Jozefovský vzor a metóda

Biblický euroval: „Dajte mi vaše statky a ja sa postarám, aby ste neumreli hladom...“

Mnohí čitatelia možno poznajú biblický príbeh Starého zákona o Jozefovi, jeho farebnom plášti, zrade jeho bratov, zotročení a následnej ceste k moci v Egypte. V príbehu Jozefa a pobyte Izraelitov v Egypte môžeme nájsť množstvo paralel s dnešnou dobou. Popisuje totiž model, ktorý sa v dejinách viackrát opakoval.



Kniha Starého zákona Genesis predstavuje Jozefa, ktorého bratia ho kvôli zlému správaniu chcú zabiť. Keď však uvidia karavánu smerujúcu do Egypta, predajú ho do otroctva. Jozefa karavána vezme do Egypta, kde ho predajú Putifarovi, kapitánovi faraónovej stráže. Jozefov ostrý jazyk mu dopomôže k získaniu Putifarovej dôvery a následne k povýšeniu. Starý zákon ďalej opisuje Jozefov život v Egypte, až kým sa cez faraónových sluhov nevotrel do priazne samotného faraóna, ktorému vyložil sny o siedmich tučných a siedmich chudých kravách ako cykloch prosperity a hladu. Povedal mu, že príde sedem dobrých a sedem zlých rokov a navrhol, aby menoval muža „diskrétneho a múdreho a dal mu do správy krajinu Egypta“. (Genesis 42:33) Faraón tak urobil z Jozefa najmocnejšieho muža v krajine a prikázal mu zhromažďovať úrodu celej krajiny.



V nasledujúcich rokoch zhromaždí Jozef od egyptských roľníkov obrovské množstvo obilia a nazve sa „kráľom Egypta“ a „vládcom Egypta“. Keď nakoniec prišlo sucho a hlad, Jozef vymyslí na zvýšenie svojej a faraónovej moci a bohatstva podvod. Keď sa hladujúci Egypťania domáhajú zrna, ktoré si uskladňovali počas dlhých rokov hojnosti, faraón ich pošle za Jozefom. Jozef im nariadi, aby za zrno zaplatili, čím „zhromaždí všetky peniaze, ktoré v Egypte boli.“ (Genesis 47:14)

Nastane krutá kríza, až mena nakoniec padne. Nasledujúce ukážky sú len malou vzorkou Jozefovho správania:

    15. Avšak keď už nebolo peňazí v egyptskej krajine a v zemi Kanaán, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a vraveli: „Daj nám chleba. Prečo by sme mali umierať pred tvojimi očami, keď peňazí už niet?“

    16. A Jozef im odpovedal: „Odovzdajte váš statok a za váš statok vám dám chleba, keď už peňazí niet.“

    17. Privádzali teda k Jozefovi svoj statok a Jozef vydával im chlieb za kone, ovce, dobytok a osly a v tom roku poskytoval chlieb za všetky ich stáda.

    18. Keď sa však tento rok minul, prišli aj v nasledujúcom roku k nemu a vraveli: „Nezatajujeme to, pane, pred tebou, že peniaze sme už minuli, a že stáda dobytka, pane, sú už tvoje. Neostalo už nič, pane, pred tebou len naše telá a naše polia.

    19. Prečo by sme však mali pred tvojimi očami hynúť spolu s našimi poliami? Kúp si nás a naše polia za chlieb, a tak budeme spolu i s našimi poliami nevoľníkmi faraónovými. Daj nám však zrno na siatie, žeby sme žili a nepomreli a naše polia nestali sa púšťou.

    21. Takto sa zem dostala do faraónovho vlastníctva. A obyvateľstvo z jedného konca egyptského územia až k druhému urobil nevoľníkmi faraónovými...

Jozef tak najprv zobral slobodným Egypťanom všetky peniaze, potom ich živobytie, domy, zem a nakoniec z nich urobil vo faraónovej krajine otrokov. Faraón je nadšený, keďže jeho majetok sa rozrastá. V čase, keď Egypťania prežívajú toto trápenie, pošle Jozef po Izraelitov a privedie ich všetkých do Egypta. Kniha Genesis vraví, že Jozef dal Izraelitom vrecia zlata a potravy a „žili z bohatstva krajiny“.

    45:18 A zoberte vášho otca a vaše rodiny a príďte ku mne. Ja vám potom dám to, čo dobrého poskytuje egyptská zem. Budete jedávať to, čo najlepšie je v zemi.

    47:6 Nato faraón takto hovoril Jozefovi: „Prišli ti tvoj otec aj tvoji bratia. Egyptská krajina je pred tebou, v najlepšom kraji zeme osaď svojho otca a svojich bratov.“

    47:13 Vtedy nebolo chleba na celej zemi, lebo hlad sa tak rozrástol a krajina egyptská, ako i zem Kanaán bola pre hlad celkom zničená.

    47:27 A usadili sa Izraeliti v egyptskej krajine, v krajine Gessen. Obsadili ju celkom, množili sa a veľmi sa rozrástli.

Nie je ťažké si predstaviť, čo si Egypťania mysleli o Jozefovi, ktorý im vzal krajinu, majetok a odsúdil ich do otroctva, zatiaľ čo cudzím dal zlato, zadarmo potravu a najlepšiu zem v celom Egypte. Egypťania vybudovali veľkolepú civilizáciu s vynikajúcimi umeleckými a kultúrnymi výdobytkami v matematike, technike, architektúre, astronómii a poľnohospodárstve. Vybudovali najtrvalejšie architektonické výtvory na svete – pyramídy. Odrazu museli pracovať pod absolútnou mocou cudzieho kmeňa.

Podľa kníh Genesis a Exodus tento stav trval veľmi dlho a Izraeliti sa stali v Egypte privilegovanými správcami. Faraón sa na nich mohol spoľahnúť s tým, že k lokálnej aristokracii alebo obchodníkom necítili žiadnu lojálnosť a slúžili faraónovi. Ľud navyše upriamoval svoju zlosť viac na nich ako na faraóna samého. Nakoniec množstvo, politická a ekonomická sila Izraelitov narástla tak dramaticky, že i kráľovská rodina sa cítila ohrozená – model, ktorý sa v dejinách často opakuje. Všimnite si nasledujúce pasáže z Exodu:

    1:7 Izraeliti sa rozmnožili a rozrástli veľmi a boli tak mocní, že krajina bola nimi preplnená.

    1:8 Keď potom v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal

    1:9 tento riekol svojmu ľudu: „Hľa, izraelský národ je mocnejší a početnejší ako my.“

    1:10 Dajme sa do toho a šikovne zabráňme, aby sa ďalej rozmnožoval a – keby nastala vojna – aby sa azda nepripojil k našim nepriateľom, proti nám nebojoval a potom z krajiny neodišiel.

Dnes tu máme iné pomenovania, iných kráľov, iné pravidlá a svet, ktorý sa odvtedy zmenil. Staroveký Egypt však nájdeme aj dnes, len by sme ho museli posunúť viac na západ. Kríza sa vraj „zrodila“ na Wall Street, v centre svetových finančných transakcií. Podvodné finančné transakcie, vytváranie virtuálnych peňazí, ovládanie peňažných tokov pomocou bánk a medzinárodných finančných inštitúcií, tlačenie nových peňazí bez ich reálneho krytia a burzové špekulácie urobili to isté, čo kedysi Jozef s egyptskými roľníkmi. Globalizácia, svetový obchod a závislosť štátov od dolára ako medzinárodnej rezervnej meny umožnili dnes územie starovekého Egypta rozšíriť na celý svet.

Euroval má za cieľ nazbierať z každej členskej krajiny obrovské množstvo peňazí. Súčasní „faraóni“ jednotlivých krajín namiesto toho, aby sanovali svoje obyvateľstvo, pomáhajú v jeho ďalšom a ďalšom zdaňovaní. Straty bánk, ktoré doposiaľ svoj zisk privatizovali, musia znášať všetci obyvatelia. Amerika sa v tomto ohľade odrazu stala jedným z najsociálnejších štátov sveta.

Dnešní „vyberači daní“ sa z histórie poučili. ESM (Európsky stabilizačný mechanizmus) alebo tzv. Euroval je organizácia, ktorej správcovia sú právne nepostihnuteľní nielen pred judikatúrou ktorejkoľvek členskej krajiny, ale tiež na medzinárodnom súde. Článok 30 ESM vraví, že guvernéri, zastupujúci guvernéri, riaditelia, ich zástupcovia, manažéri a tiež zamestnanci ESM požívajú tiež imunitu voči prípadným právnym postihom. Sú nepostihnuteľní a nedotknuteľní. ESM môže súdiť nás alebo ktorýkoľvek členský štát, sám je však imúnny voči všetkým formám stíhania. Národné rozpočty európskych krajín sa tak ocitnú v rukách jednej mimovládnej organizácie, absolútne nepostihnuteľnej za svoje činy. Článok 10 hovorí, že výšku Eurovalu je možné kedykoľvek zvýšiť. Členské štáty majú povinnosť do 7 dní „neodvolateľne a bezpodmienečne“ akékoľvek navýšenie uhradiť. Odkiaľ? Budú si musieť od bánk opäť požičať a zadlžiť tak niekoľko nasledujúcich generácií.

Čím tieto pôžičky splatíme? Majetkom nemôžeme, ten sme už rozpredali. Svojou zemou? Alebo sa staneme otrokmi bankárov ako kedysi Egypťania?

A čo bude nasledovať ďalej? Čaká nás osud španielskych vladárov s ich neúspešnými snahami o konverziu, Nemcov s ich strachom zo svetovej boľševickej revolúcie alebo nespočetných historických postáv nachádzajúcich sa v rôznych obdobiach a v rôznom historickom čase, konajúcich však z rovnakého popudu? Poučme sa z histórie a nedovoľme jej opakovať sa. Avšak pre tých, ktorí by sa z nej poučiť mali predovšetkým, nemala by obzvlášť ostávať hluchou.

Zdroj: BEO Jozef Kopanický

 

nové