Helvétske know-how

 Kolegu Geňku sestra sa riadením osudu vyskytla v Helvétsku. Zamestnala ju akási lokálna samosprávna štruktúra vo sfére, ktorej sa v globálnej korporátnej praxi hovorí procurement. I porozprávala toto:

Pri pohovore dostala za úlohu napísať, ako by postupovala pri nákupe čohosi. Ako šikovná deva z ostbloku uviedla ako bod číslo jedna čo naj-naj-naj najnižšiu cenu a z toho potom rozvinula celý obstarávací proces.

Šéf si elaborát prečítal, roztrhal ho a šupol medzi zberový papier.

- A teraz ma dobre počúvajte. Ako prvé zistíte, či sa to vyrába u nás v meste. Ak nie, budete pátrať, či sa to vyrába v širšom okolí. Ak nie, spýtate sa, či sa to vyrába v našom kantóne. Ak nie, vyzistíte, či sa to vyrába vo Švajčiarsku. A ak ani to nie, tuto si sadnete, vyložíte si nohy a hlboko sa zamyslíte, či tú pičovinu vôbec potrebujeme.

 
Dusanbe

až také helvétske.

U nás nájdu dodávateľa, čo to vie predať s 200% rabatom. Jedno odkiaľ a aké.
Know-how potom spočíva v tom, ako zariadiť, že práve táto firma zvíťazí v obstarávaní...

Ale vraj práve toto je také, "ľudské":

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335701-kauza-pri-nakupe-ct-je-zrej...

Ema

aj s asistentom parkovania, keď stálo za tri.

Sinuhe

vitaj s5. Chýbala si tu (a nielen mne :-)

Ema

ako v ringočechovom obraze se zvířátkáma :)

Vraj nám smetiareň temer odišla na smetisko dejín, našťastie Penta ustúpila od majority - nikde som sa nedočítala, a tobôž nie v Smetiarni, čo za to dostala - a zachránila sa tak pred útokom demokraciebaživých ľudových más na ich petržalskú sklenú vežu.

Norman

že ťa nezjedlli tí ľudožrúti.

Náhodný okoloidúci

Vitaj doma, Ema :) Radi Ťa tu po dlhom čase vidíme a tešíme sa na Tvoje vhľady s veľkou dávkou nadhľadu.

Ľubov

Emka,aj ja sa teším,že si opäť doma.

Náhodný okoloidúci

Prišlo mi emailom od kamoša, kde to vyhrabal on - to netuším.

Stoji naozaj za prečítanie....sme naozaj v EÚ ?
V novinkách cez internet som dostal zaujímavú ponuku na navigáciu.
Zavolal som na slovenskú filiálku danej firmy, aby som si zariadenie objednal.

Odpoveď bola, že sa to nedá, lebo zariadenie je vypredané. Skúsil som preto u materskej firmy v Nemecku.
Do 4 dní mi zariadenie doniesol kurier DPD. Dopravné z Nemecka bolo 4,99 EUR.
Prišla obyčajná kartónová krabica, na spoji prelepená papierovou páskou s nalepenou etiketou s údajmi pre doručenie. Jednoduché a dobré.
So zariadením som mal problémy pri aktualizácii dát a softvéru.
Firma z Nemecka ma požiadala, aby som zariadenie poslal späť.
Zabalil som zariadenie do pôvodnej krabice. Na krabicu som nalepil svoju adresu ako odosielateľa a adresu príjemcu. Pre istotu som krabicu zabalil do baliaceho papiera, všetky spoje prelepil priesvitnou 5 cm širokou páskou, napísal adresu odosielateľa a príjemcu a vyplnil som balíkovú sprievodku.
S balíkom som išiel na našu novú,modernú poštu s klimatizáciou a systémom poradových lístočkov.
Za chvíľku sa objavilo moje číslo a šiel som k prepážke pre balíky.
Úradníčka po zhliadnutí, že balík má ísť do Nemecka ma hneď poučila, že to takto nejde.
Poučila ma, že pod každú pásku sa musím pred prelepením podpísať (celkom 6 podpisov) a ak chcem balík aj poistiť, tak musím balík previazať špagátom a musím použiť špeciálnu sprievodku pre zahraničie.
Tak som si balík vzal domov a z domu som zavolal na DPD, aby ma informovali, čo by ma stálo zaslanie1,3kg ťažkého balíka do Nemecka aj s poistením na 200 EUR.
Po chvíli mi milý dievčenský hlas oznámil, že 36 EUR ! Tak to je pálka!
Z Nemecka na Slovensko 4,99EUR a zo Slovenska do Nemecka36 EUR. Asi je to do kopca...
A tak som balík poslušne prebalil, pred prelepením páskou popodpisoval, previazal špagátom a vyplnil zahraničnú sprievodku.
Pripomenula mi tú spred roku1989. Dokonca sa v nej požaduje uvedenie obsahu balíka (aby personál pošty vedel,či sa to oplatí ukradnúť) a kraviny o vrátení pod názvom "Pokyny odosielateľa v prípade nedoručenia".
Ja som si z nich vybral verziu "Vrátiť ihneď odosielateľovi" a šiel som znovu na našu západne vyzerajúcu poštu.
Vzal som si poradové číslo pre balíky,posadil som sa a sledoval 4 čísla na displeji.
U okienka pre balíky nekonečne dlho vybavovali mamičku s dieťaťom, na displeji už bežali čísla podstatne vyššie než to moje.
Pochopil som to tak, že musím čakať na uvoľnenie okienka pre balíky.
Konečne si mamička pobalila všetko z pultu okienka a ja som čakal, že sa tam objaví moje číslo.
Ale kde.Zavolali číslo o dobrú desiatku vyššie. Šiel som sa ohradiť, že ma vynechali.
Od jedného z listových okienok sa ozval mladík, že on ma volal (hoci nevedel aké mám číslo).
Som už starší, ale porovnať 4 čísla s tým mojim mi zatiaľ problémy nerobí.
Musel som počkať kým onen mladík dovybaví zákazníka a zavolal ma k sebe. Podal som mu balík.
Pozorne si prezrel podpisy a požiadal ma o ďalšie dva. Urobil som.
Vtom prehlásil, že špagát nie je správne zaviazaný a treba ho previazať.
Vadilo, že jeden koniec má slučku (robím tak, aby sa špagát dal lepšie zatiahnuť).
On vraj potrebuje mať dva konce.
Tak som slučku rozviazal a zviazal som spolu voľné konce.
Lenže tým pádom na zvyšnej časti slučky zostal suk.
To sa mládencovi nepáčilo a začal sám špagát rozväzovať.
Keď to nešlo, rozstrihal môj špagát a doniesol zozadu taký chlpatý erárny.
Balík jednoducho previazal a na konce nasadil olovenú plombu.
Konečne bol balík ako mal byť. Mladík si vzal sprievodku a ejhle !
"Prečo chcete vrátiť balík ihneď?" znela otázka.
"No keď sa nedá doručiť, tak nech ho vrátia."
"A čo keď si balík prídu prevziať neskôr?"
"Prečo by si ho preberali neskôr. Poštár to do firmy donesie a oni si to prevezmú."
"A čo keď tú firmu nenájde?"
"To je firma, ktorá sa nachádza na ploche 1 km^2 a stojí v tom malom mestečku roky."
"Ja by som to zmenil."
"Tak to zmeňte."
"Ale to musím zaškrtať ten Váš krížik."
"Tak ho zaškrtajte."
"Len ja neviem, či to smiem... No skúsime to."
"Dám Vám tam ´Vrátiť odosielateľovi do 18 dní.´, dobre?"
"Dobre."
"Tak to bude 21 EUR."
"Ale ja to chcem ešte poistiť."
"No, to neviem, či sa to do Nemecka môže."
Chlapík odišiel dozadu, odkiaľ doniesol hrubú knihu, chvíľu v nej listoval a vrátil sa k prepážke:
"Nejde to."
Manželka stojaca vedľa mňa špitla:
"A čo keď sa to stratí?"
"Dostanete 66 EUR."
"To je ale málo. Tá vec má cenu 200 EUR." dodala.
Tu už skončila všetka moja trpezlivosť. Schvatol som balík so slovami:
"Toto keby došlo do tej fabriky, tak to vystavia v hale kuriozít a všetci si tú srandu pôjdu fotografovať." a odišli sme s balíkom domov.
Na internete som si pozrel cenník poštovného v Rakúsku a riešenie bolo jasné.
Pošleme to z Rakúska. Ráno sme naštartovali auto a v najbližšom mestečku zašli na poštu.
Na pošte sme boli len dvaja zákazníci. Hneď som išiel k pultu vypýtať si sprievodku.
"Kam to posielate?"
"Do Nemecka."
"Tak to nepotrebujete žiadnu sprievodku."
"Chcem balík aj poistiť."
"Balík je automaticky poistený na 500 EUR. Chcete na viac?"
"To stačí."
Slečna hodila balík na váhu, stlačila ENTER a ja som dostal platobný ústrižok aj s kódom, podľa ktorého si môžem na internete sledovať cestu môjho balíka k adresátovi.
Stálo to 14 EUR a trvalo to necelú minútu.
A tak rozmýšľam. Ako môžu moje podpisy zabrániť, aby niekto balík ukradol, alebo vykradol.
Nijak. Načo potom sú? Zrejme na to, aby zlodej mohol môj podpis pri prípadnej reklamácii napodobniť.
Sme proste Jánošíkove deti. Kradnutie a neschopnosť sú naše národné klenoty, tiež niekedy nazývané slovenské špecifikum.

A za toto špecifikum musíme nekresťansky platiť.. .
Zostávam s pozdravom "Slovenskooooó!"

Norman

riešia donekonečna ekonomiku a žabomyšie vojny medzi sebou. Na tieto "formalizmy" im nezostal čas. Dať Nemcom trh s telefónmi, to hej, ale nejako zladiť s nimi poštu a podobné, to už nie.
A k tomu nejaké ďalšie veci. Nemyslím, že by to bolo Jánošíkom, ani že by to bolo špecificky slovenské, ale je to špecificky východeurópske - robiť zo všetkého vedu. Niektorí píšu, že je to nižšou inteligenciou - v tomto sa ale ja buďem našich ľudí zastávať - oni sú v podstate rovnako bystrí a šikovní, len v nich tá inteligencia často nie je rozvinutá - najčastejšie naozaj pod vplyvom strachu z akéhokoľvek samostatného postoja či činu. Napríklad, prečo sa ten zamestnanec na pošte nevykašle na podpisy a špagáty? Lebo predpisy? Čo s takým ZBABELYM národom, čo sa bojí ešte aj predpisov?
Už 25 rokov počúvam, ako sa ľudia boja prejaviť tak či onak, lebo sa boja o svoje zamestnanie. Výsledok? Dnes je rekordná nezamestnanosť a zvyšok väčšinou živorí.
Toto je črta, ktorú si mnohí uvedomovali už dávno, dokonca aj v bežnej kultúre, ešte aj vo filme Pacho je zobrazený poddaný sám podávajúci pánovi bičík, aby ho zbičoval.
Je to asi výsledok stáročnej a stáročnej nesamostatnosti, neustálej dysgenickej selekcie zbabelcov.

Buheh

sú samozrejme všade, to je o konkrétnom človeku s pečiatkou. Ale ak to máme brať zoširoka, tak veľmi často sú prejavmi zbabelosti a apatie, ktoré sú vysledkom celkovej atmosféry v krajine, ktorá nemá vlastnú víziu a o ničom nerozhoduje sama.

A vôbec nejde iba o Slovensko. Pozrite sa na Brusel, to je ešte len etalón byrokracie a formalizmu. A to tiež iba preto, že ani Brusel o ničom podstatnom nerozhoduje sám – jemu ostal priestor práve len na tú byrokraciu.

nové