Na rok 1968, teda obsadenie Českoslenska vojskami Varšavskej zmluvy, sa môžeme dívať z rôznych strán. Všetky ich už dobre poznáme, je zbytočné tu opakovať všetky možné ideologické karikatúry, ktoré sa okolo tejto udalosti povytvárali.

V porovnaní s dneškom, s rozhorenou vojnou na Ukrajine, by sa dalo nájsť viacero analógií. Zlá Ríša ovláda svojich susedov, zaberá ich alebo ich aspoň ovláda. Takýto primitívny infantilný naratív, všetci ho počúvame z ohlupovadiel.

Sféry vplyvu sú všeobecne uznávaná realita a nik sa s nimi neoháňa viac, ako práve náš vzor - USA. Spojené štáty majú ako svoju základnú sféru vplyvu celú Ameriku, teda aj Južnú, za druhé celú Európu, a do tretice vlastne celý svet. Tam všade majú svoje záujmy a svoje vojenské základne, do toho im nemôže nik kafrať, ináč dostane po pysku.

Toľko k základnej otázke, či je udržiavanie svojho mocenského okruhu vec amorálna, nezvyklá, alebo naopak nevyhnutná a samozrejmá. Sféry vplyvu vždy boli aj budú, už aj preto, že každý z nás má svoj byt či dom, to je naša sféra vplyvu. A rovnako je to s našou obcou, krajom, národom a geopolitickým kontinentom.

Možno aj preto, že naratív o "zlej veľmoci" je príliš primitívny, nebolo v médiách až tak upozorňované na nejakú analógiu 1968 - 2022. Samozrejme, našlo sa, ale to boli, zdá sa, len  samostatné aktivity treťotriednych blbečkov, ako debilkovia hádzajúci sa zakrvavení na zem, aj vrátane kecov Čaputovej (a jej poradcov). To sú všetko len prázdne oduté prdy vychádzajúce z ich odutých papulí, nič podstatné, nebola to nejaká veľká cielená kampaň spustená zahraničnými beštiami.

Toľko k tomuto aspektu sily.

Je tu ale iná zaujímavejšia vec, ktorú majú dané udalosti podobné.

V roku 1968 nerezonovali svetom len udalosti v Československu, ba práve naopak, do augusta sa otriasalo nielen Francúzsko ťažkými študentskými nepokojmi a revolúciou. V Nemecku boli v tých rokoch študentské vzbury a demonštrácie, pri ktorých došlo až k zavraždeniu ich vodcov (Dutschke a ktovie koho ešte). V Amerike vrcholilo desaťročie alternatívy, odporu, odmietania režimu (dnes zámerne nepresne spájané s hnutím hippies). Fatálne zločiny vo Vietname ukazovali pravú tvár americkej hydry. Celý Západ sa otriasal a ktovie, ako by to dopadlo.

Ale stalo sa niečo, čo vypustilo nahromadenú energiu. Brežnev poslal do Československa tisíce tankov, ktoré sa tak dobre vynímali na obrazovkách. Toto doslovne zachránilo politický život sviniam na čele Západu.

Vždy, keď budete počuť o Československu 1968, uvedomte si, ako to hrozne pomohlo tým najhorším americkým silám.

Bola to náhoda, vlastná tuposť moskovských komunistov, alebo do toho boli vmanipulovaní či sa dokonca s Washingtonom dohodli? 

Odpoveď je podľa toho, o akej úrovni moci hovoríme. Niekto bol vmanipulovaný, niekto vedel, čo robí. A samozrejme, nie je jednoznačná hranica medzi vmanipulovaním a "vlastnou slobodnou vôľou" funcionárov v akomkoľvek režime. Ľudské rozhodovanie a myslenie je ako každý program, ten sám osebe nezistí, kto ho vlastne spúšťa a aké príkazy mu podhadzuje.

Jedno je ale úplne isté - nič sa vtedajšiemu Západu nehodilo lepšie do plánu, ako masívne divadlo s tisíckami tankov a tisíckami mladých hysterikov behajúcich po námestiach. 

A čo dnes?

Hovoriť o Západe, že sa zmieta v kríze, je už takmer zbytočné, pretože sa to opakuje ako vlny príboja, znova znova. Amerika vymrhala všetky svoje politické aktivity po svojom pokuse WTC, ale výsledok je nemastný-neslaný. Ten povestný dlh USA neustále rastie, a nik ich už neberie ani ekonomicky vážne. Hrozí, že pretlak problémov vybuchne v nejakej veľkej reálnej finančnej kríze, ktorá navyše ešte viac odkryje úbohú tvár režimu.

A čo sa stalo. Ajhľa, Rusko zas spustilo podivnú akciu, kde nabehli tisíce tankov, ktoré skoro nestrieľajú alebo len málo, ale ktoré sa výborne vynímajú na miliardách obrazoviek TV, počítačov, tabletov, mobilov. Nie je to tak nekrvavé, ako v ČSSR, ale je to aj tak tiež dosť podivná "operácia" - bez definovaného cieľa, bez nejakých posunov hraníc, bez vyhlásenia vojny, teraz už aj bez väčších pohybov vojsk či nejakých operácii. Ale na žrádlo pre média je to stále dosť. 

A pre Američanov je to zas spasenie ako z neba.

Ich smrtiaci dlh sa okamžite začal prelievať hlavne do Európy. Zbrane EU krajín idú na Ukrajinu, USA predáva Európanom svoje, samozrejme za veľké peniaze. Európa je odstrihovaná od energovodov z východu a je daná plne pod energetický monopol USA, ceny energíí na burzách stúpli už  teraz až päťnásobne, Európa sa stáva naozaj otrokom odkázaným platiť všetko, čo USA povie. Asi tak.

Bez toho, aby sme išli do detailov a topili sa v tom, lebo by sa o tomto procese dalo napísať desať knih, podstatná je iba jedna otízka z nadhľadu:

Je Moskva tak slabá, že  bola do toho vtlačená, alebo je tak blbá a podlá, že s Washingtonom na tomto spolupracuje?

Prečo takýmto cirkusom už minimálne druhýkrát zachraňuje Američanom krk? Je to blbosť, alebo podlosť? 

A pointa je v tom, že sa doteraz na toto, teda okrem nás, nik nepýta. Spoločnosť sa zas dementne rozdelila na modrých a červených, či skôr čiernych a bielych, a nechápe, zas čakajú na Godota (z východu alebo západu). 

A mocní sú spokojní. Mocní majú zas svoju (studenú) vojnu a nič viac nepotrebujú. V médiach už otvorene hovoria o chlade, o hlade, onedlho budú otvorene hovoriť o zrážkach, násilnostiach a mŕtvych na uliciach - ale táto tupá huspeninovitá mládež, čo si vychovali, drží do jedného svoje ovčie papule zavreté a ani nemekne. Ešte aj tie jahňatá, keď idú na bitúnok, bľačia. My tu máme mlčanie jahniať priamo pred veľkonočnými krvavosťami.

Neprirodzené, choré.