Zajtra sú voľby v USA. Od zajtra začne kvalitatívne iná situácia v tejto spoločnosti, ktorá povedie k jej vnútornému rozpadu, k určitému typu občianskej vojny.
Nemienim tu teraz znova rozoberať medicínske aspekty vírusu choroby Covid-19, o tom sme písali doteraz. Teraz chcem zanalyzovať spoločenské reakcie a správanie sa najmä alternatívy.
Na svojej ceste po Európe v rámci predvolebnej kampane do EU parlamentu sa Marine Le Pen a jej spolubojovníci zastavili aj v Bratislave. Hostila ich teraz už ich spriatelená strana Sme Rodina na čele s Borisom Kolárom.
Včera (2018.12.07) mala nemecká strana CDU zjazd v Hamburgu a volili svojho nového šéfa, ktorý nahradí konečne odchádzajúcu Merkelku. Považujem tento moment za výbornú ukážku typického bifurkačného bodu, moment, keď viacmenej náhodné efekty rozhodujú o smerovaní budúcnosti. A rozhodli - zle.
Globálny pakt OSN o migrácii nám rozbúril hladiny verejnej mienky i politiky a to až do takej miery, že hrozí demisia ministra zahraničných vecí Lajčáka (a v kuloároch sa už šepká o šokujúcej náhrade).
Dnes naozaj nebudeme riešiť nič extra komplikované, len si zhrnieme zopár základných faktov. O kultúrnom marxizme počuť neustále (ok teda, mám na mysli tzv. alternatívny priestor, event.
Len toľko môžu konštatovať Spojené štáty americké pri vyhadzovaní svojich teoretických spisov o New American Century - ovládnutí celého sveta v 21. storočí - na smetisko dejín. Aj Big Ben im už odzvonil. Jedným z posledných nemohúcich gest americkej administratívy sa stalo pohrozenie sankciami, touto ešte nedávno obávanou zbraňou - komuže to? no priamo Británii za jej lokajské poklonkovanie pri nedávnej návšteve prezidenta Číny Xi Jinpinga.
V masmédiach ale aj na alternatívnych stránkach sa znova a znova riešia problémy sveta a ťažkosti spoločnosti. Je aj určitý trend zhoršovania tých faktov, čo sa valia na populáciu. Ešte donedávna aspoň tie masmédia udržiavali dobrú optimistickú náladu entuziastického budovateľa kapitalizmu.
Treba sa zamyslieť nad tým, prečo USA (z ich pohľadu) musia ovládať Európu. Samozrejme, Európa je veľké centrum bohatstva, križovatka, ľudská sila a kreatívna inteligencia - tá dokonca väčšia, než si Američania uvedomujú.
Európska únia vstúpila (zatiaľ len) do ekonomickej vojny proti Rusku. Dnes vstúpila do platnosti III. vlna ekonomických sankcií zo strany EÚ, zatiaľ najextenzívnejšia. Najprv to išlo pekne po masle. Prvá vlna sankcií bola schválená ľahko a rýchlo.
Sami majíce před očima tvar a podobu nepřítele zůstaneme mu neviditelní, bez tvaru bez podoby. Zůstaneme celiství, zatímco nepřítel bude rozdělen, zůstaneme stmeleni v jediný šik, zatímco on se rozpadne na deset dílů. A udeříme-li na něj v takové chvíli, bude nás rázem jakoby deset na jednoho.
V auguste 2013 si Západ mlčaním pripomína okrúhle 60. výročie štátneho prevratu v Iráne, keď americká CIA v spolupráci s Veľkou Bitániou zvrhla demokraticky zvoleného iránskeho premiéra Mohammada Mosaddegha a nainštalovala do čela štátu svoju bábku - degeneráta a despotu Pahlavího. A koncom novembra si s rovnakým mlčaním pripomenie 70. výročie udalosti, v ktorej má štátny prevrat a odinštalovanie demokracie v Iráne svoje korene - Teheránsku konferenciu. Vtedy, od 29. novembra do 1. decembra 1943 (sic), si v Teheráne na veľvyslanectve tri spojenecké svetovládne svine porcovali budúcu vojnovú korisť. Presnejšie, svet si delili dve sionistické svine a jedna bolševická. Roosevelt, Churchill a Stalin.
