Skurvený režim :)

V piatok som si pri akejsi príležitosti spomenul na svoj "rodný dom", teda miesto, kde som prežil detstvo. Nedávno som tam po dlhšom (covid) čase bol, tak zrejme preto.

Vždy to bolo pekné miesto, spojené s prírodou. Ale dnes je budova zateplená, čerstvo vynovená, obraz bytovky ako z katalógu. Ale tú najväčšiu ozdobu, pekné vzrastlé dlhoročné stromy, tú postupne vyťali. Boli už priveľké? Nie, zrejme boli príliš blízko, clonili, a tak ich debili dali preč. Postupne všetky. Ale hlavne: kedysi to miesto bolo plné detí, boli také časy. Dnes je to tiché, je taká doba. Ale nielen to - polovička bytov je asi prázdna, pretože staré vymrelo ako stromy, a mladá generácia doslovne nemá peniaze na byt, ani s hypotékou. A ak aj akosi má, tak nemá žiadnu istotu, aby do tohto sveta porodili deti.

Taká je teda doba - naoko bohatstvo a prepych, nejaké štena z okrajiny môže slintať pri pohľade na to, ale v skutočnosti skôr bieda a úpadok. Slepá ulička. Tak som v rozhovore nahlas dodal, že skurvený aj tento režim, čo k tomuto vedie.

A tu je jadro veci. Nie som moc vulgárny? A načo to zas posudzujem, že? Veď to nie je môj problém, nech si teľce zháňajú hypotéky, a nech oni o svoje práva najskôr politicky aj inak bojujú, a ak nie, nech neplačú a nech sa nečudujú. Prečo to hodnotím ja?

Ale keď idem do galérie, tiež tie obrazy tam posudzujem. Mohlo by sa povedať, že načo, veď obraz ako obraz. "Každý je dobrý, nie?".
Ale vyjadrenie sa k výtvarnému dielu nie je žiadna nadpráca, práve naopak, je to radosť, je to súčasť prospechu z návštevy galérie, je to súčasť odmeny za vstupné a námahu chodenia po sálach. Na to tam idem. Kritika je súčasť odmeny, pretože dáva naopak o to väčší pozitívny akcent na skvelé diela, na tie oveľa dokonalejšie diela niekde inde.

Sú ale dva druhy ľudí - tí, čo do galérii chodia, a tí, čo tam nechodia (iba keď musia). Tí, čo posudzujú formy, a tí, čo neposudzujú. Ťažko vysvetliť tým, čo pre danú oblasť nemajú zmysel, prečo sa tí druhí tomu venujú. Prečo tie obrazy sledovať, vyjadrovať sa k tomu, prečo vydávať tú energiu. Ťažko je vysvetliť, že aktivita v danej oblasti nie je námaha a práca, ale ona sama je ciel, je to oslobodenie a úľava. Poukazovanie na hnus je doslovne súčasť hygieny, psychohygieny, ale aj priamo telesného zdravia.

Ak niekto pre toto nemá pochopenie, tak mu úvahy o ľudstve a o politike pripadajú namáhavé, ťažké ako drina, má z toho zlý pocit, doslovne ho to môže ubíjať ako ťažký stres.

A naopak, ak niekto má ten cit pre túto pozitívnu aristokraciu, tak to nerobí pre "dobro ľudstva či spoločnosti", ale proste priamo pre svoj lepší pocit. Aby sa mu práve okamžite teraz lepšie dýchalo, aby bol oslobodený.

Tento portál samozrejme nechcel ublížiť nikomu z tunajších čitateľov. Je určený práve pre tých, ktorí oslobodenie od hnusu "bežného života" potrebujú. Má priniesť im aj autorom bezpečnú mentálnu izoláciu od špinavého sveta, a to efektívnou metódou vyjadrenia pohŕdania voči tej nízkosti. A to priamo tu a teraz. Nie nejaké plány na budúcu prestavbu spoločnosti či podobne - to sú metódy pomalé, neefektívne, hrubé, primitívne, nevíťazné, mieriace mimo stred cieľa.

Tí, čo nemajú tento zmysel, majú k dispozícii stovky zástupných činnosti, len aby sa nemuseli venovať tým vážnym a pre nich ťažkým témam. A tak to väčšina ľudí robí, hladí si svojho.
Ale naozaj sú ľudia, ktorí majú silnú tendenciu k oslobodeniu v sebe, nie v nejakom primitívnom úzkom zmysle politickom, ale v tom širšom mentálne-duchovnom. Pre tých znamenajú tieto témy nie namočenie sa do stoky "špinavej politiky", ale naopak, vyčistenie kusa priestoru, získanie viac vzduchu, viac svetla. Je to súčasť vyššieho procesu oslobodenia.

Takýto je jeden z rozdielov medzi ľuďmi.
Takíto sme my. Kopať do skurveného režimu má nielen viac či menej zmysel a efekt, ale je to hlavne substanciálna radosť. Sat čit ánanda.

nové