Zdá sa, že koncom tohto mesiaca sa na Slovensku uskutočnia voľby prezidenta. Keď jeden sleduje média a obrovské billboardy pri cestách, zároveň aj diskusie k článkom na internete, má dojem, že zúfalí občania Slovenska uverili, že ide o mimoriadne dôležitú udalosť, že o ich osude, šťastí aj budúcnosti sa rozhodne vo veľkom boji medzi titanmi, z ktorých každý jeden nemá nič iné na starosti, na programe, na srdci a na charaktere, len sa im o šťastie postarať.

Tá minimálna miera optimizmu a idealizmu, ktorá mi ešte zostala, mi nahovára, že každý z kandidátov úprimne verí väčšine z toho, čo sľubuje, že veria tomu, čo hovoria, že by naozaj chceli vidieť Slovensko prosperujúce a bez korupcie. Na druhej strane som presvedčený, že len preto môžu veriť svojim sľubom, lebo ich úroveň vedomia im nedovoľuje vidieť realitu, vidieť skutočnosť, že aj keby naozaj chceli, aj tak by nič z toho nemohli doručiť, lebo to v danom systéme jednoducho nie je v ich silách. Každý z nich vzišiel zo systému, každý systému slúžil, ani jeden z nich o systéme nikdy nezapochyboval, a už preto systému nerozumie, podobne, ako ryba z hlbín nerozumie oceánu; na také niečo by musela vedieť aspon lietať. Oceánu rozumie len ten, kto pozná aj hory a púšte.

Treba však v záujme spravodlivosti aj objektivity povedať aj to, že oni systém nevytvorili, že v istom zmysle, tak ako my všetci, sú len jeho obeťami. Obeťami preto, že systém ani jednému z nás nedovolí, aby sme naplnili svoj potenciál, aby sme zadostučinili tomu, na čo nás Existencia povolala.

Vtedy by som uveril, že jeden z nich sa vymanil z limitov uvalenych systémom, keby zašiel tak ďaleko, že by aspoň v náznakoch spomenul, že všetko naše snaženie o akúkoľvek naozaj reálnu zmenu sa  musí začať prehodnotením ústavy štátu.

Uvedomili ste si, ako často sa všetci tí podvodníci, hoštapleri a zločinci chránia práve ústavou, ako sa vždy odvolávaju práve na jej ustanovenia, keď prehlasujú svoju nevinu, ked tvrdia, že ju nikdy neporušili? Problém je v tom, že to oni ju tak napísali, že oni ju potrebovali napísať tak, aby beztrestne mohli kurviť svet, ničiť životy miliónom.

Poznáte niekoho, kto napísal znenie ústavy? Pozval vas niekto niekedy, aby ste sa spolupodielľli na napísaní zákona, ktory ovplyvňuje všetko dôležité, čo sa vo vašom živote deje? Dali ste si niekedy otázku, prečo sa taká vec deje niekde v zákulisí, prečo ústavu píšu pre vas neznámi ľudia, povereni niekym, o kom ste nikdy nepočuli?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že ústava by sa dala napísať tak, aby v spoločnosti nebolo miesta pre psychopatov, zlodejov a parazitov, že by sa dala napísať tak, aby nebola práve pre týchto rúškom a ochrancom pre ich podvody a zlodejstvo? Uvedomili ste si, že ústava nie je niečo, čo nám štát veľkoryso daruje, za co by sme my mali byt štátu vďační, ale niečo, čo si my sami sebe dáme, aby sme boli naozaj slobodní, že to má slúžiť nám?

Uverím len takej snahe o zmenu, ktora sa začne slobodnou, otvorenou a všeľudovou rozpravou o ústave.