V politike nerozhodujú princípy a zásady, ale záujmy. Princípy sú dôležité iba vtedy, keď vyhovujú záujmom. A vždy na to doplácajú nevinní.

Trvalo horúcim miestom na Zemi je Kaukaz. Leží na križovatke migračných ciest a to sa odrazilo na množstve vojen na celom tomto území.

Nemá zmysel prepisovať sem dejiny kaukazských národov a štátov, dajú sa ľahko nájsť na internete aleb v knihách. Otázkou je, do akej miery články odrážajú realitu a do akej miery ju zastierajú a manipulujú.

Najčerstvejším prípadom je Náhorný Karabach - Arcach a boje medzi Arménmi a Azerbajdžancami o jeho udržanie, prípadne ovládnutie.

Osídlenie Karabachu - Arcachu má mnohotisícročné dejiny, ale slovenská verzia Wikipédie pozná len tie z 20. storočia. Čo tak pozrieť sa hlbšie do minulosti?

Arméni ako národ majú zmiešaný pôvod. Na území Arménska (nie iba súčasného okliešteného, ale aj historického s mnohonásobne väčšou rozlohou, súčasťou ktorého bol aj Karabach - Arcach) žili staroveké národy Urartu, Lúvijci a Churriti. Pred 3500 rokmi k nim pribudli indoeurópski Pra-arméni, ktorých jazyk postupne prevládol, ale v genetike Arménov sa stále odráža zmiešaný pôvod a výsledkom je armenoidný typ bielej rasy.

Približne pred 2500 rokmi na územie súčasného Iránu prišli indoiránske kmene, ktoré sa rozdelili na iránsku a indoárijskú vetvu - tá postupovala viac na východ. Postupne sa tiež natlačili do oblasti Kaukazu a Arménskej vysočiny, ale z juhu a pohltili pôvodné východokaukazské národy, napríklad Kaspijcov žijúcich na území kaukazského Albánska, z ktorého sa stal Azerbajdžan. Ten dostal meno podľa iránskeho kmeňa Azerov. Pre zaujímavosť, z územia Azerbajdžanu údajne pochádzal prorok Zarathuštra a Baku bolo posvätné miesto, možno vďaka horiacim únikom zemného plynu. Obyvatelia Azerbajdžanu až do 17. alebo 18. storočia hovorili azerským jazykom z iránskej skupiny. Od 7. storočia však táto oblasť bola pod vplyvom Arabov a islamu a od 13. storočia sa do nej tlačili stepní nájazdníci Turci, ktorí sa po páde Konštantinopola tlačili ďalej do Európy. Tí obyvateľom Azerbajdžanu vnútili turecký jazyk, z ktorého sa stala súčasná azerbajdžančina, a spolu s ním tureckú identitu. Na rovinu - keď obyvatelia Azerbajdžanu hovoria tureckým dialektom, je to niečo podobné, ako keď černosi zabudnú svoj pôvodný africký jazyk a hovoria anglicky. Čiže Azerbajdžanci nie sú Turci, s Turkami nič spoločné nemajú, sú to len obyčajní poturčení Iránci a Kaukazci. Starý pôvodný azerský jazyk zostal už len v starých knihách.

Turci niekoľko storočí ovládali aj územie Arménska a Karabachu - Arcachu so všetkými hrôzami, ktoré zažili aj naši predkovia počas tureckých vojen.

Keď sa po 1. svetovej rozpadla Osmanská ríša, Turci z pomsty vyvraždili 1 a pol milióna Arménov a 300 000 Asýrčanov.

Náhorný Karabach sa stal súčasťou sovietskeho Azerbajdžanu v 20. rokoch 20. storočia, sovietski vodcovia si tak chceli získať priazeň Turecka. A to bez ohľadu na to, že drvivá väčšina obyvateľov tam boli a stále sú Arméni.

Táto hrubá nespravodlivosť sa doteraz odráža na vzťahoch Arménska a Azerbajdžanu. A nielen to, víťazné "mocnosti" po 1. svetovej vojne Turecku pririekli aj 90 % územia pôvodného Arménska, čo vyústilo do genocídy Arménov. Podraz za podrazom. Len aby si uchovali vplyv v Turecku.

Súčasné svetové "mocnosti" zjavne nemajú záujem riešiť najnovšiu krvavú vojnu o Karabach - Arcach a zmôžu sa len na jalové vyhlásenia a všeobecné prázdne táranie o mieri. A medzitým tam zomierajú nevinní ľudia.

Najspravodlivejším riešením by bolo uznať Karabach - Arcach za súčasť Arménska - tak, ako to jasne vyplýva z mnohotisícročných dejín. Ale na to nikto nemá "gule", nechcú si pohnevať Turecko. A nikto nemá "gule" zaviesť proti Turecku sankcie. Zdá sa, že ani Rusi, hoci sankcie po zostrelení ruskej stíhačky tureckou stíhačkou sa im celkom osvedčili. Ale nechcú si pohnevať Azerbajdžancov a prísť tam o vplyv.

Turci tvrdia, že čo raz bolo osmanské, navždy zostáva osmanské. A tak sa Erdogan snaží obnoviť Osmanskú ríšu.

Ale pozrime sa na to inak.

Čo raz bolo grécke, to navždy zostáva grécke, čo raz bolo arménske, navždy zostáva arménske. A tak by sa Turci mali pratať z Malej Ázie naspäť na Altaj, tam sú doma.

Lebo na Kaukaze a v jeho okolí bude pokoj až vtedy, keď Grécko, Arménsko, Sýria a Kurdistan budú mať spoločné hranice.