Tolerancia zabíja. Tolerantných.

Práve som sa dočítal, že: http://linkis.com/9Uzap.

Je síce pravda, že som už dosť starý aj skúsený, aby som sa ani nemusel dočítať, ale predsa chcem pri tej príležitosti niečo povedať.
Už preto, že dnes už takmer každý k veci niečo povedal; od pápeža, cez Kisku, až po biskupov aj laikov.
Aj ja mám predsa svoje práva.

Nuž, aby som nebol zle pochopený, chcem na začiatok pripomenúť, že žijem tak, aby som nikomu a ničomu, čo môže a vie preciťovať utrpenie, také utrpenie nespôsonoval, či už je môj blížny alebo veľmi vzdialený.

Teda k utečencom:

Keby bol svet podľa mojich predstáv, v Afrike by nikto ani netušil, že existuje nejaká Európa alebo Amerika. Nanajvýš by sa mohlo stať, že nejaký starší šaman by pri ohni povedal zasväteným starešinom kmeňa, že raz počul ešte od svojho deda, že existuje taký mýtus, zdedený od predkov, o tom, že pred stovkami rokov raz pobrežní rybári vo veľkej diaľke na mori videli niečo, čo sa podobalo ich člnom, a plavilo sa to smerom na sever. Traduje sa vraj, že tam to plavidlo nemohlo ísť len tak podaromnici, že tam asi niečo musí byť.

To je moja predstava o ideálnom svete.

Kedže však nie som egoista, a musím uznávať aj záujmy iných, vedel by som z takého ideálu trochu zľaviť. Raz do roka by z Amsterdamu smerom do Afriky vyplávala obrovská loď s piatimi tisíckami európskych dievčeniec túžiacich po rasovo zmiešanej kopulácii (vrátane Sloveniek, samozrejme) občianskych aktivistov a misionárov, aby ich nočnou hodinou, nepozorovane pre miestnych, niekde v tej Afrike vysadila, aby mohli navždy žiť podľa ich ideálu v ich krajine zasľúbenej.
Predpokladám, že každý Európan by pre takýto účel s radosťou oželel 50 eurocentov, čo by vynieslo 250 miliónov EUR, za ktoré by taká loď mohla byť aj ďaleko väčšia, ako som vyššie načrtol.
Nikomu takýto projekt nevnucujem, a preto by som bol len rád, keby ani mne nikto žiadne projekty nevnucoval.

Dosť sa toho popísalo o "integrácii" privandrovalcov, ale sú to len také nesplniteľné želania západných tárajov, gágajov a prďúsov. Štatistiky nezamestnanosti hovoria jasnou rečou. Aj keď občas sa možno aj medzi privandrovalcami nájde niekto integrovateľný, taký, čo nechce žiť na úkor pôvodných obyvateľov Európy. Ale z pohľadu zachovania rozmanitosti človečenstva práve títo "integrovateľní" predstavujú pre bielych ľudí riziko. Kým sa privandrovalci držia svojich zvykov, udržiavajú tak zároveň ťažko prekročiteľnú bariéru medzi nami a nimi a k miešaniu rás nedochádza, alebo len v malom rozsahu, prípadne cestou znásilnenia - jednosmerného. Tmavý bielu. Nikdy nie biely tmavú. Ak sa však nejaký privandrovalec vzdá svojej kultúrnej identity a prijme európsku kultúrnu identitu a zaradí sa do európskej bielej spoločnosti, zruší tým kultúrnu bariéru medzi odlišnými etnikami a od toho je už len krok k nadväzovaniu medzietnických vzťahov spojených s prenosom a miešaním génov a k naplneniu bludov táraja, gágaja a prďúsa Calergiho o novej egyptoidnej pseudoeurópskej rase.
Z tohto pohľadu je lepšie, keď sa od nás separujú a úplne najlepšie je, keď zostanú u seba doma a neobohacujú nás proti našej vôli.
Všelijaké svetové inštitúcie bijú na poplach, že kmene v Amazónii vymierajú, ale že sú tu úmyselné snahy o totálne vyhladenie belochov, to si radšej nevšímajú. Musíme sa ochrániť sami.