Cyril a Metod – začiatok alebo začiatok konca?
Čoskoro máme na Slovensku 1150 výročie príchodu Cyrila a Metoda. Štát sa na toto výročie poctivo pripravuje. V súvislosti s týmto výročím však pozorujeme snahy glorifikovať týchto pánov bratov. Ich príchod sa prezentuje ako “začiatok našej kultúry”. Ak vám niekto tvrdí, že týmto príchodom sa začína naša kultúra, nie je to v skutočnosti urážka? A čo bolo pred tým? Skákali sme po stromoch ako opice?
Ak sa vám to tvrdenie nepáči, môžete sa ohradiť. Zmyjete tým to zlé duchovné čaro, ktoré sa s tou nepravdou spája. Týmto článkom sa ohradzujem voči tvrdeniu, že by príchodom Cyrila a Metoda mala začať naša kultúra. Naša predkresťanská kultúra je tu totiž dodnes.
Perúnov kvet
Poďme si opísať svet pred Cyrilom a Metodom.
Sloveni mali vtedy vlastných bohov, ku ktorým sa modlili po slovensky. Tým, že Cyril s Metodom presadzovali v kresťanskej liturgii slovenčinu, v skutočnosti nesmerovali k novému vynálezu, iba sa vracali k starým zaužívaným zvykom. Ak Viching s pápežom spoločne zakázali slovenské bohoslužby, prečo to asi spravili? Nie náhodou preto, aby Slovenský národ duchovne zotročili a asimilovali? Aby ním manipulovali a prikazovali mu?
Predstavte si Ježiša. My nevieme, aký bol v skutočnosti, ani či naozaj existoval. Vieme len, že jeho zidealizovaná reflexia bola dokonalá. Myslíte si, že tento zidealizovaný Ježiš by zakázal slovenské bohoslužby? Podľa mňa nie. Tak prečo slovenčinu zakázali Viching s pápežom? Nie náhodou preto, že zastupovali zlo? Nezastupuje náhodou zlo samotná Katolícka cirkev?
Aký signál nám dala katolícka cirkev pápežským zákazom slovenského jazyka? Že náš jazyk nie je taký dobrý ako iné jazyky? Že my sami nie sme dosť dobrí na to, aby sme si zaslúžili bohoslužby vo vlastnom jazyku? Že náš jazyk nie je dosť dobrý na to, aby sme v ňom spievali? Nie je dôsledkom tohto duchovného poníženia fakt, že dnes v rádiach počúvame anglické piesne a na firmách používame anglické nápisy?
Čo nám vlastne priniesli Cyril s Metodom? Ježiša? Nič proti zidealizovanému Ježišovi. Sama by som mu podala ruku tak, ako aj on by isto podal ruku nielen mne, ale aj našim prírodným predkresťanským predkom. Ježiš by nevyrúbal ich posvätné stromy, ani posvätné háje, ako to spravili kresťania. Cyril s Metodom k nám nepriniesli Ježiša, ale kresťanskú duchovnú diktatúru.
Ak chcete, aby sa niečo udialo v reálnom svete, musíte to najskôr vymyslieť vo svete myšlienok, v duchovnom svete. Napríklad taká žiarovka. Skôr ako bola vyrobená, musel ju niekto vymyslieť. Rovnako tak to funguje aj v prípade otroctva. Ak vás chce niekto zotročiť fyzicky, musí vás najskôr zotročiť duchovne. Našim duchovným zotročením je Katolícka cirkev. Pozrime sa, prečo je tomu tak.
Starý zákon, Levitikus 25, 44 – 46: “Čo sa týka tvojich otrokov a otrokýň, tých môžeš mať a kupuj otrokov a otrokyne z národov, čo sú okolo vás (teda aj Slovenov/Slovákov, pozn. Blažena Ovsená). Aj z detí prišelcov, čo u vás bývajú, môžete si kúpiť, aj z ich potomstva, ktoré od nich pochádza. Oni vám môžu patriť ako majetok a môžu ich zdediť aj vaše deti, aby boli ich majetkom. Môžete ich mať za stálych otrokov, ale nad svojím bratom, nad Izraelitom, nesmie nik z vás tvrdo panovať.”
Katechizmus katolíckej cirkvi, § 121: “Starý zákon je neoddeliteľnou časťou Svätého písma. Jeho knihy sú inšpirované Bohom a zachovávajú si trvalú hodnotu, lebo Stará zmluva nebola nikdy odvolaná.”
Áno, niekto môže namietať, že aj Sloveni mali kedysi otrokov. Avšak to bolo kedysi a nikto dnes oficiálne netvrdí, že to bolo správne. Hoci Sloveni mali otrokov, predsa sa v kronikách zachovalo, že sa k nim správali lepšie ako ostatné národy, nakoľko im po čase umožnili vrátiť sa do svojej vlasti, alebo žiť v Slovenskej zemi ako slobodní ľudia.
Na rozdiel od nás, dnes tu máme legálnu cirkevnú inštitúciu, ktorá otvorene označuje zotročovanie Nežidov za Božiu inšpiráciu a trvalú hodnotu, lebo Starý zákon nebol nikdy odvolaný. Nie je to urážka? Čo si to Katolícka cirkev vôbec dovoľuje tvrdiť? (opäť som sa ohradila)
Ak by dnes nejaký Žid zotročil Slováka, podľa nášho sekulárneho štátu by to v poriadku nebolo. Avšak Katolícka cirkev by v tom asi problém nevidela, lebo Starý zákon stále platí a nikdy nebol odvolaný. Súčasťou Svätého písma pre Katolícku cirkev je totiž aj neodvolaný Starý zákon. Ak máte byť zotročený fyzicky, musíte byť najskôr zotročený duchovne. A v Svätom písme a v Katolíckom katechizme sa to explicitne duchovne schvaľuje.
Čo na to všetko naša Ústava?
Preambula Ústavy SR: “My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov (vrátane nekresťanov, pozn. Blažena Ovsená) a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, …”
Naša Ústava síce spomína “cyrilo-metodský odkaz”, ale až za “pamätaním na kultúrne dedičstvo našich predkov”. Pýtam sa, ak oficiálne štátne velebíme Cyrila a Metoda, prečo oficiálne štátne nevelebíme aj pôvodné duchovno, predkresťanskú kultúru? Dobre, Ústava nehovorí o “velebení”, ale o “pamätaní” na kultúrne dedičstvo našich predkov, vrátane tých predkresťanských. Prečo si teda oficiálne nepripomíname aj to nekresťanské kultúrne dedičstvo našich predkov? Nenapĺňa sa tu Ústava.
Prečo naši predkresťanskí predkovia nemajú ani jeden štátom uznaný sviatok, zato kresťanských máme na mraky? Naša Ústava nehovorí, že máme mať kresťanské sviatky. Hovorí len to, že nadväzujeme na cyrilo-metodský odkaz. Čo je cyrilo-metodským odkazom? Oslavovanie nanebovstúpenie pána? Alebo odboj proti Vatikánu za vlastné práva?
Pamätajme podľa Ústavy aj na kultúrne dedičstvo svojich predkresťanských predkov. A tým, ktorí na to nepamätajú, to pripomeňme.
Čo všetko je dnes pozostatkom predkresťanskej pôvodnej kultúry?
Vianoce ako prerobené oslavy Zimného slnovratu (silný element stromu), Veľká noc s korbáčmi z vŕby (silný element Stromu), vynášanie Morény, Turíce (silný element Býka), stavanie Májov (silný element Stromu), oslavy sv. Jána ako prerobené oslavy Letného slnovratu (silný element Ohňa, Slnka), cintoríny s krížmi (silný element Stromu, avšak bez ukrižovaného Slnka, zato s ukrižovaným Ježišom).
Perúnov kvet na dreve - truhlica zo začiatku 19. storočia
Mna určite nikto nemôže pokladat ani za vlažneho vyznavaca nejakej cyrilo - metodejskej tradície alebo čohokoľvek, čo s ňou súvisí, ale po prečítaní tých sprostostí, čo som si prečítal v tomto príspevku, som ihneď odišiel do najblizsieho chrámu, a takto som sa tam pomodlil:
- Ó, Večný Gospodin, radšej nám dopraj, aby tradícia Cyrila a Metoda zostala s nami ešte aspon tisíc rokov, akoby raz mohli o našich životoch rozhodovat idioti schopní písať debilizmy, ktore som práve čítal.
Nik o tvojom nazaujímavom živote rozhodovať nechce :)
Maločo cloveka osprostuje a zaslepuje viac, ako oddanost comukolvek: náboženstvu, národu alebo Slovanu Bratislava.
Cim je človek oddanejsi, tým je sprostejsi a agresivnejsi, tým viac je schopný v mene svojej viery dopustiť sa najhorších činov. O akej kultúre to hentá žena hovori? O preskakovani ohňa na posvatnych vŕškoch v den letného slnovratu a sexuálnych orgiach s tým spojených? To dodnes robia kmene vo vnutrozemi Afriky a vyznavaci voodoo na Haiti.
Aj ked to zdanlivo vôbec nesúvisí, kultúra sa začína vtedy, ked sa jasne oddelia ľudské príbytky od chlievov pre domáce zvierata, čo sa na Slovensku začalo diať niekedy v devatnastom storočí. Takže, aka kultúra?
Vedel si o tom, že akási Žofia z novohradskej župy bola prvá Slovenka, ktora videla kupelňu? Turci ju v roku 1563 zobrali do Istanbulu, a tam ju osprchovali. Štyritisíc rokov po tecucej vode v domoch a prvých verejných kupeloch v Mohendzo daro!
Pritom netvrdim, že všetko je stratené. Možno však namiesto vypisovania sprostosti na internete treba začať vyzbieranim aspoň polovice z tých desiatich miliónov ton PET fliaš zo slovenských lesov, luhov a hajov, z riek, bystrin a potokov.
Vedel si o tom, že na železničnej stanici v Tvrdosovciach (možno v Palarikove, uz si nepamätám), musia cestujúci používať latrinu, ktoru od roku 1986 nikto necistil? Posledná železničná latrina na západ od Urumqi.
P.S. Uz sa konečne zobud, diskutuj o veciach a nie o mne.
si najhorší prípad, aký poznám. Nič si nenapísal k veci, len si nadával na debilitu autorky.
Teraz si dal aspoň niečo:
O akej kultúre to hentá žena hovori? O preskakovani ohňa na posvatnych vŕškoch v den letného slnovratu a sexuálnych orgiach s tým spojených?
No, to je asi ten problém, že týmto vymyli mozgy a nič iné ľudia nepoznajú.
Ale zas - všetko poznat nemusíš, ber to tak, že to nie je pre teba.
Mimochodom, nie všetko musí byť dokonalé, uhladené a utľapkané - tu sa pracuje, tu sa nepredvádzajú naučené pózy (teoreticky). Nie so všetkým súhlasím, ale skôr sa zamyslím nad ľudmi, ktorí píšu autenticky, aj keď to ani sami nedokážu zvládnuť, ako nad ľuďmi, napodobnujúcimi donekonečna pohoršujúci sa štýl malomeštiaka z 19 storočia. Ach, bože, dúfam že to zas nie je o tebe... ?
Tu ide o veľkú sebaobetu v zaujme prebudenia spiaceho národa zijuceho v bludoch a sebaklamoch, ide o národné buditelstvo povznesene na najúčinnejšiu možnú formu. Bez nároku na uznanie a vďaku.
Tu ide o frontálny útok proti prispatej pomylenosti oddanych. To je boj o Veľký Poriadok.
Len ty sám vies, koľko si sa odomňa naučil.
Kolko PET fliaš si za posledny rok vyzbieral ty?
Nebudeme sa tu hádať, ale nikdy som sa od teba nič nenaučil. Iba ak som sa prispôsobil tvojej arogancii a hrubosti. Ale díky za pochvalu.
Keď som mal 15 rokov, môj otec bol najhlúpejší človek na svete. Bez rozhľadu, bez vedomostí, bez ambícií a úrovne.
Keď som mal 20, veľmi som sa čudoval, ako dokázal za tých päť rokov zmúdrieť.
Tu ale vlastne nejde o to, či bolo dobre sa prispôsobiť mocenskej vlne alebo nie.
Otvorene napísana informácia je:
totalitné dogmy, ako kresťanstvo alebo islám, často neboli prijaté naozaj.
V podstate sa pôvodné blízkovýchodné kresťanstvo skladalo z polovice Egyptských (blízkovýchodných) mýtov a zpolovice z indoiránskej duchovnosti (poznáte to pod pojmami ako buddhizmus, vedanta a podobne), zabalené do izraelského podvodu.
Do toho prišla neskôr ďalšia rovnako veľká časť autentickej keltsko-slovanskej mytológie a mystiky.
Nie že by som to považoval za nejako okamžite a prakticky dôležité, ale je dobre vedieť pravdu. Je to ako postaviť sa aj na druhú nohu a nie len poskakovať na jednej a čudovať sa, prečo som taký labilný a slabý, prečo ma každý ľahko zhodí.