Podľa slovenskej Wikipédie - Biela vrana je slovenské ocenenie, udelované od roku 2008 ľuďom, ktorí preukázali občiansku statočnosť a svojimi postojmi upozorňujú na problémy spoločnosti, hoci im to prináša problémy.
Ako sa hovorí, za dobrotu na žobrotu. Darmo sú Hlavné správy pedantické v dodržiavaní faktickej pravdy a politickej korektnosti - naši nepriatelia ich nemajú radi a nebudú mať radi.
Náhodou som dnes išiel okolo Hodžovho námestia. A naozaj, postávali tam akýsi ľudia.
Rozostavaní pravideľne, ale vo velkých rozostupoch, aby ich vyzeralo viac. Premohol som sa a prešiel som sa medzi nimi, či nestretnem niekoho známeho :) Ale nestalo sa tak.
V týchto dňoch vyhodila neoficiálna agentúra americkej armády, zvaná Globsec, výsledky prieskumu verejnej mienky vo Východnej Európe. Chceli zmapovať "trendy vývoja 2019".
Najväčší Slovák je druh televíznej relácie, ktorá bola prevzatá (a predpokladám aj draho zaplatená) myslím niekde z anglickej televízie. Dá sa predpokladať, že vo všetkých krajinách, kde prebehla, spôsobila určité hlavybolenie a spory.
Je mi ľúto vážení, ale bude naozaj potrebné opätovne oživiť kategóriu "podčlovek", ktorá asi najlepšie vystihuje tamtú protestujúcu bratislavskú svoloč. Keďže mnohí ľudia, pod vplyvom povojnovej propagandy, tento pojem nesprávne spájajú s inou, t.j.
Už mi toto zabitie Filipínca začína ísť hore krkom. Nuž, všetci vieme, že pro-systémové médiá a slniečkári doslova milujú vykorisťovať tento druh tragédií.
Priestory Paneurópskej vysokej školy, kde sa akcia konala, zodpovedali svojou výzdobou duchu podujatia – celá aula bola lemovaná panelmi, na ktorých boli články s kauzami vlády a konšpiračnými schémami údajných personálnych prepojení. (Vraj to všetko boli texty Jána Kuciaka.) Na čelnej stene visel obrovský čierny plagát, na ktorom bolo napísané niečo ako „Študenti FM PEVŠ za splnenie záverov XV. zjazdu KSČ“, alebo niečo tomu podobné. Skrátka, konšpiračné hniezdo par excellence, chýbali už len sviečky a oltárik novodobých svätých.
Výsluch trval osem hodín a vypočúvali ju striedavo traja kriminalisti. To nie je bežné vypočutie svedka. Okrem iného im Holcová odovzdala mobil. Ale odmietla spolupracovať a dať im heslá k nemu.
Vyšetrovanie Kuciakovej vraždy vraj prevzal nejaký medzinárodný tím, čo, ak by sme boli optimisti, by mohlo naznačovať približovanie sa vrahom, pretože tí prišli spoza oceánu.
Je totiž definitívne jasné, že na malom Slovensku niet sily, ktorá by objednala vraždu a zostala pritom neznáma. Na Slovensku sa všetko prekecne a prevalí, všetky plánováné vraždy mafie boli vždy neoficiálne jasné a poznala sa skupina páchatelov. Bolo to aj v prípade spolitizovanej vraždy Tupého. Prípad Valko je iný, tam je to buď náhodná alebo súkromná vražda.
Poznám ornitológa a zanieteného sokoliara, ktorý celý život tvrdí jednu vec. „Hniedzoš“ - to je dravec, ktorého sokoliar vyberie z hniezda ešte, ako mláďa, následne ho vychová a naučí ho loviť je vždy oveľa lepší - odvážnejší lovec, ako dravec, odchytený v prírode v dospelosti, pretože dospelý sokol má reálne skúsenosti z prírody a uvedomuje si aj nebezpečenstvo, ktoré mu pri love hrozí. Kdežto hniezdoš nemá pri love koristi takmer žiadne zábrany a pokiaľ je správne vychovaný, potom loví svoju korisť nesmierne efektívne a pre svojho chovateľa sa stáva „hotovým pokladom“.
Vysmiatych, nepotrestaných kriminálnikov je na Slovensku veľa a pribudol ďalší. Vrah partnerov Kuciaka a Kušnírovej, ktorý možno sedí teraz v bratislavskej kaviarni, sŕka voňavé espresso a pozerá na ľudí, čo pripravujú ďalší piatkový protest. Napadá mi pritom sa spýtať: „Nie je vám pri takom pocite čudne?“ Mňa sa rozhodne zmocňuje pocit bezmocnosti, ktorý sa mieša so strachom. Hlavne keď si pritom uvedomím, že tzv. „talianska stopa“ sa ukazuje byť zavádzajúca a krokom do absolútneho prázdna. Mimochodom, viete kto na túto stopu upozornil ako prvý?
V Decembri minulého roka si jeden zbytočne menovať zberateľ vybavil, aby mu Piešťany vystavili vo výstavnej miestnosti jeho obrazy, diela maliara Načeradského. Veď viete, každá exhibícia dobrá pre kšeft.
Pozrem na portál Hlavné správy a vidím: články majú vyče 500 komentárov, aj 700.
Je to tak už dlhší časť. V poslednej dobe sa síce HS stávaju provinčne kádeháckymi, no ale to je proste ich svetonázor. Podstatnejšie je, že ale sú dobrým dôkazom, že ľudia sa predsa len preberajú.
No hej, kým boli peniaze, pokyny a skvelá prespektíva, všetci štekali za žiarivý anglosionizmus. Teraz sa ale situácia všade zahrieva: ako vieme, USA sú neisté, Británia odskakuje, Frnacúzsko zúfalo experimentuje, V4 je výrazne "xenofóbna".
V menu hore napravo je pod hlavičkou Štát päť druhov moci. Nie je to nejaké absolútne objektívne rozdelenie, ale azda praktické. Politická moc, súdna moc, finančná moc, ideologická-masmédiálna moc a moc mimovládok.
Ešte k „argumentu“ o tom, ako Európa potrebuje osvieženie a zmultikultúrnenie.
Živé organizmy sú viazané na určité prostredie. Každý má svoju optimálnu lokalitu, kde žije v rovnováhe s inými druhmi. Aj človek je súčasťou prírody a aj on je adaptovaný na určité lokálne prostredie. Na množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia, na rastliny, ktoré v danom prostredí rastú, na miestnych parazitov či predátorov, terén, možnosti obživy, na miestnu vodu... je to tisíc vecí, ktoré by sa dali spomenúť.
Prepáčte mi, ale tomuto som naozaj nevedel odolať. Dúfam že ma riaditeľ tohto skvelého portálu s týmto príspevkom nevyrazí, ale ja som sa fakt skvelo bavil. Prevzaté z portálu Topky.sk zo dňa 27.01.2014 05:00
Raz, už je to tak strašne dávno, sme v práci viedli diskusiu o zmysle odporu proti komunizmu. Jeden kolega, ktorý nás vtedy zásoboval ilegálnymi materiálmi od Charty 77 a podobnými vtedy ukončil diskusiu emocionálnym postojom, že jemu je už všetko jedno, on síce vie že ide hlavou proti múru, ale je mu to skrátka jedno, lebo on má toho všetkého plné zuby a nemôže inak. Podobné pocity sa ma zmocňujú keď v poslednom čase sledujem diskusie okolo divadelnej hry Natálka
Keď mi kedysi Karel Kryl hovoril, že takmer nepozerá televíziu, lebo ju považuje za masový debilizátor, čo dokázali dlhodobé výskumy na Západe, nie veľmi sa mi chcelo uveriť mu. Najmä preto, že som v tom čase pracoval pre televíziu a zdalo sa mi, že scenáre, ktoré píšem, nikoho neoblbujú. Neskôr, keď som vymenil štátnu televíziu za komerčnú a úroveň programov sa posudzovala iba z hľadiska sledovanosti, a teda zisku, aký môžu priniesť, spomenul som si na Karlove slová.
