Paradigma je memetický komplex, na ktorý spoločnosť verí. A ten pravidelne zlyháva - to je stará známa vec.

Napriek triviálnosti tohto poznania, u niektorých je stále akoby prejavom najväčšieho objavu, že sa paradigmy rozpadajú. Bombasticky okolo toho napísal tú známu hrubiznú knihu napríklad Spengler, ale aj dnes akoby sa s týmito "objavmi" vrece roztrho. Znova a znova ľuďom prezrádzajú to "hrozné tajomstvo", že každý deň sa strieda s nocou. Respektíve - keď príchádza súmrak, tak to znova a znova prekvapene zisťujú. 

A to sú ešte tí lepší. Tí horší popierajú, že prichádza večer a potom noc. Prípadne tvrdia, že za to niekto môže, že im to robí naschvál a hľadajú vinníka, ktorý to má zastaviť.

Asi toľko k oficiálnej spoločenskej (sub)norme.

Paradigmy sa rozpadajú pod tlakom reality. Súčasným tlakom reality je všeobecné a už čoraz očivodnejšie vyčerpanie planéty, ale konkrétnejšie aj pandémia Covid-19. Obidve sa vymykajú spod dogiem "spotreby a kvantitatívneho rastu", nedajú sa riešiť "hľadaním šťastia", ani "občianskymi právami", ba ani "láskou", ani "modlitbou". Ale ani ignorancia a popieranie nepomáha. Tieto paradigmy sú proste v koncoch.

Sledovať to, ako a kde presne kolabuje počítačový program, je otravná práca aj pre zabehaných softveristov. Sledovať úpadok a konkrétne chyby je proste únavné, naopak, je ľahšie tvoriť nové. Opravovať, lepiť záplatu na záplatu, vedie k hroznému stavu chaosu. Preto sa vždy po čase urobí hrubá čiara a začne sa nanovo. Aspoň v informatike sa to tak robí - a tam sa ľudstvo má možnosť mnohému priučiť. Spoločnosť je len obyčajný primitívny systém.

Pravda, nový operačný program sa nevyhne niektorým starým chybám a objavia sa aj nové. Ale až po čase, a tak sa medzitým cyklus proste opakuje.

Čo z toho vyplýva? 

Sledovať podrobne to, ako sa rúca západná, ale už aj východná, teda globálna hurá-konzum paradigma - to je priam zdraviu škodlivé. O úpadku behu toho programu na Slovensku ani nehovoriac. Stále sa bránim povedať, že je to na smiech - to je neúctivé voči rôznym obetiam - ale najlepšie použitie toho procesu je naozaj výsmech. Hurónsky rehot. To nie je póza, a ja osobne sa ani (teraz) nesmejem, ale tak to je. Súčasná forma spoločnosti nie je schopná odolávať externým tlakom, nie je schopná udržať formu, vedenie nedokáže nájsť cestu a široká populácia zas nemá schopnosť disciplíny. Vedenie nevie riadiť a podriadení nevedia akceptovať riadenie. Je čas, aby sa vlna zlomila.

A ona sa zlomí. 

Nie je to krása?

Jedna vlna nahrádza predošlú, žiadna skoková revolúcia, žiadne šoky, len sa s tým musí vedieť spoločnosť zmieriť. 

Takto pekne teraz vyzerá svet :)