V časoch, ked dianie naberá na intenzite, ked také dianie vďaka technológiám prežívame bezprostredne, sme nevdojak stimulovaní viac sa zamýšľať nad súvislosťami aj podstatou pobývania človeka na planéte Zem.
Aj keď, pravdupovediac, podstatu, na našej úrovni vedomia, nikdy nebudeme schopní objektívne definovat.

Objektívne by v tomto prípade znamenalo definovať ju tak, aby aspon malá skupina ľudí kvalifikovaná k tomu úrovňou svojho vedomia, najskôr dospela ku konsenzu, k teórii, ktorá by odolala racionálnej kritike iných, možno rovnako kvalifikovaných, a potom ju presadiť za všeobecne prijateľnú.
Na začiatok treba objektívne pripustiť, že okrem náboženských mýtov a "vedeckých" hypotéz, z ktorých obe podliehajú dobe a módnym trendom, o pôvode človeka, ani o zmysle jeho existencie nič nevieme. Nedokážeme dokonca ani stanoviť, či v priebehu posledných tisícročí (v historickej dobe) došlo k progresu alebo úpadku človečenstva; nepopierateľné úspechy v oblasti vedy a technológií samozrejme nemôžeme pokladať za jediné kritérium v takom hodnotení.

Napriek tomu však, z toho, čo nám je známe, zo zlomkov informácií o dejinách ľudských spoločenstiev, ktoré sa nám z minulosti zachovali, môžeme poskladat mozaiku ak už nie podstaty diania, tak aspoň jeho zákonitostí, trendov a súvislostí. Samozrejme, opäť len zo subjektívneho pohľadu a perspektívy danej našou úrovňou vedomia a množstvom nám dostupných informácií. Nesmieme pritom podľahnút ani dogme o tom, že logika je univerzálnym nástrojom poznania, lebo mame dosť príkladov toho, že aj logika má svoju evoluciu, že podlieha vývoju; to, čo sa nám dnes zda logické, môže byt zajtra predmetom vysmechu.

Vo svetle predošlého, to, čo nasleduje, je len môj pohľad, moja perspektíva. Neponúkam to ako absolútnu pravdu, ale len ako ukážku niečoho, čo jednému pomáha orientovať sa v dianí, a možno aj pre iných môže byt podnetom k uvažovaniu mimo systém a mimo prijatých konvencií. Uvedomujem si pritom, že náš jazyk je veľmi slabým prostriedkom na pokusy o vyjadrenie objektívnej reality, ktora z tohto dôvodu navždy musí zostať len predmetom intuície.

Niet jedinej kategórie v spektre našich úvah o človečenstve, jeho dejinách alebo vesmíre, ktorá by mala jednoznačnú, univerzálne platnú absolútnu nadčasovu platnosť.
Ani tam nie, kde o tom takmer nikdy nepochybujeme. To plati aj o takých kategóriách, ako je človek, Boh, spravodlivost, pokrok alebo pravda. Všetky z nich sú len verbálne konstrukty, ktore bez ďalšej podrobnejsej definície nic neznamenaju.
Koho mame na mysli, ked povieme "človek"?
Budhu, Pytagora, Cézara, Platóna, alebo grófa Sade, či dokonca Jimmyho Savileho?

************
Z biologického hľadiska sú všetci ľudia neoddeliteľnou súčasťou prírody, podliehajú všetkým zakonitostiam jej existencie aj vývoja. V tomto smere sú si všetci ľudia takmer rovní.
Sú však aj iné hľadiská, ktoré zákonite delia ľudí do rôznych skupín. Príkladom k tomu je rasa.
Vo vnútri rasy je možné rozdeliť jej príslušníkov aj na základe ich potenciálu pre duchovný rozvoj.
Nezaujatý pozorovateľ môže vidiet, že z tohto hľadiska vždy a v každej ľudskej spoločnosti, ktorá sa dostala do štádia budovania civilizácie, existovali  štyri rôzne skupiny:
 
- psychopati (bez potenciálu na duchovny rast a evolúciu),
- lunatici (veľmi obmedzený potenciál),
- tuláci (evolucia je možná za podmienok vytvorených spoločnosťou),
- "gazdovia" (jedina skupina s prirodzenou kapacitou na duchovno).
 
Bez primeraného tréningu a skutočného pochopenia princípov a kritérií takéhoto delenia, človek nemá schopnosť presne zaradiť do patričnej skupiny ani takých ľudí, ktorých dobre pozná, s ktorými sa denne stretáva. Pre trénované oko však také zaradenie už nepredstavuje takmer žiadne problémy, hoci v bežne fungujúcej spoločnosti sa jednotlivci z jednotlivých skupín naučili zakrývať svoje skutočné vnútro, svoju podstatu.
 
V závislosti od historických, sociálnych a politických podmienok, ale aj od dominantnej skupiny sú aj jednotlivé civilizácie zaraditeľné do štyroch skupín.
Typicky "gazdovskými" boli mnohe staroveké civilizácie. Najmä egyptská.
Naopak, dvadsiate storočie v Európe bolo charakteristické nadvládou lunatikov.
Dnes vládnu v západných spoločnostiach psychopati v spolupráci s tulákmi.
 
Ako sa prejavujú príslušníci jednotlivých skupín, a ako ich spoznať, to bude predmetom druhej časti mojej úvahy.