V auguste je viacero pamätných dní, ktoré si vždy nájdu zastúpenie v médiách. Sú hlavne tri výročia, ktoré si zasluhujú pozornosť.

Prvým je výročie zhodenia prvej atómovej bomby na mesto Hirošima (a o pár dni neskôr na Nagasaki).

Druhé výročia je vstup ozbrojených zložiek Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.

A tretím je výročie SNP - Slovenského národného povstania 1944.

Špeciál výročie Hirošimy má tento rok okrúhle číslo - je to 75 rokov, čo Američania vykonali tento najväčší zločin 20. storočia. Je to najväčší zločin, ktorý má najmenej možných ospravedlnení - Japonsko sa blížilo ku kolapsu a vojna už prakticky bola skončená. Je to najväčší, pretože patrí k tým, pri ktorých zahynulo jednorazovo najviac ľudí. A je najväčší, pretože zločinec - národ vrahov - ho doteraz neuznal a nepriznal si ho - čím sa stáva stále nebezpečím pre budúcnosť.

Ale - pri kritike treba spomenúť, že USA bojovali na strane Spojencov, na strane, ktorej víťazstvo aj my oslavujeme. To je prvá schizofrénia.

Druhé výročie je spomienka na rok 1968, keď Moskva uplatnila svoje dohody z Jalty 1945 a ostrážila si svojho podriadeného spojenca. Bežná vec, aj keď pre Československo to bola tragédia. K tej ale nedošlo v roku 1968, ale v spomínanom roku 1945 a ak niekto kritizuje vstup ruských tankov do republiky, mal by svoju kritiku zamerať týmto smerom. Je to druhá schizofrénia, ak sa na jednej strane rok 1945 oslavuje, a jeho následok zároveň preklína. Veď Rusi nás prišli „oslobodiť“ rovnako v roku 1945, ako v roku 1968, nie je v tom nijaký rozdiel – iba ak v tom, že v roku 1945 sa správali zväčša ako barbari, ale v roku 1968 boli na úrovni a zahynulo menej ľudí, než na bežnom cvičení.

Tretia schizofrénia je potom oslava Povstania, kedy sa vyzdvihujú tie stalinistické sily, ktoré sú v predošlom výročí preklínané. Dňa 21. augusta zlí Rusi, 29. augusta dobrí Rusi. Dobrí Rusi, zlí Rusi – ako u debilov. Niekto by mohol síce namietať, že Povstanie nebolo riadené Rusmi – ale každý vie, že bolo, že celé Povstanie riadili komunisti a Moskva, že z Ruska sem lietali lietadlá viac, ako dnes.

K tomu ešte treba dodať aj tému povstaleckého letiska Sliač. Matovičova vláda a konkrétne minister Naď teraz čerstvo odovzdali letisko Sliač Američanom. Presné detaily sú utajené, ale záleží na tom? Proste to dostali a budú tam sedieť, ako tam sedeli od roku 1968 až do revolúcie 1989 ruské ozbrojené sily. Je to tá istá situácia, len východ je nahradený západom. Je to principiálne to isté letisko, ktoré v roku 1944 slúžilo povstalcom proti domácej vláde. Má zmysel si sťažovať na Američanov, ak tam predtým sedeli Rusi, ale hlavne, ak sa oslavuje Povstanie, ktoré ho vytrhlo z domácich rúk a dalo do rúk cudzincom? Nemôžete plakať nad Američanmi, ak zároveň oslavujete povstanie SNP – vtedy to vaši dedovia tak urobili, tak sa teraz nečudujte, že ste doteraz len otrocký podriadený prívesok.

Čo z toho vyplýva? Tieto tri výročia sú udalosti, ktoré ukazujú popletenosť súčasnej slovenskej ideológie. Národ s takýmito protirečiacimi si hodnotami nie je schopný rozhodnutia a činu.

A tak aj vyzerá slovenská politika. Bezforemná, bezzubá, bezcieľna.

A tak aj vyzerá povedomie Slovákov. Dezorientovaní, chaotickí, bezmocní.