nordikum

počet: 41

nastaršia tradícia severných bielych rás

V Germanistane začala kampaň zameraná na zlepšenie povesti pritečencov.

Nechcem prepisovať alebo kopírovať celé články, tu je odkaz:

 

Kedysi bol sviatok každý začiatok v mesiaci, ľudia tak mali lepší pojem o čase. Dnes z nich zostalo len niekoľko viac či menej zachovaných zvyškov, hlavne 1. máj, 1. november, 1. január, 1. apríl.  Sviatok hmiel sa mi ale začína čoraz viac pozdávať ako jeden z najautentickejších zachovaných tradícií.

Nedávno tu bolo na čestnom mieste videjko Čo sa stalo s deťmi. Človeka to primälo chvíľu rozjímať nad témou, na ktorú inak nieto času.

Nemám z detstva žiadne video a dokonca ani žiadnu fotografiu. Mama a tata necítili potrebu zvečňovať prchavé chvíle v presvedčení, že naše detstvo v nás zostane tak akosi komplexne a parciálne záznamy nie sú potrebné. Keď som ale uvidela fotografiu súčasných iránskych detí, zostala som v úžase.

 

Ak ste ju nevideli, môžete zájsť do Japonska. Alebo do Číny - na výber budú postupne tri mestá. Zatiaľ nevedno, ktoré. Alebo môžete vycestovať do Južnej Kórei. A potom zrejme do USA. Následne možno príde do úvahy Nový Zéland, Juhoafrická republika a Brazília.

V minulých dňoch tu pri téme občianskych nepokojov v Poľsku padla známa veta "Násilie nič nerieši".

Nuž, ťažko povedať, v dnešných časoch štáty aplikujú násilie otvorene, prinajmenšom od prvej Iráckej vojny v roku 1991 je násilie vyhlásené za legálny spôsob riešenia medzinárodných problémov. Okrem toho násilie nás denne zaplavuje z médií, aj to reálne, aj to fiktívne, "umelecké".

Nie, nebojte, nebudem robiť veľké úvahy. 

Je to staršie video, ale našiel som ho na stole len nedávno. 

Na začiatku 20. storočia možno vidieť v Európe jeden veľký a základný protiklad: na jednej strane sú tu štáty morskej civilizácie, posadnuté financiami, kolonizáciou a nekonečnou industrializáciou, a na druhej strane tradičné veľké vnútrozemské, doslovne tisíc rokov rastúce spoločenstvá.

Jestvuje ten termín "alternatíva", ktorý z nedostatku lepšieho slova označuje akúsi protisystémovú opozíciu. Opozícia nie je nič neobvyklé, každý systém ju úplne zákonite má, ale na rozdiel od bežnej formálnej politickej opozície, ktorá spochybňuje len konkrétne dianie, strany a ľudí, je "alternatíva" pomenovanie pre vážnejšiu rozdielnosť v hodnotách a svetonázore.

Bola raz krajina, kde mal kráľ tri dcéry. Dve ho mali rady ako zlato a diamanty, tretia ako soľ. Král sa nahneval a nechal všetku soľ hodiť do rieky. V krajine sa nesmela žiadna soľ vyrábať, dovážať, používať.

Z úcty k Francúzsku, k jeho dnes už postupne udusenej kultúre, ponúkam zaujímavý film, v preklade nazvaný "Nádherná zelená". Zároveň je to darček na zamyslenie k tomu dnešnému  26. výročiu konca komunizmu v ČSSR.

Kultúrna a etnická integrita je pojem, ktorý musí vstúpiť do verejnej debaty. Kultúrna a etnická integrita je hodnota, ktorá bude musieť byť verejne uznávaná.

Realisticky videné, k zmenám systémov zriedka dochádza priamym mocenským tlakom zdola. Opakovane sa deje čosi iné: za prvé, bosovia dokafrú všetko, čo môžu, a za druhé sa vládny pojmový aparát stane tak nefunkčným, že je nutné ho zmeniť.

 Kdesi vo vesmíre bola raz jedna planéta. Celá bola zaplavená oceánom, boli na nej iba dva veľké ostrovy. Na jednom z týchto ostrovov sa postupne vyvinula civilizácia. Boli tam krajiny s mestami i dedinami, polia i lesy, ľudia dobrí aj zlí. Nevedeli, že okrem ich ostrova je na planéte ešte iný ostrov. Až jedného dňa sa odvážni moreplavci vybrali na objaviteľskú plavbu a tento druhý ostrov objavili. Zistili, že je tam rovnako pekná príroda ako na ich ostrove, ale že tam žijú iba nejakí jednoduchí domorodci. A tak sa tam potomkovia smelých objaviteľov usadili.

Treba sa zamyslieť nad tým, prečo USA (z ich pohľadu) musia ovládať Európu. Samozrejme, Európa je veľké centrum bohatstva, križovatka, ľudská sila a kreatívna inteligencia - tá dokonca väčšia, než si Američania uvedomujú.

Posledné udalosti, ako napríklad zvrhnutie vlády na Ukrajine, odlúčenie Krymu a jeho rozhodnutie pripojiť sa k Ruskej Federácií, následná vojenská kampaň proti civilom na východnej Ukrajine, západné sankcie voči Rusku a nedávny útok na rubeľ spôsobili určitý fázový posun v ruskej spoločnosti, o k

Dmitry Orlov

Nie som Charlie Hebdo. Tieto anarchistické noviny boli priamym nepriateľom našej strany Národný front a pred niekoľkými rokmi jeho novinári zbierali petičné podpisy, aby naša strana bola zakázaná. Všetci politici, ktorí šli demonštrovať, nie sú Charlie, ale komedianti. Môžu organizovať šou s mediálnym útokom a heslom Je suis Charlie, dočasne zmobilizovať národ, ale nie sú schopní ochrániť krajinu od prílevu imigrantov z juhu

Chelemendik

V predchádzajúcom som hovoril o ľudských typoch v závislosti od hodnôt, ktoré vyznávajú, od ich postoja k spoločnosti, od postoja k svojim blížnym, k sebe samým, aj od ich stratégie prežitia. Uviedol som, že v zásade každý z nás môže byť zaradený do jednej zo štyroch základných typových kategórii: sme buď psychopati, tuláci, lunatici alebo gazdovia.

Stránky

Touto vetou "Silné reči, skutky nikde" ohodnotil nedávno Okoloidúci určité prejavy politikov či teoretikov.

Samozrejme, mal pravdu - politici v rečiach vždy prekonávajú svoje činy. 

Rozhovor je už pár mesiacov starý. Pani Oppltová, športová strelkyňa a majiteľka obchodu so zbraňami, v ňom spomína, ako jej v roku 1998 vykradli obchod a ľutuje, že nebola schopná sa brániť.

Pamätám si na jedno z prvých sociálnych poučení, ktoré som zachytil, keď som tam prišiel nielen na nejaké školenie či veľtrh, alebo len tak sa turisticky potulovať, ale teda pracovať. 

V poslednej dobe zaznela debata o "jadre Európy" a o tom, že sa Fico k nej so Slovenskom prihlásil. Vznikli okolo toho nejaké pochybnosti, odmietanie.

Kým národ píše a spieva takéto piesne, tak máme nádej.

To, že belochom chýba iba vôľa, naznačuje aj toto malé video.

V tieto dni sa zmenilo logo, namiesto zemegule, na ktorú sa pozeráme z výšky, je tu biely lev, ktorý sa sám pozerá z nadhľadu.

Jedna myšlienka k téme, ktorá je na alternatívnych weboch stále aktuálna.

Človek, k tomu, aby mohol pochopiť svet, mal by najskôr poznať sám seba, mal by sa naučiť pýtať sa správne otázky. Keď si na ne nevie odpovedať, mal by sa pýtat iných.

Som presvedčený o tom, že ľudia s malým duchom, čo je dnes takmer každý, jednoducho nemôžu uniesť bremeno nezávislého, slobodného, tvorivého a autentického bytia, a práve preto ľahko odovzdávajú svoj osud do rúk Systému.