podrobený reštaurovaniu za 11 miliónov Eur.
V nedeľu boli na Slavíne ruskí Noční Vlci, na svojej ceste do Berlína, pripomínajúcej koniec vojny. Alebo víťazstvo vo vojne. Pripomenúť si obete vojny, nezmyselnosť vojny.
Metropola Saska, príjemné miesto pre každého, koho zaujímajú dejiny či stará architektúra. Jedným slovom mesto, na ktoré môžu byť obyvatelia právom hrdí. Ale je tu aj história, ktorú nemožno nazvať peknou ani v zlom vtipe. História plná krvi, ohňa, krvi a utrpenia.
Treba konkrétne spomenúť, čo v kritickom roku robila americká armáda. S augustom 1968 v ČSSR stačí porovnať jeden (ne)vydarený deň americkej armády z marca 1968.
Február 1968: Americká armáda kompletne zničila 35-tisícové mestečko Ben-Tre, tisíce ľudí zhoria zaživa po použití napalmu, strašnou smrťou umierajú ženy a deti. Predstaviteľ americkej armády prednesie pamätnú vetu: „Jediný spôsob ako zachrániť Ben-Tre pred komunistami je zničiť ho.“
Blíži sa nám 50. výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, 21. august 1968. Je to okrúhle výročie, aj situácia Západ versus Rusko je napätá, tak sa dajú očakávať a už aj prebiehajú masmediálne orgie.
Podľa môjho názoru, založeného na tom, čo o NS viem, nebol ani jedno, ani druhé. Táto ideológia samú seba nikdy nedefinovala ako pravicovú alebo ľavicovú. Hitler bol pomerne veľmi špecifický pokiaľ ide o jeho socializmus (a vo všeobecnosti mal veľmi pozitívny postoj k socializmu).
U příležitosti včerejšího Svátku zesnulých předků (Ahnenfest/Samhain) uspořádaly sdružené kamarádské spolky v Rakousku pietní akt k uctění památky padlých vojáků obou světových válek.
"To, či bolo bombardovanie oprávnené, odôvodnené, alebo morálne v poriadku, nechám na čitateľa," napísal istý v britskom Oxforde doškoľovávaný slovenský historik. Týkalo sa to extrémneho vojnového zločinu - bombardovania Drážďan Britmi a Američanmi. A tak som sa začítala pozornejšie.
Padol tu v rozprave taký pojem "nacistické podtóny v ĽSNS". Bol spomenutý celkom správne, lebo tak sa to akosi na verejnosti pociťuje, hlavne pod tlakom médií, že tá strana má naozaj také podtóny a že obsahuje nejaké prvky tzv. nacizmu.
Na začiatku 20. storočia možno vidieť v Európe jeden veľký a základný protiklad: na jednej strane sú tu štáty morskej civilizácie, posadnuté financiami, kolonizáciou a nekonečnou industrializáciou, a na druhej strane tradičné veľké vnútrozemské, doslovne tisíc rokov rastúce spoločenstvá.
Bola raz krajina, kde mal kráľ tri dcéry. Dve ho mali rady ako zlato a diamanty, tretia ako soľ. Král sa nahneval a nechal všetku soľ hodiť do rieky. V krajine sa nesmela žiadna soľ vyrábať, dovážať, používať.
Je to presne 70 rokov, čo 6. augusta 1945 Američania zhodili prvý raz atómovú bombu na Hirošimu. Uvádza sa približne 140 000 obetí na životoch, v absolútnej väčšine civilov. O dva dni neskôr zhodili variantu bomby na mesto Nagasaki. Tam sa uvádza 70 000 obetí.
Informovaní učitelia a študenti histórie sú si dobre vedomí skutočnosti, že Druhá svetová vojna nevyriešila žiadne väčšie problémy sveta. V skutočnosti vytvorila nové, tak isto ako Prvá svetová vojna. Sovietska hrozba svetovému mieru a obchodná rivalita medzi Japonskom a Spojenými štátmi sú len dva príklady predvojnových problémov, ktoré sa stali ešte akútnejšie práve príčinou tejto vojny. Americké domáce problémy, vrátane národného dlhu, nezamestnanosti a rasových nepokojov, lomcujú Amerikou viac a viac a môžeme dôvodne argumentovať, že dve Svetové vojny urobili tieto problémy len väčšími a to rýchlejšie.
13. února 1945 začal útokem na bezbranné a uprchlíky beznadějně přeplněné Drážďany největší válečný zločin druhé světové války. Toto město bylo ve dvou vlnách bombových náletů zničeno a spáleno na popel. Třebaže ohňové bouře a útoky tisícihlavých bombardovacích perutí musela přestát i jiná města jako Hamburk nebo Kolín, drážďanský masakr předčil naprosto vše – dokonce i útoky na Tokio, Hirošimu a Nagasaki.
Sú veci, ktorým verím, ale väčšinou sa snažím byť opatrný Klamstvo v politike priletí z ľubovolnej strany.Najnovšie som našiel na virtuálnom stole foto, ktoré ukazuje, ako boli sfalšované originál
Termín „Německý hospodářský zázrak" popisuje rychlou obnovu a rozvoj ekonomiky v Západním Německu a částečně i Rakousku po druhé světové válce. Tento výraz byl poprvé použit v britských Times v roce 1950.
Obvykle se uvádí, že Německo přepadením Polska. Vedle Německa jako spoluviník se občas ocitá i Sovětský svaz za svůj vpád do východopolských území podle tajného dodatku k německo–sovětské smlouvě o neútočení 16 dní po vypuknutí polsko–německé války.
Keďže sa postupnou krízou anglosionizmu (vyhlásili ju sami) množia rôzne hľadania kompromisov a alternatív, ktoré alternatívami nie sú, ukladáme do kroniky dôležitý článok z Propu, aby sa nezabudlo, s akým skutočne reálne zmrdnutým zločineckým systémom máme všetci stále do činenia.
Táto úvaha o povstaní a jeho dvoch tvárach nebude ani tak o konkrétnom priebehu historických augustových udalostí, skôr o pohnútkach, ktoré boli za nimi, či o tom večne ľudskom…
Na svete sa prakticky neustále bojuje, a to aj blízko alebo priamo v Európe. Niektorí si nahovárajú, že súčasní stredoeurópania nie sú motivovaní zobrať zbraň a ísť sa navzájom vraždiť, ale hlboko sa mýlia.
Je všeobecne známy výrok, že história sa opakuje. Opakuje sa v malých cykloch, väčších, aj veľmi dlhých. Tie kratšie opakovania spozoruje vnímavý človek sám, ale tie, ktoré presahujú dĺžku života jednej generácie, alebo aj celých civilizácií, dokáže zaznamenať zvyčajne len pripravený špecialista.
