"Vy finančné skupiny, ktoré vlastníte tento štát, buďte k nám milostivé. Prosíme vás, kradnite iba toľko, aby sme mohli aj my dýchať a žiť. Vy finančné skupiny, ktoré vlastníte tento štát, odpustite nám, že chceme žiť a dýchať vzduch, ktorý patrí vám. Prosíme vás, múdro nám vyberajte poslancov, ministrov, premiérov a prezidentov, ktorých budeme voliť, aby sme sa nemuseli hanbiť za ich smrad.
Vy finančné skupiny, ktoré rozkrádate tento štát, kradnite s mierou, lebo inak vstaneme z kolien, vezmeme kamene, železné tyče a nože, zbúrame vaše múry, zabijeme vaše ženy a deti, ich krvou postriekame vaše mercedesy, rozbijeme sklá vašich úradov a všade nastolíme chaos, krutosť a strach.“
 

To je citát z hry Karpatský thriller, ktora beží od novembra 2013 v bratislavských divadlách. Spomínal ho myslím aj exot Hlina v parlamente. Tak to tu zhrňme.

Režisér  Roman Polák hru vytvoril  podľa námetu bývalého novinára Eugena Gindla. Čerpal zo skutočného  korupčného škandálu z deväťdesiatich rokov. Citujme:

„Začalo sa to tak, že ma oslovil človek, ktorý mi ukázal štrnásť faktúr nemeckej firmy distribuujúcej zdravotnícke zariadenia. Oproti konkurencii boli mnohonásobne predražené. Neskôr sa ukázalo, že takých faktúr sú stovky.“
„V praxi to znamená, že podplatená tendrová komisia pripravila tento štát a naše chudobné zdravotníctvo o milióny. Kauzu som chcel zverejniť v televízii aj v rozhlase, no nikde som neuspel. Všade mali dosadených svojich ľudí, ktorých korumpovali najčastejšie platenou inzerciou."
"Tak som to uverejnil v mesačníku, kde som pracoval. Mali sme síce len tritisíc predplatiteľov, ale dodávali sme ho aj do parlamentu, takže článok si prečítal každý poslanec. Šokujúce však bolo, že napriek zverejneným faktom a konkrétnym menám poslancov, ktorí sedeli v tendrovej komisii, nikto nereagoval. Táto firma mala kúpených naozaj všetkých a všetko. Bolo to veľmi deprimujúce.“

Porubjak a  Gindl (napravo).

Ako vidíte, dieľko má ambicióznu tému aj odvážny slovník. Ďalším jeho aspektom je to, že jeho tvorcovia aj protagonisti majú známe väzby na sionistické vrstvy - ale ťažko povedať, či to v dnešnom "umení" pri tom  klasickom alokovaní pozícii hlavne pre sektu,  môže byť inak.

Herečka Zuzana Fialová je dnes už natlačená všade, a aj tu sa jej dostalo postavy nebojácnej novinárky (je aj postava židovka?), ktorá nesebecky bojuje za spravodlivosť. Klišé, ktoré človek nikdy v realite nevidel, ale azda stokrát už bolo spracované v holyvoodskych filmoch. Fialová sa ale asi dala predsa len strhnúť svojou postavou, lebo zahlásila, že hra mohla byť aj tvrdšia:

„V Nemecku a v iných krajinách, ktoré majú demokraciu dlhšie ako my, by s tým problém nemali. Ale ako prvá lastovička to nie je zlé. Ak by sme však v tomto trende mali pokračovať, určite by to malo byť ostrejšie, údernejšie a odvážnejšie.
Vážne som rozmýšľala nad tým, že ak divadlo naozaj nemôže byť ostrovom verbálnej slobody na tomto unavenom Slovensku, rada si to pôjdem odsedieť. Štát by nás mal chrániť a ak nie, tak potom je to naozaj smutné. Mám totiž pocit, že nežijeme v právnom štáte, ale v štáte právnikov“

Záber z divadla

A skutočne, konflikt prišiel.

Hlava jednej z najznámejších finančných skupín, J&T, miliardár Patrik Tkáč Druhý sa ohradil, že to skôr naopak zrovna ľudia ako Fialová a Polák majú skutočnú moc. Hm, niečo na tom je, len či sa tým Tkáč Druhý nedopustil antisemitizmu. Ďalej sa ešte na facebooku ohradil, že ich finančná skupina je dobrá, investuje tu a nik nebol súdený, čiže podľa neho samého ostatné finančné skupiny predsa len sú vinné.

Tkáč so ženou.

Miliardári sú ťažký kaliber, a tak naši rádoby umelci stiahli chvost. Fialová rýchlo prehlásila:

„Pán Tkáč nebol na tomto predstavení. Vedel by, že ja to nehovorím. Vyvažujem radikálnosť týchto slov tým, že ako jediná na pódiu bez masky stojím a mlčím. Výrazom tváre dávam najavo nesúhlas s tým, že veci končia takto. Takto sa to riešiť nemá. Ja osobne absolútne odsudzujem akýkoľvek spôsob radikálneho riešenia spoločenskej situácie”

Takto otočila naša rádoby odvážna bojovníčka. Ona tie slová nehovorí, stojí a mlčí, čím je proti nim. Dokonca vraj výrazom tváre dáva najavo nesúhlas. Tak rýchlo z bojovníčky za spravodlivosť vypršal pátos keď zistila, že vlastne nekopú len do politicky mrtveho Mečiara, ako to prezentovali média a ako to zrejme herečke zavesili na nos.  Teraz poklakla a prosí o milosť.

Tento konflikt môže byť len bezvýznamná anekdota, ale môže byť aj odrazom základných síl v pozadí dnešnej "karpatskej" spoločnosti. Bude hra ďalej tvoriť repertoár divadla, alebo sa rýchlo vytratí? Zostanú tam spomínané slová na záver alebo zvíťazí cenzúra?

Pritom je hra na jednej strane zbytočne revolučne výhražná, ale na druhej strane naozaj slabá. Protagonisti v nej v podstate prosia o zmilovanie a o slušnú pozíciu otroka. To je ilúzia. Odložme subjektivitu, prvú osobu množného čísla, a pozrime sa na vec objektívne:

Finančné skupiny nerozkrádajú, oni vlastnia všetko a nechávajú len špinavý odpad. Nepoznajú a nikdy nebudú poznať žiadnu mieru, prosiť ich o čokoľvek je nonsense.  A tak rovnako zákonite skôr či neskôr nastane to, čo každy tvrdí, že nechce: systém zbúra ich múry, rozbije ich úrady a zabije ich  ženy a deti, a ich krvou naozaj postrieka tie ich mercedesy.

To by mali finanční Patrikovia vedieť, že toto je proste ich historický osud a nijako sa mu nevyhnú.

Ilustračné foto: karpatský hrdina Ceausescu s manželkou v roku 1978

Inšpirácia: afinabul, top a plus