Som presvedčený o tom, že ľudia s malým duchom, čo je dnes takmer každý, jednoducho nemôžu uniesť bremeno nezávislého, slobodného, tvorivého a autentického bytia, a práve preto ľahko odovzdávajú svoj osud do rúk Systému.

Okrem iného sa to prejavuje aj v tom, že v našom svete, vo svete takzvanej civilizácie, sme sa v rôznych historických dobách len výnimočne stretávali s ľudmi prebudenými, s ľuďmi obdarenými darom prežitia skutočne slobodného života. To je daň, ktorú väčšina ľudí musí zaplatiť za iluzórne pohodlie a bezpečnosť života v civilizácii.
O tom, do akej miery je civilizácia pre človeka naozaj garantom pohodlia a bezpečnosti, si jeden môže urobiť obraz spomienkou na osudy, strádanie a smrť stámilionov Rusov, Nemcov, Číňanov, Francúzov, Vietnamcov, Indiánov, spomienkou na všetky revolúcie, vojny, genocídy, na siroty, vdovy, hlad, Gulagy a nekonečné utrpenie.
V mene civilizácie.
Systém nás naučil myslieť v jeho rámci a pre jeho udržanie.
Nezáleží na tom, že niektorí sú "presvedčení" liberáli, komunisti, socialisti, fašisti, nacisti, kresťania, moslimovia alebo hinduisti, nezáleží na tom, že niekto preferuje socializmus, a iný kapitalizmus. Všetci, ktorí ešte niečo vedome preferujú, sú otrokmi systému, systém tú rozmanitosť "názorov" potrebuje, aby vytvaral antagonizmy a chaos. 

Oslobodení od pút zotročujúceho Systému, vo svojej slobode, vo svojom autentickom bytí sme všetci anarchisti, nenávidíme systém, sme z neho unavení, a večne túžime, aby zmizol.
Pretože Systém to vie, preto nás od detstva indoktrinuje, neustale klame, zotročuje, sleduje, podozrieva a trestá.

Niekedy sa za vhodnych okolnosti mohlo stať, že sa našiel jedinec, ktorý vďaka priaznivým okolnostiam osudu odolal systému a napriek nemu prežil slobodný život: Chuang-tzu, Pytagoras, Spinoza, Nietzsche; všetko anarchisti.

Raz však bol čas, keď za veľmi výnimočných okolnosti v ľudskej histórii Systém na vymedzenom priestore a vo vymedzenej dobe prestal existovať: nikto nevyberal dane a preto nebolo parazitov, nebolo politologov, občianskych aktivistov, nebol štát.

Vtedy na Západe mohlo sedem statočných na pravé poludnie odkráglovať podliaka, a nikto preto nehovoril o procesnych chybách, o ľudských právach pre zločincov a parazitov, nebolo pracovníčok, ktoré sa nechtiac dopúšťali "pochybeni". Nikto sa nemohol stať prominentnym advokatom-parazitom a okradať tak daňovnikov o ich ťažko zarobené peniaze, tvrdiac, že to robí z lásky k spravodlivosti. Ak si niekto chcel zaslúžiť kráľovstvo nebeské konaním charity, robil to len zo svojich peňazí. Nebolo propagatorov vojny, neboli think-tanky ani mimovládne organizácie.
Pionieri Západu nehovorili o ľavici a pravici, o demokracii a tyranii, ale len o statočnosti, ušľachtilosti na jednej strane a podlosti a úbohosti na strane druhej.

Bola to taká krásna doba, že už viac ako storočie sú generácie fascinované jej príbehmi, fascinované knihami, filmami aj hudbou s duchom tej doby. Dôvodom k takej fascinácii je naša najtajnejšie presvedčenie, že Systém je našim zotročovateľom. Jej dôvodom je naša nostalgie a túžba po svete, ktorý mohol byť.

Hovoria nám, že civilizácia je potrebná k pokroku, že Systém je zárukou civilizácie.
Myslím si však, že pre ľudstvo by bolo lepšie, keby nás žilo len sto miliónov v anarchii, ako keď nás má žiť desať miliard v systémovej demokracii. Hovoril by som to aj vtedy, ak by to malo znamenať, že sa nikdy nedozvieme, čo je to vlastne tá kométa.

P.S. Vedeli ste, že Krováci žili božský život v najnehostinnejsej krajine na Zemi, že nikdy nedospeli ani k tomu, aby jeden z nich bol náčelník, že žili bez toho aby poznali vojnu a zločin?
Taká to bola anarchia; a prežila dvadsať tisíc rokov. Bez pokroku!
Prežili až dovtedy, kým sme ich nepožehnali civilizáciou.