Černošské hnutia pod značkou „Black lives matter“ v posledných týždňoch znásobili svoju aktivitu a lokálne sa týmto anarchistickým a seba rasovo označovaným čiernym silám podarilo dosiahnuť viaceré pouličné aj mediálne víťazstvá.
Takže sme zaznamenali, že v Spojených štátoch amerických už vyše týždňa vládnu na uliciach nepokoje. Je ťažko odhadnúť, na koľko sú či boli vážne. Respektíve, s odstupom pár dní vidno, že to bolo slabé politikum a v podstate to bolo len rabovanie a ničenie spodiny.
Globálne otepľovanie a znečisťovanie prírody, migračná kríza, narastajúca nerovnosť medzi chudobnými a extrémne bohatými, bankové a korporátne otrokárstvo, islamský terorizmus či všeobecne násilná kriminalita inorasových cudzincov v európskych krajinách, vojnové zločiny USA a hroziaca vojna
Niektorí ľudia v našej spoločnosti majú falošný dojem, že jedinou odlišnosťou medzi ľudskými rasami je farba pleti - ide o vieru, ktorá je zjavne nepravdivá.
Dysgenika (ang. „Dysgenics“ alebo „cacogenics“) študuje faktory, ktoré spôsobujú akumuláciu a neustále trvanie defektných alebo znevýhodňujúcich génov.
Je to naša dnes už každodenná skúsenosť, niečo, čo tu ešte nedávno nebývalo. Súčasťou kampane, ktorou chcú mocní sveta docieliť ďalšie oslabenie a zdegenerovanie bieleho ľudstva je aj neustále propagovanie černochov.
Je nepísaným - a možno aj písaným, neviem - pravidlom, že smetiareň musí každý víkend vyprodukovať tému, ktoré umožní diskusným zeleným mužíčkom (platiacim si zo sadomasochistických pohnútok - inak sa to nedá vysvetliť - prístup k takzvanému prémiovému obsahu online kontajnera) vášnivo prepytujem diskutovať. Top témami sú buziveselky okorenené adopciami dietok homosexuálmi, sexuálna výchova na školách a ako pápež ojebal Bezáka. Autormi sú obvykle všelijakí bratislavskí pošukovia, ktorí nám predvádzajú svoje myšlienkové pózy á la plechový Šóne Náci na korze, s cieľom presvedčiť nás, akí sú skvelí. Spektrum osvedčených tém tento raz rozšírila akási Borušovičová. Podľa toho, čo popísala, ide o osobu silne hysterickú. Už Freud pri tejto nepríjemnej diagnóze radil ako účinnú podpornú terapiu facku. Preto nečudo, že si za tému zvolila "Bijete deti? Zaslúžia si a inak sa nedá?". A k nej strašidelný obrázok ako z pokračovania Mlčania jahniat.
Tupý byrokrat Pan Ki-Mun: "Verím, že táto tragédia bude výzvou do akcie na vyššiu ochranu migrantov a zlepší vnímanie imigrácie v očiach verejnosti." Starostka ostrova Lampedusa Giusi Nicolini: "Nemáme viac miesta. Pre živých, ani pre mŕtvych."
Je celkom možné, že postupujúcej idokratizácii presstitútov možno ďakovať za to, že si neuvedomili, čo fotky zobrazujú. Ukazujú totiž nielen minulosť a súčasnosť jednej budovy Detroitu, čoby symbolu mesta, ale azda aj celej dnešnej (americkej) civilizácie. Minulosť - upravená škola, športoviská, knihovne - a v nich veselí, roztatárení, dobromyseľní, baviaci sa černoškovia. Takí slobodní, prinášajúci tú multikulti. A potom je na fotke vždy aj prítomnosť - rozklad, rozpad, špina, úpadok.