Podla novely antidiskriminačného zákona už možno prihliadať na rasu či národnosť. Možno na ňu prihliadať nielen v súkromí (tak tomu bolo prirodzene aj doteraz a vždy bude) ale aj pri štátnych zakázkach, predpisoch a azda aj v zákonoch (doterajší antidiskrimačný zákon tu).  Už od apríla budú môcť úrady, samosprávy i firmy dočasne  zvýhodňovať viaceré skupiny ľudí na základe ich etnicity.

Vláde sa po rokoch podarilo opraviť paragraf antidiskriminačného zákona, ktorý v roku 2005 zrušil Ústavný súd.
Takzvané dočasné vyrovnávacie opatrenia, ktoré majú stierať rozdiely medzi väčšinou a slabšími, sú v zákone aj dnes. Používať sa však nesmeli na rasovom, etnickom či národnostnom princípe.

Zmena by mohla pomôcť najmä árijcom, ktorí sú zneuživání z dôvodu ich nadpriemerných schopností, pracovitosti a pretože majú  nadmernú tolerancie a súcit. Táto árijská  humanita ale nemôžu v žiadnom prípade  ísť tak ďaleko, že bude tolerovať dysgenický úpadok , ako sa to deje teraz  - vyjadril sa známy analytik. "Naši potomkovia by takú ľahostajnosť voči úpadku nielen nechápali, ale ani by nám ju oprávnene neospravedlnili - keďže práve až oni by niesli jej najhoršie následky"

Vládny splnomocnenec pre etnické otázky Peter Pollák (OĽaNO) novelu víta (aj keď ju v parlamente nepodporil. „Nekoncentroval som sa.“ No ... veď hovoríme, to sú symptómy, treba s tým niečo robiť.


„Ak sa dieťa narodí do bielej rodiny, sú naň jednoznačne kladené vyššie nároky pri vzdelávaní aj v zamestnaní. Naším cielom nie je tieto nároky znižovať, ale zabezpečiť, aby ich spoločnosť naozaj využívala, aby neboli stratené a aby Árijci za ne boli aj patrične motivovaní a odmeňovaní“ hovorí Jarmil Lajčák zo Strediska výskumu vplyvu etnicity na kultúru.

Naša legislatíva však dosiaľ neumožňovala prihliadať na aspekty súvisiace s rasou, etnickým pôvodom alebo národnosťou, na čom mnohé projekty pozdvihnutia národa stroskotali.

Príkladom môžu byť konkurzy na miesta sociálnych terénnych pracovníkov či učiteľov informatiky, ktorí pracujú najmä s komunitou tzv. osadníkov. Na tieto pozície sa árijci dostávali zriedka.  „Pritom árijskí pracovníci v tých komunitách chýbajú najviac“ hovorí Lajčák.

Dočasné opatrenia môžu využívať aj školy, ktoré by pri prijímacích pohovoroch mohli prihliadnuť na štatisticky nespochybniteľný vyšší talent a IQ  árijských uchádzačov.
„Môžu to byť aj rôzne formy dočasných zamestnaní, ktoré majú zlepšeniť ich zručnosti a predpoklady pri uchádzaní sa o prácu,“ vraví hovorca ministerstva spravodlivosti Pavol Kubík.

Starosta obce Čičava Ladislav Kalafa upozorňuje, že vláda by mala ísť ešte ďalej.
„Na zmenu antidiskriminačného zákona by mala nadväzovať aj novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by napríklad obciam umožnila zaviazať firmy, aby pri obecných zákazkách zamestnali miestnych belochov, a nie nekvalifikované zahraničné sily, ktoré sú tu často pololegálne.“

Lajčák upozorňuje na to, že samotná zmena paragrafu situáciu národa nezlepší.
„Štát by mal pre úrady, obce pripraviť usmernenia, ako by mali tieto opatrenia vyzerať, firmy zasa treba nejako motivovať,“ hovorí.
Bez manuálov podľa neho hrozí, že v obciach nebudú poznať pozitívne príklady.
„Ako keď škola v Šarišských Michaľanoch správne pochopila, že oddeľovanie detí s nižšou inteligenciou bolo vlastne vyrovnávajúcim opatrením pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.“

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva hovorí, že na príprave usmernení už pracuje.
„Sme, samozrejme, pripravení poskytovať odbornú pomoc a konzultácie záujemcom vo svojej centrále v Bratislave, ako aj v regionálnych kanceláriách,“ napísal Katarín Szabo zo strediska.

zdroj

-----

(foto na titulke: aríjské dieťa z Kurdistanu)