V posledných desaťročiach bolo v západných krajinách vypracovaných mnoho veľmi hodnotných štúdií o úlohe psychopatov v ľudskej spoločnosti. Pre človeka, ktorý sa o takú vec zaujíma, je preto pomerne jednoduché dostať sa k prameňom a vniknúť do problematiky. Čokoľvek by som o tom ja povedal, bolo by preto len opakovaním a citovaním iných, ktorí k takej veci majú lepšiu kvalifikáciu, a tým aj autoritu. Pre lepšie pochopenie toho, čo bude nasledovať, tu však k otázke psychopatov len podotknem tri veci:
- aj ked ide o početne najmenšiu zo štyroch skupín, jej vplyv na spoločnosť je dnes, aj bol v minulosti, vo všetkých sférach jej fungovania jedinečný a rozhodujúci - vždy však negatívny,
- zdravie spoločnosti a jej potenciál pre vývoj je preto v priamej závislosti od toho, ako dokáže úlohu psychopatov keď nie celkom eliminovať, aspoň zásadne obmedziť,
- v ľudovom chápani sa o tejto skupine vyskytuje najviac nedorozumení a nesprávnych koncepcií, pre masy nezasvätenych zostávajú skrytí a nepoznaní.

Ekonomický, sociálny a kultúrny vývoj ľudských spoločenstiev v krajinách "Západu" spôsobil, že najpočetnejšou skupinou, najpočetnejším typom sa dnes stali tuláci; ich početné zastúpenie dokonca neustále rastie. Predpokladám, že v blízkej budúcnosti, keď ich početný pomer k iným (hlavne ku gazdom) nadobudne kriticku hodnotu, dôjde ku kolapsu západnej spoločnosti. Práve preto je dôležité poznať, ako sa fenomén tulactva v modernej spoločnosti prejavuje, kto sú jeho reprezentanti, ktoré faktory, aké procesy prispeli k ich nárastu.

Tulák je výsledkom biologickej degenerácie človeka ako druhu, jeho bytie je charakterizované stratou vitálnych síl, ktore v minulosti boli vlastné väčšine. Jedinci biologicky oslabení, postrádajuci následne vnútornú duchovnú silu, hľadajú nove stratégie prežitia v spoločenstve, nové opodstatnenie svojej existencie, novú morálku, novú sústavu hodnôt. V tomto ich podporujú psychopati, pretože v procese ich boja proti gazdom, ktorí sú jedinou silou schopnou aj motivovanou oponovať psychopatom, tuláci im slúžia ako "užitoční idioti". Ich odmenou za službu psychopatom je to, že psychopati im manipuláciou ekonomických a sociálnych procesov dovoľujú spolupodielať sa na parazitovaní na jedinom zdravom a užitočnom spoločenstve, ktorými gazdovia sú. To, čo dnes rozumieme pod pojmom "systém" alebo štát nie je nič iné, len inštitucionalizovaný a mocensky zaštítený mechanizmus takého parazitovania.

Ako som povedal, tuláctvo je výsledkom straty vitálnych síl, je následkom degenerácie, ktorá tulákom znemožňuje prežiť v prirodzených podmienkach, v podmienkach rešpektujúcich prirodzený výber a prirodzenú hierarchiu. Preto tuláci inštinktívne vstupujú do služieb psychopatov v ich večnom boji o ovládnutie najväčšieho prírodného zdroja vitálnej životnej energie, o energiu vytvorenu gazdami.
(Čo mám na mysli, ked používam slovo gazda, bude predmetom ďalšej časti mojej úvahy.)

Čo sú to teda tí tuláci, a ako ich v bežnom živote rozoznáme od iných typov?

Vzhľadom na jeho degeneráciu, je ľahšie tuláka charakterizovať nie podľa toho, akých vlastností je on sám nositeľom, ale podľa toho, aké kvality absolútne postráda, teda tie, ktoré sú vlastné pre vyššieho človeka, teda pre gazdu.
Tulák nikdy nie je sebadisclinovany, nezávislý, hrdý (hoci take niečo často predstiera), chýba mu vkus (preto zdegenerovalo umenie), takt, ušľachtilosť, idealizmus akéhokoľvek druhu, veľkorysosť, štedrosť, štýl, tvrdosť, schopnosť obetovať sa v záujme vyššieho princípu a podobne.
Absolútne postrádajú tvorivosť, a preto tuláci žijú v neustálej snahe imitovať iných, ich vkus podlieha trendom diktovaným inými, život tulákov je z toho dôvodu uniformný, nezaujímavy a nudný. Práve z toho dôvodu je potrebné, aby psychopati používali rôzne rafinované nástroje na vypĺnanie prázdnoty v duši tulákov. To je dôvodom nebývalej popularity lacnej zábavy, športu (pasívneho očumovania), filmu, talk shows, primitivizmu všakovakého druhu. Jednou z najúčinnejsích metód, ktorú psychopati v ich snahe manipulovať tulákov a držať ich v subordinácii, je vytváranie falošnej predstavy o existencii niečoho, čo tulákovi zásadne chyba, menovite, silná identita. Tulákovi sa preto rôznymi technikami predstiera možnosť identifikovať sa s umelo vytvorenými idolmi, hnutiami, náboženstvami, ideológiami a módnymi trendami v "umení", životnom štýle.

Vzhľadom na nedostatok skutočnej životnej energie (čo je v realite naozajstným dôvodom tuláctva) má tulák prirodzenú tendenciu zaobstarávať si živobytie zamestnaním, ktoré nevyžaduje nadpriemernú sebadisciplínu, zvýšené mentálne napätie, tvorivosť, schopnost riskovať, samostatnosť alebo nezávislosť. Ideálnym zamestnaním tuláka je preto džob v službách štátu, lebo len tam môzu prežívať nekompetentní, neadekvátni, rozháraní a zbytoční jedinci - paraziti. Z tohto dôvodu sú tuláci zástancami silného sociálneho štátu, vysokých daní, a maju inklináciu vnútorne sa hlásiť k radikálnym ľavicovým hnutiam, hoci navonok sa verbálne často prejavujú práve opačne.

V oblasti vzťahov je tulák nespoľahlivý, egoistický, vypočítavý a oportunistický. Nie je schopný vytvorit dlhodobé sociálne a rodinne väzby, preto tuláci dnes robia z núdze cnosť, spochybňuju tradičné hodnoty, morálku a hlásajú tzv. alternatívne životne štýly.
Vzhľadom na ich horeuvedené vlastnosti majú tuláci zo všetkých skupín najväčšiu kapacitu na sebareprodukciu: tulák takmer vždy vychová len tuláka.