O týždeň bude vo Francúzsku druhé kolo prezidentských volieb. Symbol národného zjednotenia, Le Pen, má šancu ich vyhrať. Väčšiu, ako v minulých voľbách. Ale ... stále primalú.

Francúzsko má v týchto voľbách stále príležitosť nastoliť reálnu národnú politiku. Odpútať sa od primitívnej minulosti a prehodiť list. Stále je to možné.

Ale nejako sa tomu nechce veriť. Bohužiaľ, francúzski voliči dali mnohokrát jasne najavo, že nechápu tragickosť ich situácie a myslia si stále, že vystačia so zástupcom bánk Macronom. 

Možno je trocha smola a voľby prichádzajú nejaký polrok predčasne. Ešte stále sedia totiž Európania, hlavne západní, na loďke, do ktorej stúpa síce voda, ale ktorá sa ešte neprevrhla. Respektíve, ktorá ešte šlape na ruskú ropu a plyn. Keď sa loďka z veľkej časti prestane hýbať, začne boj kto z koho aj v Európskej únii. A potom by sa mnohí prestali hanbiť voliť národne.

Popravde, zmeny spojené s nedostatkom zdrojov sú väčšou zárukou zmeny paradigmy, ako prípadné víťazstvo Le Penovej. Preto nik ani nejak pozorne diane vo Francúzsku nesleduje. Voľby sa stávajú naozaj takmer nepodstatné.