Zmysel demonštrácie 17.11.2020
Bola demonštrácia presne pred mesiacom, a nič moc sa nestalo. Napodiv, táto, pripravovaná k výročiu Sametovej revolúcie, vzbudzuje u vládnych predstaviteľov viac nervozity.
Je objektívna pravda, že vlna nespokojnosti medzi občanmi stúpa. Nemôže to byť ináč, pretože je už mesiac a pol tvrdý lockdown, ale napriek tomu sú prognózy neusále ponúkané ako zlé. Mnohí sa ocitajú na hrane finančného nedostatku - a nehovorím tu o nepodstatných pseudoumelcoch a podobných slepých črevách spoločnosti, ale o oblasti služieb, na ktorú sú napojené ďalšie remeslá. Okrem toho mnoho oblastí bežného života, ktoré sa dajú oželieť na mesiac-dva, už naozaj skoro pol roka nefunguje - a to už nie je otázkou skromnosti, ale spoločnosť stojí naozaj pred čiernou stenou a len dúfa, že cez ňu nejako zázrakom prejde. Ale zázraky sa dejú zriedka.
Je takmer isté, že minimálne na Slovensku sa priebeh Covid-19 naťahuje, aby vydržal do príchodu nejakej valcíny. Reči rôznej pokleslej alternatívy o čipovaní túto vážnu otázku bohužiaľ zaháňajú do oblasti bulváru, ale racionálny fakt je ten, že pre tieto peniaze si farmakologická loby je schopná kúpiť desať handier typu epidemiológ Jarčušku a desať bláznov typu Magorič.
Režim dospel už do takého stavu despocie, že proste neznáša slová nesúhlasu a kritiky. Premiér označuje opozíciu za fašistov a mafiánov - niečo, čo nie je v žiadnej ako-tak fungujúcej demokratickej hre možné. Takto označujú politických oponentov naozaj iba v totalite - v parlamentnej demokracii má každý formálne rovnaké práva, aj nárok na rovnakú úctu.
Ale na Slovensku už nie sme ani formálne fungujúca demokracia. Žiaľ, po dvoch rokoch besnenia na hrobe Kuciaka si pomýlení zvolili radikála a blázna Matovič,a a to zrovna v okamžiku, keď sa systém rozpadá pod ekologickým tlakom pandémie. A tak mu umožnil nahodiť v podstate výnimočný stav, teda despociu. A strašne sa to bláznovi zapáčilo.
Napriek odsudzovaniu režimov vonku, rozhodol sa náš slovenský režim demonštráciu kv ýročiu konca komunistickej totality v podstate zakázať. V nedelu posadil do Markízy ministra spravodlivosti Kolíka a ministra vnútra Mikulca, a obaja sa zhodne a výrazne občanom vyhrážali silou, ak pôjdu manifestovať proti vláde. To si dobre zapamätajme, je to v archíve.
Cieľ
Zajtra odporúčajú politici aj nepolitici, aby ľudia do ulíc išli. Niektorí radia si zobrať nejaké píšťalky, bubny či staré hrnce, taký spôsob protestu. Možno aj sviečky zapaľovať by zas nebolo zlé. Pokojne a dôrazne. Nik vám nemôže nič urobiť, z ničoho obviniť. Proti prípadnému vytláčaniu policajtami sa bránte pasívnym odporom, foťte si ich, ich čísla - ako režim útočí na slabých, tak aj režim možno kopnúť najlepšie cez žaloby na nízkych fízlovských idiotov - zvlášť tých aktývnych, čo porušia mieru.
Demonštrácia nemôže zvaliť režim, o tom nesnívajte - ale môže ukázať, aký naozaj je, aký je besný, neľudský. Samozrejme, že zdravá vláda by policajtov neaktivovala a nechala demonštrácii voľný priebeh - to ale Matovičova chorá vláda nedokáže, to by značilo, že doktor dal Igorovi veľmi silnejšie tabletky.
A zapamätajte si - nejde sa demonštrovať proti sklonu zemskej osi, ani proti zime, ani proti pandémii - proti prírodným veciam nemá zymsel demonštrovať. Ani nejdme tvrdiť, že sa Zem nekrúti - Zem sa krúti a pandémia jestvuje. Ktokoľvek bude ťahať občiansku nespokojnosť takým smerom, a to nielen zajtra, ale aj potom, ju doslovne premrháva, ničí, škodí jej.
A dajte si rúška. Ja viem, že sú medzi nami hrdinovia, ktorí proti rúškam bojujú, doma po nich skáču a pichajú do nich nožíkmi - ale minimálne na nepovolenej demonštrácii výborne kryjú tvar - takže iba debil by si ju nedal. Viem, že aj takí musia byť, ale normálnym by som sa čudovať, keby si legálnu masku nedali.
To je všetko
Táto demonštrácia nie je začiatkom konca, ona je len vyjadrenie toho, že Matovič skončí a že sme tomu radi. Je to len vyjadrenie toho, že neschopných bláznov nemáme radi a nebudeme ich tolerovať. Že budeme s radosťou pľuť na jeho (politický) hrob. To je všetko. Samého premiéra strhnú dejinné udalosti samé. My tú silu nemáme - ale vidíme tú jamu, do ktorej padá aj so svojimi kolaborantmi.
Možno tam ani nepríde veľa ľudí. Zdanlivo sa zrejme ani nič nestane - teda ak policajti niekoho nezabijú. Lebo oni nemajú právo sa dotknúť nás a my nemáme právo sa dotknúť ich - tak sa nemôže nič stať. Teda pozdrav pre drábov - biely život je nedotknuteľný. To je prvé pravidlo - pamätajte na to.
Ak sa niečo stane, čokoľvek, akokoľvek, bude niesť Matovič osobne vinu. On osobne, a to židokresťanským štýlom oko za oko, zub za zub.
takto to pred palacom vyzeralo vcera
https://ereport.sk/video-uz-dnes-zacina-revolucia-ludia-sa-zhromazdili-v...
Ten organizator Sihelsky vyzera ako naivny, ale na vsetko odhodlany chlapik
dali Matocivoci ultimatum aby do 24 hodin odstupil, lebo...
https://www.skutocnarevolucia.sk/
Dnes teda protest pokracuje.
To co bude zajtra bude podla mna jeden velky bordel (chaos, myslim to v dobrom) a a skutocne zavisi iba od toho kolko ludi pride. Ak malo tak policia to potlaci, rozpusti.
Ak vela tak zostanu v roli statistu
S tymi ruskami, je to dobry napad, naozaj system teraz vyzaduje aby sme mali legalnu masku, aj ked inokedy proti nim vysleveno bojuje :)
PS. pobavila ma vcerajsia akcia na Urade vlady - kde bezprostredne po pokojnej demonstracii zacal zvarat vstupnu branu
https://www.facebook.com/tomas.bachraty.71/videos/pcb.804383530359185/34...
Pamatam si vselico ale ze by sa brana na Urada vlady zvarala, to som este nezazil.
preklepy tam mam.. neda sa zeditovat. ospravedlnujem sa.
Neviem o NIJAKOM organizátorovi protestov.
Všetci ľudia, čo poznám, prejavili záujem ísť na sviatok vyjadriť svoj názor na dianie. Bez irónie.
Určenie nejakého údajného "organizátora", teda nejakého psychopata, je typické, ako si režim vytvára "oponentov". To kto je ten Sihelský? Kto povedal, že on je vôbec zapojený do nejakej organizácie???? Nikto - len policajní židofašisti.
Na tichý občiansky protest vyzvali mnohé osobnosti, politici. Tak nech nik nevyťahuje nejakého blázna. Na tomto prípade dobre vidno, ako režim umelo diskredituje. Prečo vlastne ten Sihelský nesedí v base, keď toto púšťa do éteru? (Žiaľ, podobná mechanika sa týka mnohých v a okolo ĹSNS - polovica z tých ľudí sú spodina alebo vedomí platení či manipulovaní provokatéri.)
Ten včerajší sviečkový pochod v Blave bol vraj čo sa týka ľudí ok. Ale aj tak zostáva výhrada : teraz má polícia dva pochody, jeden nechala bez zásahu, ale na druhom si nájde zámienku a bude buď blokovať, alebo kriminalizovať osobnosti, ktoré sa tam vyskytnú. A režim sa bude vyhovárať - "Pozrite, jednu demonštráciu sme nechali, veď sme humánni, ale tá druhá bola zlá, tí robili násilnosti." Jedni dobrí, a druhí zlí. Chápete?
Ono je to principiálna chyba - to je ako by pri štrajku, kde jedna skupina má požiadavky 100, a príde druhá a tá povie - my vás podporujeme, ale nám stačí len taká sviečková požiadavka, teda 50. Chápete - to sa takto NEDA robiť. Neviem, kto tú sviečkovú organizoval, ani ma to nezaujíma, chcel by som mu len po dlhej zreôej úvahe ľudsky slušne a kresťansky odkázať - chodte proste do piče.
Hovorím, nech je to ktokoľvek, je to proste rozbíjač a štrajkokaz. Jeho príklad "slušnej demonštrácie" bude teraz použitý možno aj na súdoch proti iným ľuďom. Tí organizátori sviečkovej sú proste spoluzodpovedné kolaborujúce osoby - aj keď si to asi neuvedomujú.
Vidím na videu, že spievajú hymny a podobne - s týmto nikdy nikoho nikam nedostanete. Neodporúčam žiadne násilie na uliciach, naozaj nie, ale hrať sa na anjelov je skoro to isté, ako si kľakať pred negrami. Nevidím tam manifestáciu odporu, vidím tam zástup ľudí, ktorí si kľakajú a rezignujú.
Nuž ale čo s národom, ktorému ktosi nahovoril, že namiesto činov sa má modliť, spievať a milovať sa. A že vrcholom jeho odbojnej existencie je nejaké SNP. Panebože, odpusť mu, lebo je blbý.
Tebe, Norman, je všetko jasné a keď čítam, čo píšeš, ani Ti nechcem oponovať (ono takmer ani niet v čom - väčšinou).
Existujú však aj ľudia zahltení starosťami a tí nemajú čas toľko rozmýšľať (majú školou povinné deti, zmennosť v práci, starostlivosť o starú mamu, choroby a pod.). Možno toho na druhej strane ani nie sú schopní. Prosto berú veci tak, ako ich interpretuje väčšina v ich okolí a zdá sa im, že sú v obraze a na správnej strane. To k tomu Tvojmu "Jedni dobrí, a druhí zlí. Chápete?" Zmysel citátu je na výraze (otázke)? "Chápete?"
Problém vidím v tom, že sa podivuješ nad triviálnymi chybami, ktoré väčšina nedokáže ani vnímať (rozlíšiť, čo je a nie je správne, čo je príčina a čo následok, že každý skutok má svoje následky a že za tie následky práve on, ten jeden nesie aj zodpovednosť). Uvediem príklad:
- Ja ich tu chcem.
- Ja ich tu nechcem.
To sú dva rovnocenné výroky, ale okolie (napr. médiá, škola, známi v okolí, dokonca vlastná rodina, ktorá je tiež nejako informačne formovaná) sa priklonia k jednému z tých výrokov ako k správnemu. Isto vieš, kam smerujem, teda - ako sa má človek celodenne zahltený rôznymi starosťami orientovať na "pravdu"? On nemá šancu (ak si neprečíta "Nadhľad" - hneď sa neuraz, nemyslím to doslovne). Zo zdrojov v jeho okolí sa mu obzory nerozšíria a k podstate (pravde) nedôjde aj keby ako chcel. Jeho okolie ho zomelie a je tým pádom taký istý. On je len nasr-dený a ide sa do ulíc ventilovať. Ani nevie, kto to organizuje a platí, stačí mu úvodné heslo - slogan.
Čo myslíš? Čo s tým? Tento zmätený národ si ťažko nájde cestu v jednom (dvoch, ...) zbytočných, alebo neúčinných protestoch, ale on o tom nevie. Neuvidí to (možno až na šťastnom trinástom proteste) a jednoducho tých osudových pár faciek potrebuje. Inak to tak pôjde ďalej a ďalej ...
Pomohol by možno vizionár a zároveň dobrý rečník (čo by sa nedal kúpiť), ale je tu toho niekto schopný?
Napr. taký profesor Staněk. Povedal by som, že je múdrosťou prestúpený, vidí dopredu a je aj dobrý rečník. Lenže ako poradca slúži už X-tej vláde. Nedá sa (náhodou) kúpiť?
To o čom pišeš je otrocká morálka ktorou je tento národ zužovaný a ty sa ju snažiš len ospravedlniť miesto toho aby si ju prijal ako údel akej si národnej nedozretosti. Kant raz povedal, že kto sa správa ako červ nech sa nečuduje, že bude zašlapnutý. To, že majú ľudia ix problemov a nemajú čas a nie sú schopní vidieť veci v suvislostiach a najisť ako píšeš pravdu je do značnej miery spôsobené ich pohodlnosťou, mentalitou a v neposlednom rade závislosťou od tohto tak zvaného „civilizovaného života“ otroka ktorý mu ponúka kapitalistická demokracia vybudovanou vlastným pričinením lebo ho ovládla, závisť, chamtivosť a mámon. V prvom rade každý musí začať od seba, a je nevyhnutné aby náš národ prešiel istými utrapami a strasťami zapričinenou vlastnou letargiou a neschopnosťou jej obyvatelstva poznania.
Ps, Staněk robil poradcu niekoľkým vládam, a aj napriek tomu ako sa sám vyjaril vždy všetko stroskotalo na vyšších záujmoch.
Ponechám stranou polemiku, či je konštatácia faktu zároveň aj ospravedlňovaním "otrockej morálky" národa. A o Kantovi si niekedy môžeme pošpitať osobitne.
Len sa pýtam: Ako dlho vyzrieva národ? Čo musí národ urobiť, aby si mohol povedať, že je už vyzretý? Napr. USA boli oficiálne založené 4. júla 1776 (Deň nezávislosti) - to má v kronike takmer každá dedina u nás a o mestských záznamoch by sme porovnaním s ich dátumom vzniku boli za archaikov. Možno je niekedy zdanlivá slabosť práve tým a len tým dôkazom vyzretosti - čo povieš? A pohodlnosť, závislosť, otroctvo (mentalita národa?) sa dnes volá "ľudské zdroje". Súhlasím, že začiatok zmeny je na každom z nás, ale chce to impulz, ktorému by tí "otroci" rozumeli a prijali ho za svoj - to by mala byť tá vízia, alebo návrh stavby nového systému. To je prvý krok k prepísaniu starej ústavy do dnes prijateľnej podoby (tak, aby ju väčšina schválila a prijala za svoju - a to je vysvetlenie dobrým rečníkom).
Nebuď tak tvrdý, tak sa život nežije a ani tak nefunguje (aj keby sme to tak chceli).
to nie je o nejakom ťažkom rozmýšlaní, ani o tom, kto má na krku aké povinnosti.
Nechcem po nikom, aby riešil nejakú filozofiu - naopak hovorím, že je to jednoduché a jednoduché sa to snažím aj povedať. Ale to je o základnom charaktere, o určitej sebahodnote - ktorú mnohí ľudia nemajú.
Takisto nechcem po nikom nejaké hrdinské činy - ale aspoň vnútorne by si mali uvedomiť, kde sú.
Ja samozrejme ani neodsudzujem tých pár stoviek, čo tam predvčerom boli - pár aj poznám, a sám by som sa tam išiel pozrieť - ale bolo naozaj sychravé hnusné počasie a dal som prednosť určitému doliečeniu, nabratiu energie.
Ale proste dnes je jasné, tento aspekt, že je to v nejakom zmysle slova určité rozštiepenie. My sme umiernení, a oni radikáli. Spomínam to ako poučenie do budúcnosti. Je to toto večné hľadanie kompromisov, hľadanie kolaborácie - čo už škodí.
Národ to musí sám pochopiť, musí sa prevariť, zakaliť. Bodka.
----
čo sa týka konkrétna - žiaden vizionár a rečník to tu nevytrhne. Myslíš, že by ľudia na neho dali? Ľudia idú za rečníkmi iba vtedy, ak to vyhovuje ich záujmom. Alebo ináč povedané - vodca ani tak nemôže stanoviť ciele, s cieľmi sa musí zhodnúť s davom. Vodca môže len ponúknuť cestu, metódu. Potom sa davy s radosťou dávajú tou cestou, keďže je im sľúbené, že povedie k ich vytúženým predstavám. Lenže - aké ciele majú Slováci? Des a hrôza.
Ale opakujem - nie že by Slováci boli nejaká výnimka, len keď sa bavíme o nich, tak nemá zmysel si klamať.
Dá sa ľuďom aj vysvetliť, čo sú správne ciele? Veľmi ťažko. V podstate ani nie. Ak niekto chce psov, ťažko ho prevedieš na mačky - to ho ľahšie presvedčíš, že mačka je pes. Ciele sa menia zväčša nie príhovormi, ale existenčnou situáciou - niekto má cieľ dovolenku na jachte, ale keď sa potopí, je jeho najväčším cieľom záchranný čln a pevná pôda pod nohami.
Staneka neuznávam. On je len taký technokrat, a to ešte do veľkej miery hochštapler - veľa a zámerne rýchlo toho nakecá, ale nikam to nevedie. To je tak dostatočné pre školáčikov na univerzite, nie pre reálny život. Cieľom vzdelania nie je hromadiť info o tisíckach vecí, ale spoznať jednoduchú podstatu - on robí pravý opak. On patrí medzi umelcov, nerobí prednášky, ale performácie, samoúčelné cirkusy. Jestvujú takí, čo vedia chodiť po lane, je to umenie, ktoré dokáže málokto - ale zároveň je to nezmyselné a bezcenné umenie.
Vizionári to majú v dnešných dňoch veľmi ťažké... Pred tridsaťjeden rokmi ľudí nachytali na víziu slobody a demokracie, ale ukázalo sa, že tá demokracia (vláda ľudu!) je vlastne partokracia s oligarchami v pozadí, a dnes nám berú aj tú slobodu... Tak čo ponúknuť masám? Heslá „demokracia“, „sloboda“, „pravda a láska“ sa brutálne sprofanovali, a už správne nezaberajú (aj keď médiá a politici s nimi neúnavne šermujú!), takže postaviť sa pred ľudí a začať im sľubovať „slobodu a demokraciu“ je nielen naivné ale aj kontraproduktívne...
Komentátori a analytici sa takmer unisono zhodujú v tom, že občania nemajú prakticky žiaden ústavný nástroj na to, aby zastavili protiľudové konania vlády. Zhodujú sa aj na tom, demonštrovanie má veľké riziká, hoci podľa ústavy „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by ODSTRAŇOVAL demokratický poriadok základných ľudských práv...“ (čo v novodobých dejinách Slovenska zažívame prakticky prvý raz!). Ale takéto demonštrácie, aj keby viedli k pádu vlády, však nič nezmenia na tom, že rovnaká situácia nenastane s niektorou novozvolenou vládou...
Na Slovensku sa v súčasnosti vyvŕbila taká situácia na politickej scéne, že prakticky všetci lídri politických strán sú „pooblievaní vedrami špiny“, a prakticky nevidno žiadneho politika alebo politickú stranu ktorí by mali „získať dôveru“ voličov, aj keby okamžite rezignovala súčasná vláda. Aj na tom vidno, ako sa sprofanoval nielen stranícky princíp, ale aj celý systém riadenia spoločnosti. Namiesto nekončiacich rozvadených diskusií o tom, ktorý „politik“ by nás mohol vyviesť z tohto marazmu (pri nezmenenom systéme), navrhoval by som tú tvorivú energiu radšej venovať diskusii o tom, ako si upraviť celý ústavný systém, lebo negatívnych skúseností s tým terajším už máme viac než dosť, teda je na čom stavať...
Na rôznych diskusných fórach sa dá vycítiť, čo by voličov malo osloviť, v čom vidia najvážnejšie problémy súčasného systému. Je toho neúrekom, ale pre začiatok by myslím spoločnosť pozitívne aktivizovalo aj to, ak by sa do volieb prihlásili „pronárodné“ strany s volebným sľubom ZÁSADNÝCH ZMIEN POLITICKÉHO SYSTÉMU, a to v prvom rade:
1. FUNKČNÉ REFERENDUM – zaviesť nové pravidlá referenda, aby sa referendá stali funkčným nástrojom rozhodovania občanov o všetkých dôležitých otázkach života spoločnosti, aby referendá nikdy nemohli byť zneplatnené pasívnymi voličmi, a aby výsledky referend boli Národnou radou vyhlasované ako riadne zákony.
2. NOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM – zaviesť zmenu volebného systému, kde sa do parlamentu nebudú voliť politické strany, ale svojich poslancov si budú voliť všetky okresy Slovenska, a voliči budú mať celé volebné obdobie možnosť určovať ako majú ich poslanci pri jednotlivých zákonoch hlasovať, a okres bude mať možnosť zmeniť hlasovanie svojich poslancov v parlamente.
3. VLÁDA ODBORNÍKOV – zaviesť zmenu, kde vláda a celá exekutíva štátnej správy budú zložené zo skutočných odborníkov, ktorí sa nebudú nezmyselne meniť po každých voľbách. Terajší stav, kde poslanci robia slúžky úradníkom, treba napraviť tak, aby poslanci vládli, určovali úradníkom (vláde) čo požaduje robiť ľud. Nielen pri voľbách ale celý čas, pri každej téme…
Trúfam si odhadnúť, že strany, ktoré by ponúkli občanom aspoň tieto podstatné úpravy systému riadenia spoločnosti, by mohli mohutne osloviť masy, a vo voľbách získať aj ústavnú parlamentnú väčšinu na prijímanie potrebných zmenených ústavných zákonov. Takže konečne môže nastať zatiaľ nerealizovaný okamžik (o ktorom v legendárnej piesni Modlitba od Marty Kubišovej sa spieva): „Teď když tvá ztracená vláda věcí tvých zpět se k tobě navrátí, lide, navrátí...“.
Netvár sa, že pod pod pojmom "vizionár" si si predstavil jedinú osobu (Hitler, Ježíš, Johanka z Arku a im podobní). Veď je jasné, že vízia sa rodí z ekonomických perspektív, obchodnej spolupráce (pokiaľ možno čestnej - bez ojebávania, t.zn., že platí Gentleman's Agreement a vtedy netreba komplikované zmluvy, stačí to potvrdiť podaním ruky) a pokiaľ toto politik nesleduje a nestíha to premietnuť do platných zákonov, tak okamžite skončí. V tom máš veľkú pravdu, že ak vodca (hovorca dobre rozmýšľajúceho tímu) dá ľuďom smer, ktorý ľudia prijmú a za ním sú ochotní ísť, je tá správna cesta, ale ako im to vysvetliť? Na to je predsa politik (tak vznikol a vďaka tomu existuje, inak je zbytočný). Bolo by hlúpe myslieť si, že Slovač ide len za tým, kto sľúbi, že "tam tým zoberiem a vám to dám". Teda nesúhlasím, že ciele Slovákov sú len "des a hrôza", sú len popletení politikmi, ktorí sami nevedia (niekrtorí to nechcú vedieť zámerne), čo je pre Slovensko dobré, ale rozumy rozdávajú (a ostatných len pletú). Nie, Slováci vedia byť tiež hrdý národ, netreba ich zatracovať a hanbiť sa za nich. Len nevedia, ako a kam ďalej.
A Staněk? Už som na jeho prednášku dosť dlho nenarazil (tak 3 - 4 roky), ale pamätám si ho ako jasnozrivého človeka (tak mi utkvel v pamäti). Stále si o ňom myslím, že je múdry. Problém je v tom, že slúži akémukoľvek pánovi, teda na jeho lojalitu niet spoľahnutie. Napriek tomu si nemyslím, že jeho prednášky sú len performácie, veď je predsa veľa pravdy na tom, čo hovorí.
A k tomu začiatku Tvojej reakcie - začiatkom roka mi zomrel kamarát, ktorý bol do politiky zapálený, vedel napr. mená všetkých min. zahr. vecí kadejakej republiky, jej premiérov, prezidentov, ... , kto čo a kedy povedal a pod. Naviac to vedel dávať do súvislostí a to ešte v časovej ose. Po blbej diagnóze sa jeho rebríček hodnôt veľmi, le naozaj veľmi zmenil, aj keď tá jeho zažratosť do domácej aj zahraničnej politiky nepoľavila. Len ma šokoval, čo si odrazu začal vážiť a čo odsúdil. Neuveriteľnú ranu mi to miestami spôsobilo (ale to mi len uniklo, to som nechcel).
Prečo mi vyčítaš, že si predstavujem "jednu osobu"? Píšem o vizionárovi tak, ako si to začal ty, ako o pojme, či už to bude jedna alebo viac osôb. Proste vizionár ťažko zmení charakter populácie, kultúry - a aký je ten stav tu, to je povedané na základe empirických skúseností nás všetkých. Hovorím, Slováci nie sú nejaká výnimka, ani v dobrom ani v zlom (ale že by boli zrovna oni "hrdí"? - všetko, ale toto nie. Recitovanie nejakej klasiky nie je hrdosť, ale básničkárska zmekčilosť, spievanie hymny nie je hrdosť, len prázdne minimálne gesto ... áno, zopár ľudí je hrdých a sebavedomých, ale zvyšok je na svoj pôvod zakomplexovaných )
( Stanek toho hovorí priveľa - uviedol si jeho meno, povedal som ti môj osobný názor, moje sklamanie z neho, ale netvrdím, že som nejaký jeho znalec)
To posledné nie je ceľkom jasné. Reč je o sebahodnotách, to je dôležitá vec, aj keď nám časový horizont, ktorý tu máme všetci obmedzený, pri skrátení rýchlo upresní, čomu sa môžeme ešte venovať a čo už nemá zmysel. Pre poslednú úctu voči tvojmu priateľovi nám môžeš prezradiť, čo si zoči voči absolútnu začal vážiť a čo odsúdil. To môže byť poučné.
Najprv to ľahšie - nebola to výtka, bol to len mostík k ďalšiemu vyjadreniu myšlienky. Tak prepáč.
A teraz to ťažké.
Vyzval si ma, aby som čo-to prezradil o meniacom sa rebríčku hodnôt človeka, ktorý vie, že už nemá zmysel doháňať to, čo doteraz ešte nestihol, alebo ako začal vo vzťahoch pokladať za dôležité to, čomu pred tým nebol ochotný prisúdiť správnu váhu.
Keď som si výzvu prečítal, zdalo sa mi, že to pár vetami bravúrne zvládnem, pretože (veď predsa sakra) viem, ako sa to udialo. Len udrieť prvé písmená je ťažké. Sú to zážitky zrozumiteľné len dvom kamarátom, ktorí si napr. dovolia (vďaka absolútnej dôvere) povedať aj to, čo by pred nikým iným nepovedali. Ako opísať kamarátstvo? Ako opísať výroky: "Ja ju raz asi zabijem!", alebo "Tak ma vytáča, že to už neviem vydržať, ja sa od nej odsťahujem a bude pokoj." a pod.? Keď to takto napíšem, znie to surovo a primitívne (každý druhý si predstaví surovca a blbca a každý prvý primáta), ale v skutočnosti to pre neho bolo len oslobodzujúce upustenie pretlaku - povzdych nad neustálou prítomnosťou druhého (normálne sa to volá ponorková nemoc a postihuje veľa párov, ktoré denne celý život chodili niekam do roboty, videli sa až večer a odrazu sa prepadli do dôchodku a sú stále spolu) . Niekedy bol už tak napružený, že mu vadilo aj to, ako jeho žienka zatvára okno, či ako si umýva zuby, utiera prach, ako často perie, prosto - všetko zle. Pre mňa to bolo niekedy až úsmevné, ale to ono bolo pre neho vážne. Musel si uľaviť.
A odrazu prestal na ňu nadávať, už mu nevadilo, že má plné krabice nových topánok, čo nikdy ani nemala na sebe a ešte dokupuje stále ďalšie. Už mu prestalo vadiť, že má plné skrine šiat, ale "nemá čo na seba", ak ide čo len do obchodu, či ku kaderníčke. Ale to sú len minizlomky zmien v jeho myslení.
Bol celkom manuálne zručný, dokázal "kuťiť" raz s drevom, raz so železom. Odrazu už na to prestával mať silu, tak donekonečna robil poriadok v svojej dielni. Skrutky, podložky, matičky, hadičky, káble, náradie, vrtáky, elektro, voda, plyn, ... , čo ťa len napadne, prekladal a ukladal podľa veľkosti a účelu, ale nebolo to vôbec nutné, pretože mal poriadok v dielni vždy vzorný. To si len vypĺňal čas činnosťou a vecami, čo mal rád.
Pri chalupe majú aj záhradku, kde bol kedysi ochotný max. pokosiť trávu - tá ho nebavila - odrazu polieval kvety a paradajky, urobil kompostisko, nový plot, záchytné nádoby na dážďovku a spústu iného.
Začal sa starať o auto (dovtedy to ponechával výhradne na odborníkov - správne), upravil vjazd na pozemok, čo mu roky nevadilo (aj keď "chytal" spodkom auta o betónový obrubník), upravil plynový kotol a začal robiť (kým vládal) stovky činností, ktorých by sa pred tým nechytil.
To vôbec nie je to, čo by som chcel a mal na Tvoju výzvu povedať tak, aby som tému uspokojujúco vyčerpal. Musím Ťa sklamať, ale nedokážem popísať to, o čo si ma požiadal. Ten opis niektorých situácií a činností, ktoré nasledovali po jeho "blbej" diagnóze je úplne nedokonalý a takmer vôbec nevystihuje, ako sa mu menili hodnoty a pohľad na svet. Je to však aspoň ilustrácia nežiadúcej životnej zmeny v postojoch a myslení zosnulého kamaráta.
Budem však teraz trošilinku (hodne) zlomyseľný. Skús nám tu popísať zmeny v Tvojom myslení a postojoch napr. pred a potom pár rokov po svadbe, alebo trebárs pred a po nejakom Tvojom ozaj riadnom "priekaku" v živote (každý sme niečo vyviedli) - samozrejme, len cvične a bez skutočného uverejnenia. Popísať takú vec cudzím ľuďom vôbec nie je tak jednoduché, ako sa zdá. Ber to len ako duchovné (alebo slohové) cvičenie. Ja si myslím, že opísať pocity, vzťahy a všetky následné skutky tak, aby boli inými naozaj pochopené a spravodlivo zhodnotené dokážu len bohovia, ktorí po Tvojej smrti dokážu jediným pohľadom prečítať celý Tvoj život a vyniesť nad ním svoj spravodlivý súd. Veľa zdaru!
Myslím, že si to opísal úprimne a výborne.
A možno chápem, že vlastne nie je dôležité, o čo všetko sa ten človek prestal starať, keď videl svoj horizont. Moja výzva bola len v tom, nech napíšeš viac, čokoľvek chceš, a to si urobil dokonale.
Ale neviem presne, čo chceš odo mňa v tej výzve. Ja som tu len neosoba bez mena, a naozaj čoraz viac nechcem nikomu dávať nejaké osobné či duchovne rady, ale ani moje skúsenosti. A dokonca aj tie veci, čo poznám z dobrých diel minulosti, ktoré považujem za múdre a prospešné, aj tie je veru ťažko predať takto cez slovný kanál, ktorý všetko oslabuje. Ako sám píšeš, to "dokážu len bohovia".
Ale ako vďaku za tvoj výnimočný príspevok, a v súvislosti s danou témou a aby som vyhovel tvojej výzve, predsa len dám radu, či až osobnú skúsenosť, ktorú asi bežne v týchto končinách človek nestretne:
Človek by mal zomrieť, kým je živý.
A mal by tak spraviť opakovane, pretože úspešnosť nie je nikdy stopercentná.
A mal by sa snažiť, aby to stihol čím skôr.
Nuž, asi toľko. Interpretácia je každého vec :)
Len pre poriadok pripomínam, že som Ťa vyzval na pokus opísať kamarátstvo, lásku, alebo riadny "prúser" a čo Ťa k nemu dohnalo. Teda vysvetliť to niekomu cudziemu (úžasne ošemetná a komplikovaná vec), ale len pre seba, bez zverejnenia. Malé, osobné, slohové cvičenie.
A Tvoju radu by som prepísal podľa utvrdení si môjho dovtedy len tušenia pri odchádzajúcom kamošovi:
Najdôležitejšie je zmierenie sa so všetkým, čo sa Ti doteraz stalo. Môžem ísť po meste a jeho okolí, pri čom synom môžem ukazovať a popisovať, čo som postavil - opravil. Od hlúpeho ihriska, cez spaľovňu a všakovaké komunikácie a mosty, rekonštrukciu BA hradu a spústu iného. To je ľahké zmierenie a je to len poklona a poďakovanie môjmu osudu, že mi vybral práve takúto robotu.
Zmierenie však ešte znamená neľutovať to, čo sa mi nepodarilo, čo by som dnes urobil inak. Je to v uvedomení si, že vtedy som to práve tak chcel, cítil a pod., že aj keď to dnes nevidím ako vydarené, vtedy som to videl ako správne práve tak, ako to dopadlo mojím pričinením a preto dopadnúť tak malo. Teda niet čo ľutovať a niečo dodatočne fiktívne opravovať, zľahčovať, prikrášľovať.
S takým celkovým zmierením prichádza aj úľava a pokoj (trebárs na duši, ak chceš). Ale hlavne to dáva silu ísť si vlastnou cestou ďalej (či už v názoroch, skutkoch, plánoch a pod.) tak, ako doteraz.
Preto súhlas - "Človek by mal zomrieť, kým je živý."
Ja asi rozumiem - súhlasím s tebou, že také veci popísať je nemožné. Ale okrem toho - ja som technik, ak nebudem skromný, tak vnútorným zameraním čosi ako logik, analytik. Ja neuznávam kudrlinky kaderníkov, a viem, že väčšina "majstrov slova" bola a je práve tými úchyľmi, čo jazyk, slová a vety prznili, doslovne znásiľňovali, mrzačili tým, že ich hromadili do babylónskych veží.
Takže od teba nič také nechcem.
Ale k podstatnému - som rád, že si tie vety pochopil.
Už by som to len podporil tým, že to samozrejme nie je nejaký môj objav, ale azda tá najstaršia, najmohutnejšia a najdôležitejšia duchovná tradícia.
Len tuším nie živá tu na Slovensku.
Postavit dom pre rodinu, obchod, did, hard.
Je to fascinujuce, krasne.
Odpustenie, nádej a viera sú "poor manovou" spiritualitou. Takáto spiritualita nepatrí tomu, ktorého duch spočíva v budovaní stratégií pre sebavedomie, silu a intenzitu.
Ľudia premenili prekážky na utrpenie a toto utrpenie im vyvoláva pocit zbytočnosti. Horšie je, že tento zmysel pre zbytočnosť sa stal duchovný. Tu ide však iba o niečo, s čím sa stretávame "NA ceste duchovného". Sú to iba hádanky a paradoxy, ktoré spôsobujú priemernému človeku obavy. Iba pre bojovníka je to výzvou k "dobytiu". Nehovorím teraz o proteste v ktorom ľudia chcú niečo vyjadriť. Avšak nepoužívajú silu /nemyslím fyzickú/, vôľu, zámer.
Ideš do posilňovne a tam používaš svoju silu proti sile a svaly rastú a sú pevné.
Prekážky v živote sú výzvou sily používať ju na jej rast kde prekážky sú tou protisilou. Základom sily je použitie sily. Použitie sily je základ sily. Či je tá sila strategická to si musí už každý sám zmerať. A tak sa energia neplytvá na hlúposti. Ku každému však sila pristupuje inak.
A tak pre niekoho je to ťažšia vnútorná prekážka, a tým väčšia musí byť snaha o vytvorenie vnútornej sily. To je vysoká úroveň dosiahnutia samogenerujúcich síl.
Vďaka za reakciu, ale naozaj neviem, s čím súhlasiť a čomu odporovať. Asi je naozaj naším cieľom cesta, nie cestou niekam dôjsť.
Vôľa je naozaj hnací motor nie len mysle, ale aj nášho konania. Mal som v živote zopár prekážok, ale nemôžem povedať, že som všetky zvládol k mojej spokojnosti. Za dôležité však pokladám to, že aj keď všetko nedopadlo podľa mojich predstáv, som dnes spokojný aj tak. Ako keby prúd vody zahladil pieskom jamku za kameňom.
Je niekde video s autentickým záznamom Matelkovho výroku o policajtoch z obrázku v tomto článku?
Ak je, malo by sa šíriť, šíriť, šíriť. Hlavne v radoch polície.
ale je možné, že to napísal na fb alebo je to dokonca nejaké oficiálne prehlásenie vlády , nehľadal som to.
Veď nedávno také veci na Bielorusko naozaj všetci hovorili, aj slovenská vláda, aj Matovič - to sme všetci videli.
surový bezpodmienečný vesmír vždy útočí na slabosť a vždy podporí silu. Často spokojnosť je len maska keď nás cez ňu myseľ privedie do pasívneho stavu. A nastane nové neželateľné zasahovanie do života človeka cez sen tohto sveta. A iba tento sen tohto sveta je hrozná izolácia a preto asi je plný psychoz, depresií atď.
Pod nohami sú kroky.
Viem, že to so mnou myslíš dobre a pokúsim si tvoju radu pripomenúť vždy, keď budem váhať. "Pod nohami sú kroky" - odkiaľ si to zobrala (páči sa mi to)? Je v tom povedané veľa ...