Zajtra, v nedeľu 24. septembra 2017, majú v republike BRD parlamentné voľby. O tri týždne sú voľby v Rakúsku.

Je všeobecne viditeľné, že systém urobil všetko pre to, aby voľby prešli. Najväčší zdroj nespokojnosti občanov, imigrácia hnedoidných etník, bol stopnutý ako na Balkáne, tak aj v Stredomorí. Zrazu to išlo - aj keď rozumný človek nemôže dúfať či predpokladať, že je to natrvalo. Rozumný človek vidí tú umelosť, ale volič, štatistický podpriemer populácie riadiaci sa pocitmi, nie rozumom, ten na tento falošný dočasný podvod skočí.

Nadalpské oblasti strednej Európy, teda hlavne spomínané Nemecko a Rakúsko, sú zaujímavá "prírodná" rezervácia, prensejšie, antropologická rezervácia. Dlhodobo je to oblasť významných zdrojov, a to ako ľudských, tak aj kultúrných. Nazbieralo sa tam memetické poznanie, ktoré je ťažko prenosné a bez preháňania možno povedať, že vo viacerých ohľadoch unikátne. Aj keď u nás pod vplyvom židovskej propagandy sú občas tendencie  sa dištancovať od "zlých Nemcov", je to ako pokus rozhádať sa so siamským dvojčaťom. Proste to nejde len tak ľahko a podobný pokus by bolo skôr len povrchné hranie sa.

Napriek spomenutému zostáva jeden fakt, ktorý sa v týchto voľbách potvrdí: Nemci nebudú až tak výrazne voliť alternatívne strany, ako by bolo treba, ba ani také strany vlastne nemajú, a čo je symbolicky akoby najhoršie, zvolia si za kancelára zasa tú istú osobu, neomarxistku a sionistku Merkelovú, ktorá im osobne a explicitne v roku 2015 (a následne) vpustila do krajiny bez preháňania pár miliónov špinavých čiernych vriec spermií.

Je to niečo, čo bolo pred tými dvoma rokmi ťažko predstaviteľné a koniec-koncov sama Merkelka alebo jej bábkovodiči vtedy váhali, či do týchto volieb ešte ona osobne pôjde. Ale nakoniec zrejme dospeli k tomu, že aj keď je tá baba symbolom politickej podlosti, stále má vnútrostrannícku moc, ktorú nik nemôže nenahradiť. Bábkovodiči zvážili, že voľby aj tak nie sú o sympatiách voličov - ale o neexistencii skutočnej alternatívy. Zvlášť nemecké voľby v tomto období nie sú o tom, že voliči posudzujú kandidátov, ale len o tom, či sa voliči chcú viesť na voze systému, či sú ochotní kolaborovať.  Niečo podobné, ako bolo v Československu po "vstupe bratských armád" v roku 1968 - vtedy si systém volal ľudí jednotlivo a pýtal sa ich, či súhlasia "so vstupom". A oni súhlasili.

Nemcov sa síce dnes nepýtajú jednotlivo a osobne, ale otázka je:

"Súhlasíte s tým, aby ste mali nadpriemerné európske platy a benefity zároveň kombinované s nadpriemernými sociálnymi istotami, alebo chcete dopadnúť ako Grécko alebo Východná Európa? ".

Nuž, a tak oni zväčša súhlasia. Koniec-koncov, ako by na takú otázku odpovedali ľudia vo Východnej Európe? Zbytočná až smiešna otázka, že.

Samozrejme, Nemci vidia čierne papule v centrách miest. Vedia, čo to znamená. Znamená to, že sa homogénna biela spoločnosť zmení na multirasovú, že sa vytvoria vedľa seba slumy, špinavé štvrte, od ktorých budú ako-tak izolované štvrte bohatých - tak, ako to zaviedli tradičné a dlhodobo otrokárske spoločnosti Británie a USA. Toto Nemci vedia a okrem nemožnosti inej voľby ich postoj ovplyvňuje aj myšlienka, že keď to prežili angloameričania, dokážu to aj oni. Heslo "Wir schaffen das"  sa tak mení z významu "dokážeme im pomôcť" na "osrali sme žida, oserieme aj negra". Či to naozaj tak je, či to zvládnu, som si nie istý. Ale Nemci dobre vedia, že aj toto je pomsta za prehratú vojnu a berú to tak, že keď doteraz dokázali so systémom vykývať, že to, čo im zobral z ľavej ruky si oni následne pritiahli v dvojnásobnej miere  pravou, tak aj teraz to s anglosionistami nejako zahrajú. A okrem toho, každý skúsený pozorovateľ života vie, že žiadne veci nie sú trvalé a ani tento multirasový stav nebude večný. Odvážim sa tvrdiť, že nech sú Nemci a nemecká kultúra taká či onaká, nie sú naozaj politicky naivní. Majú medzi sebou slniečkarskych vítačov, a absolútna väčšina je vo svetonázorových otázkach pokrytecká, prípadne má pokerovo nehybnú tvár, ale nie sú naivní a vedia svoje. 

Ale vráťme sa k voľbám. Kým teda vo výmenu toho pandrláka vo vedení ľudia dúfali, treba si pripomenúť, že nik ani na moment neveril, že by tu, v strednej Európe, mohli voľby zmeniť niečo podstatnejšie, že by to anglosionisti, kým majú moc, dovolili. Preto nie je žiadnym prekvapením, že ani tieto voľby nič nezmenia, ani nič nebudú indikovať. Bude to len ďalší úplne nepodstatný cirkus - tak ako absolútna väčšina podobných predtým.

Podstatné je niečo iné - skutočný tlak v národoch týchto zemí. Budú sa prejavovať ostrejšie strety s novou hnedoidnou, a navyše islamskou rasou, alebo sa systému podarí zatlačiť konflikty do úzadia až do doby, keď parazit nabujnie do sily nevyrezateľného nádora? To je hlavná otázka, na ktorú je odpoveď, ako vždy, daná v prvom rade tým, či je človek  optimista alebo pesimista. Ja som si istý, že dnešný farebný islam nemôže žiť s bielou spoločnosťou ani na moment v kľude, že rozpory a reakcie budú okamžité a trvalé. V tom kontexte možno povedať, že je vlastne aj trocha dobre, že v Berlíne bude sedieť baba Morena naďalej, že ju naoko nevystrieda nejaký učesaný Macrónik. Takto budú masy viac motivované, budú ju mať stále pred sebou ako symbol jedného veľkého nechutného zla.

Strednú Európu čaká reálne poznanie a vytriezvenia, začiatok skutočného konfliktu spoločnosti s niečím, pre čo je aj slovo parazit len eufemizmus. Nepreháňam, udalosti v Sýrii sú toho určitou ukážkou. Bude to takmer ako v tejto známej klasike: