Dnes si urobíme len ľahký myšlienkový experiment. Ani nie science fiction, len  light fiction.

Predstavme si technickú civilizáciu, niečo také, ako máme my, ale so všetkými možnými vymoženosťami, aké len fantáziu napadnú. Rozum zvíťazil, vyriešil problémy s energiou, materiálmi a dokonca aj so spoločenskou nespokojnosťou. Je to utópia, ale predstavme si to. Civilizácia bez vnútorných problémov a s prakticky nekonečným potenciálom.

Osídlené či využívané sú už všetky planéty domácej slnečnej sústavy. Ako vo filmoch: rakety, kozmonauti, roboti, taký ten veselý krám, len s hlbšími vedomosťami a ohromnými možnosťami. Plní nadšenia naši hrdinovia hľadia do medzihviezdneho priestoru, he.

Samozrejme, už dávno skúsili signalizovať, komunikovať, hľadať a ako predpokladá teória pravdepodobnosti, našli a komunikujú s civilizáciami iných hviezd. To ale pre náš model nie je podstatné, proste je to len širšia množina svetov, ti všetci sú pre nás len jedna civilizácia, naši Utopiánci.

A títo všetci  technicky priam všemocní páni majú pred sebou nekonečné vzdialenosti a nekonečný počet hviezd. Chceme byť vedeckí a technickí, takže podľa svätej teórie relativity  rýchlosť svetla nie je možné prekonať. Ale aj keby Utopiánci boli rýchli ako svetlo a skúsili by pohyb v medzihviezdnych priestoroch, leteli by roky, roky a roky ... stáročia, tisícročia. Všetko by trvalo dlho, pridlho.

A celý ten čas hviezdy tam na oblohe by sa im rehotali do ksichtu:

"ste nepodstatní, ste len prach vesmíru, darmo sa pechoríte, ste mrňaví a bude vám trvať večnosť, kým takto niečo dosiahnete. Máte síce nejaké vedomosti, ale voči rozmerom vesmíru nemáte potrebný potenciál. Žijete stále na relatívne malom priestore, raz sa stane nejaká kozmická katastrofa a po vás nič nezostane".

Čo myslíte, čo by Utopiánci spravili? Rozhodli by sa získať potenciál, rozhodli by sa kolonizovať vo veľkom.

Keďže je prirodzene primálo zdrojov na poslanie mnohých komplexných kozmických lodí s posádkou, ponúka sa iná myšlienka. Tak, ako predtým poslali do vesmíru všetkými smermi informáciu o sebe, rozhodli by sa teraz na všetky smery poslať iniciačné kolónie svojej civilizácie. Teda  jednoduché lacné jednotky v ohromnom počte. V takom veľkom počte, aby pošta skončila na všetkých možných planétach. Vyslať zárodky, ktoré dokážu rásť a štrukturalizovať sa, a teda ďalej určitým spôsobom rozširovať pôvodnú civilizáciu.

Pokiaľ vás teraz napadlo, že Utopiánci zhromaždili svoje vlastné zárodočné bunky do nejakých skúmaviek a vrhli ich do vesmíru s tým, že si príroda nejako poradí, nie je to moc múdra myšlienka. Alebo ste už niekedy počuli, že by muži rozhadzovali po lese svoje semeno s tým, že z niektorých tých miliónov buniek pri troche šťastia vyrastie ich potomok? Nie, nie, takto živelne to nefunguje. Rast a rozvoj potrebuje opateru, ak nemôže byť priamo u rodičov, tak potrebuje minimálne inkubátor, techniku.

Ale ak sa musí tak či tak poslať do vesmíru aj technika na opatrovanie života, to už tam možno rovno poslať len samú techniku, bez príťaže, presne vytvorenú na daný účel. To je určite efektívnejšie: špecializovaná technika na samostatné fungovanie, rast, vytváranie štruktúr a kolonizovanie. Znie to síce trocha zložito, ale technicky rozvinutá civilizácia Utopiáncov by také niečo určite dokázala.

Ak vás teraz pre zmenu napadlo, že by vrhli do kozmu milióny malých transformerov, ktoré by sa po dlhom lete niekde na vzdialených planétach poskladali na malé bágriky, ktoré by najprv zrovnali terén, potom sa zas poskladali na malé autíčka, ktoré by pozháňali materiál a potom zas na robotíky, ktoré by postavili vysielačky a domčeky, tak to ste moc pod vplyvom detinských animovaných filmov. Hrubá technika tak zázračne a dokonale nefunguje.

Oveľa jednoduchšie a lepšie riešenie je mikrotechnika.

Nepýtajte sa ma na všetky podrobnosti, ale princíp je jednoduchý a robustný. Miniatúrny celok, ktorý len dokáže spracúvať energiu (svetlo) a nasávať materiál. A dokáže sám seba vyrábať, vytvoriť zhluky, kolóniu, multiagentné tvary ... podľa okolností. Vrcholne flexibilné, prispôsobivé tomu, čo všetko možno vo vesmíre nájsť.

Samozrejme, sme racionálni a nič si nevymýšľame, o celom tom máme len hmlistú predstavu.

Technika by musela byť naozaj flexibilná, obsahovať rôzne možnosti, byť schopná opravovať chyby ale zároveň aj využívať pozitívne deviácie. Využívala by selektívnu evolúciu.

Okrem problémov s hardwarom je problém aj so softwarom. Na jednej strane by riadenie muselo byť samoučiace sa - software by musel v podstate dorásť až na mieste. Určite by vznikalo mnoho chýb a nepodarkov. Na druhej strane základná myšlienka - za každých podmienok získavať informácie, zhromažďovať vzorky, neustále čosi robiť, hladať a tvorivo vymýšľať – tá by musela byť hrubo a priam nezničiteľne nabitá do riadenia od samého začiatku. Generované jednotky by túto informáciu nesmeli vo svojom centre objaviť a ak by ju napriek tomu rozpoznali, tak by ju nemohli v žiadnom prípade zmeniť. Tá by musela byť tak prísne chránená, že aj keby ste takej technike rovno povedali, že je technika, tak vám samozrejme  neuverí a bude vás považovať za blázna.

Myslím, že toto je len taký fiktívny model. Napriek tomu, že je to jediný možný plausibilný priebeh vývoja vyspelých kozmických civilizácii, zatiaľ  nikde v nám známom vesmíre nevidíme, že by sa  taký priebeh naozaj realizoval.