O apolónskom kvociente
Vývoj v Egypte je pre mna veľmi dobrou ilustráciu aj potvrdením mojej teórie, že jedinou premennou, ktora naozaj rozhoduje o osude jednotlivcov, národov aj civilizácie je AQ- apolónsky kvocient.
Apolónsky kvocient vyjadruje mieru do akej sa jednotlivec fyzicky, duchovne, morálne, mentálne, intelektuálne a urovnou vedomia priblíži k apolonskemu ideálu. Ak ustanovime pre potreby diskusie, že AQ Apolona je 100, potom naozaj len odhadom môžeme povedat, že najlepsi smrtelnici (Pytagoras, Goethe, Nietzsche...) dosiahli AQ niekde na úrovni 45.
Priemerne AQ národov v čase, ked budovali civilizaciu a užívali vrchol svojho civilizacneho rozvoja, sa pohyboval v hodnote okolo 15. Zdoraznujem: Priemer.
Aj ked sa žiadne oficiálne prieskumy v tejto oblasti nikdy nerobili, každý rozhladeny človek si môže urobit vlastny odhad, ake priemerne AQ je dnes v Nemecku, Švajčiarsku alebo Japonsku na jednej strane, a v Malawi, Somálsku a Egypte, na strane druhej.
Je absolútne nemožné, aby ste pozdvihli hospodársku, sociálnu a politickú úroveň akéhokoľvek spoločenstva bez toho, aby ste radikálne zmenili priemerne AQ jeho členov.
To je dôvod, prečo neexistuje jediny príklad v histórii, kedy by revolúcia bola zlepšia udel más. Preto tí, ktorí vedú ľudské bytosti do revolúcii, sú pri tom najlepšom pomyleni snilkovia; väčšinou však podvodníci, avanturisti, karieristi, agenti temnych síl a zločinci.
Mozete z večera do rana zmeniť zákony, zavraždit tisíce, znehodnotit všetky úspory obyvateľstva, pozatvarat opozíciu, skonfiskovat všetok majetok, požičať si miliardy od MMF alebo Svetovej banky, ale nemôžete zvýšiť priemerne AQ. Presne o tyzden po revolúcii ho znovu stretnete na ulici.
Velmi dobrým príkladom toho, že priemerne AQ je rozhodujúcim faktorom pre vývoj spoločenstiev, sú udalosti posledného štvrťstorocia vo východnej Európe.
Teoria AQ nám pomôže predvídať a chápať aj další vývoj v Egypte, v USA, v Rusku, v Kacerovciach aj na Slovensku.
ako sa podľa teba dá meniť Apolónsky Quocient?
Nemôžem vediet, či máš na mysli zvyšovanie AQ jednotlivca, alebo priemerného AQ v spolocenstve.
V každom prípade však Ti vsak primerane odpoviem.
Keby som nebol naozaj praktickým a realistickym človekom, odpoveďou na taku otázku by mohla byt cela kniha, kde prvá kapitola by mala názov "Antropologia, ako najvacsi podvod". Hovorím praktickým a realistickym preto, že viem, že by taku knihu dnes uz málokto pochopil, ak by vôbec mal záujem a odvahu ju čítať. Dával by som si pritom zvlášť veľký pozor, aby som sa vyhol tomu, čo charakterizuje dnešných systemovych "intelektuálov": veľká forma s malým obsahom. V mojej knihe by sa ani raz nevyskytli slova ako postmoderny, implementacia, relevantny, determinologizacia, explanácia alebo entropia.
Tu je teda naozaj krátke zahrnutie obsahu mojej knihy:
Zil raz v jednom malom meste v jednej malej krajine jeden Dobrý Človek. Dobry Človek mal tridsaťpať rokov, jednu Dobru Ženu a tri Dobre Deti. Dobry Človek zasvatil svoj život svojej Dobrej Žene a svojim svojim Dobrým Deťom bez toho, aby vedel o tom, že tým zasvacuje svoj život človecenstvu. Pretoze to bol naozaj dobry a uslachtily človek, nikdy nemyslel na to, aby niečo dostával, nikdy nemyslel na svoje prava, ale len na svoje povinnosti, ktore si vo svojej uslachtilosti sám na seba uvalil, aby sa obetoval pre budúcnosť clovecenstva.
Prišlo jedného dňa do života nášho Dobrého Cloveka jedno veľké monštrum s menom Štát, a takto mu povedalo:
- Si veľmi zlý človek, lebo v tebe niet lásky k bliznemu. Na dohľad od tvojho domu žije ciganska rodina s pätnástimi deťmi, ktore živoria v nedostatku, a ty sa o nich nestaraš.
- Ale, ved ja sa staram o svoje deti, a nemám prostriedkov ani záujmu pre starostlivost o Ciganov.
- Akože nemáš prostriedkov? Ja si v tvojom mene môžem požičať peniaze v židovskej banke na dobry urok dvanast percent, a ty to budeš splácať; čo nesplatis ty, splatia tvoje deti.
- A, ked to odmietnem?
- Posleme k tebe exekútora aj s pištolnikom.
Zabilo monštrum Dobrého Cloveka, Dobru Ženu aj Dobre Deti.
Odvtedy je priemerne AQ na planéte Zem 6. A stále klesá.
Odpoved teda na Tvoju otázku je takáto: Nezabijajte dobrých ľudí. A, o tom, čo je dobre, a čo je zle nema rozhodovat Zid, ale len Vecna Prozretelnost.
taký romantický a nenapadnutelný eufemizmus.
Ale v metodike asi predsa len zostaneme radšej pri radách od praktikov (i keď IQ nie je to, čo progresívnych ľudí vystihuje , jeho nedostatok ale dobre vystihuje negatívnych ľudí)
Toto je to, čo bolo na Beo.
Nič v zlom, ale moc prakticky si nejaké aktívne kroky neporadil. Pokial ovšem tvoju radu nebudeme chápať hlbšie. Potom ešte vedieť, či si tam ten hlbší význam dal vedome, alebo je to tvoje podvedomie.
Ano, jedná sa o tú tvoju vetu so záporom:
Nezabijajte dobrých ľudí.
Keby si si dnes dal do Google "appolonian quotient", zistis, že taky výraz sa ešte nepoužíva. K rovnakému zisteniu by si prišiel, keby si zadal "will to consciousness" - vôľa k vedomiu. V akomkoľvek jazyku.
O sto rokov však, ked príde nova antropologia a nova filozofia, oba výrazy budu bežne, lebo nove poznatky a nove interpretácie sa bez nich nebudú dat vyjadrit.
Nikto si uz nebude pamätať, že nejaky Grigoriy o tom uz dávno hovoril.
Prečo?
Pretoze Grigoriy nie je pretekár z davu, ale osamely horolezec.
je pekná nedela, a teplo, ale musím ti prezradiť, že nové pojmy nevznikajú vymyslením mena, ale v prvom rade musia mať definíciu. To v tvojom prípade chýba.
Inteligenčný kvocient bol už rozširovaný na rôzne poddruhy, potom bol ten princíp aplikovaný na emočný kvocient, a kvocientov môže byť ľubovolný typ. Použitie názvu apolónovský (špeciál v protiklade k dionýzovskému) je tiež známy (aj) z Nietzscheho prác (ak nemýlim, on bol jednoznačne na strane dionýzovských aspektov, ale mne sa viac páči ten apolónovský ideál ).
O vôli, o vôli k moci, respektíve k vedomiu, to je rozdiel posúditelný podľa popisu, ktorý nie je.
Ale je pravda, že celé poznanie je definovanie systému pojmov, a keď staré mená nie sú presné, dostatočné, alebo sú rozsypané priam na protikladný chaos, treba nové. Nie je isté, či by sa ľuďom výraz apolónsky kvocient páčil, niekomu nie, niekomu áno. Má vyhody, oproti napríklad IQ, ale zas, dá sa len odhadovať.
Ale z toho článku je jasné, čo si myslel, a mnohým ľuďom to môže pomôcť, povedzme.
Čo sa týka samotného Grigoriya, či je pretekár alebo osamelý jazdec - je to také dôležité?
horolezec, mám naozaj na mysli horolezca; ako protiklad k pretekarovi.
Ja som pretekárom nikdy nebol, a ani nechcel byť, hoci večnym pretekárom sa tak môže zdať.
iba ty vieš, čo si pod nimi predstavuješ.
Ja som sa pýtal, či je také dôležité to, kto je Grigoriy.
Mne je napríklad už úprimne jedno, kto je Norman. Jeden z nickov? Jeden z ľudí? Veď práve definovanie sa a škatulkovanie je pretekárčenie.
ešte pripomínam, že veľmi veľa z toho, čo sa za posledných približne 140 rokov stalo v našom svete, bolo súčasťou systematickeho úsilia znížiť priemerne AQ vo väčšine oblasti, kde take zníženie bolo potrebne v zaujme konsolidácie moci Vládcov. Procesom buď zameraného vyvrazdenia elity alebo presadenia potrebných dysgenickych opatreni, alebo oboch naraz, prešla v spomínanom obdobi väčšina veľkých národov a spoločenstiev nášho sveta: Nemci, Rusi, Číňania, Francuzi, Briti aj Američania.
Opatrenia, o ktorých hovorím sú tieto: podpora multikulturalizmu a zámerne sťahovanie ľudí z krajín tretieho sveta do árijskych krajín, feminizmus, rozklad rodiny podporovanim a propagáciu tzv. alternatívnych životných štýlov, podpora duchovne prazdneho "umenia" a celkový morálny rozklad spoločnosti so zámerom šíriť beznadej, duchovnú prazdnotu, apatiu, zmierenie sa s vecami. To v kombinácii s hedonizmom, honbou za lacnou zábavou, nezodpovednostou, závislostou na štáte a absenciou tvoriveho prístupu k vlastnému životu.
Nastrojmi znižovania AQ sú neomarxistické učenia o cloveku a spolocnosti pochádzajúce z dielne Frankfurtskej školy, učenia, ktore dnes ovladaju spoločenské vedy, politické a spoločenské dianie všade, kde na tom Vládcom naozaj záleží. Neomarxizmus totálne ovládol politické procesy, akademiu, "vzdelávanie" aj "umenie". Paradoxne je, že dnes má marxizmus oveľa silnejšie pozície v Britanii alebo v USA, ako v Rusku alebo v Číne.
Opat pripominam, že vo svojom dôsledku nejde len o historicky, ale aj kozmicky proces: ide v konečnom rátaní o zastavenie ďalšej evolúcie možno jediného inteligentneho života v našom vesmíre.
Predpokladam dokonca, že aj Vladcovia sú len nástrojom, a ani im nie je dane vidiet cely obraz a poznať účel.
Ale považujem za pozitívny posun túto vetu:
"...celkový morálny rozklad spoločnosti so zámerom šíriť beznadej, duchovnú prazdnotu, apatiu, zmierenie sa s vecami"
Len nedávno sa stalo, že OSN kritizovala Slovensko za nedostatočnu pozornost, ktoru školský systém venuje vzdelávaniu deti v oblasti sexuálnej výchovy.
Vo vyspelých krajinách sú v tomto smere naozaj oveľa ďalej:
http://henrymakow.com/2013/07/child-pornographer-drafted-sex.html
Díval som sa raz do minulosti, a videl som mužov, ktorí kráčali všetci jedným smerom, do jednej diaľky, do jednej výšiny, do jedného cieľa: na Horu Ušlachtilosti, Vznešenosti, Krásy, Dobra a Spravodlivosti.
Hľadel som na nich, a naozaj som ich všetkých spoznal. Bol tam Budha, Platon, Sokrates, Marcus Aurelius, Leonardo, Immanuel Kant, Nietzsche, Tolstoj a Gándhí. Určite som na niektorých aj zabudol. Ale nevadí, lebo ide len o to, že všetci z nich chceli zaviesť človeka na tú jednu Horu. Tak veľmi to chceli, tak veľa pre to boli ochotní obetovať.
Pozrel som sa potom opäť na Zem a do našich časov, aby som videl, čo po nich zostalo, a naskytol sa mi takýto pohľad:
Sedela na stoličke jedna taká nechutná žena s menom Helena Vacvalová, akoby učiteľka pred triedou žiakov. V triede sedeli žiaci s takýmito menami (dobre som si ich zapísal): nejaký Lasica, akási Feldeková, jeden Marián Leško a nejaky ďalší degenerat, ktorého som si nestačil zapísať (nech mi to odpustí). Sedeli tam a čakali na slovo učiteľky.
Vytiahla odkialsi kus poskladaneho papiera, roztvorila ho a precitala svojim žiakom, ktori tam sedeli s debilnym úškrnom, toto:
V akomsi americkom meste zastavila policajná hliadka auto, v ktorom sedeli dve ženy. Nakoľko im niečo bolo podozrivé, rozhodli sa policajti vykonat detailnejsiu prehliadku auta. V tom jedna zo žien prihlásila, že potrebuje použiť toaletu, čo u policajtov vzbudilo podozrenie, a urobili jej detailnú osobnú prehliadku. Pri prehliadke zistili, že má v pošve skrytú pištoľ kalibru, ktory Vacvalová presne uviedla, ale ja sa v tom nevyznám,takze som uz zabudol.
Tá nechutná žena potom pred tými debilmi poskladala ten papier, sproste sa pritom chichotajuc, a požiadala svojich žiakov, aby sa k tomu vyjadrili: Vo verejnej televízii, jedného popoludnia, kedy ich v tom ich degeneratstve mohli vidiet všetky desaťročné deti na Slovensku.
Rozpravali tam potom všetci svoje špinavé reči degeneratov, náramne sa všetci bavili a smiali - a tešili sa na honorár. Nevedeli by ste ani vymysliet jedinú hnusnú vec, ktoru by pri tom ti degenerati neboli spomenuli; ešte aj Vacvalovej pošvu.
Toto má Platon ako odmenu za svoju snahu, za jeho vieru v cloveka.
by sa určite pozastavil aj nad tým, prečo vo verejnoprávnej televízii v utorok, 27.08.2013, medzi 15:45 a 16:30 odznela v slovenskom dabingu "úspešného amerického seriálu z lekárskeho prostredia" Dr.House veta: "... a trinácka si úžíva lesbický sex na ostrove..." Na pozadí dialógu išli detailné obrazy reálne vyzerajúcej operácie čreva. Dobrú chuť Slovensko!
Na dokončenie príbehu epizódy úspešného amerického seriálu - Doktor Dom svojku kamarátovi v bare vybaví rýchlovku, aby si pred smrťou ešte trošku užil s empatickou časníčkou/prostitútkou. Tak takého obrazy sú vysielané do hláv Slovákom za ich vlastné peniaze počas bieleho dňa. Ej, ale sme my moderní.
PS: Pri hľadaní (nenašiel som) názvu pôvodného znenia epizódy som objavil opis príbehu ďalších častí: Taub and Park arrive at the motel, baby girls in tow, amid many prostitutes, clients and pimps (Taub a Park prídu do motelu, plnom mladých dievčat, medzi prostitútkami, klientmi a pasákmi)... pekne, pekne DIKo.
Vysvetlenie prečo o tom viem: obedoval som pri (nie mnou) zapnutom televízore.